Návod: Naučte sa všetko o geometrii bicyklov
Ed Thomsett riding a Whyte 150 mtb . Antur Stiniog , Blaenau Ffestiniog , Wales. October 2017
Geometria rámu – teda dĺžky trubiek a uhly, ktoré zvierajú – má podstatne väčší vplyv na jazdné vlastnosti ako komponenty, ktoré sú na ňom namontované. Kým doslova desiatky rokov zostávala geometria horských bicyklov viac-menej rovnaká, za posledných pár sezón sa začala radikálne meniť.
Všetko s cieľom zvýšiť stabilitu biku v náročnom teréne, vďaka ktorej budú môcť priemerní jazdci jazdiť bezpečnejšie a tí rýchli ešte rýchlejšie. Paradoxne spolu s lepšou schopnosťou zjazdovať rastie aj schopnosť vysokozdvihových bicyklov stúpať do kopca.
Čo presne však dizajnéri rámov menia, ako tieto zmeny ovplyvňujú jazdné vlastnosti a čo by ste mali hľadať pri výbere nového biku?
Ako úvod do geometrie by ste si mali pozrieť návod, ako správne čítať tabuľky geometrie
Geometria bicyklov sa rokmi mení najmä dvoma spôsobmi: moderné biky sú dlhšie a ich ovládanie je stabilnejšie.
Nárast do dĺžky má na svedomí najmä dlhší reach. Čím dlhší je, tým ďalej za predným kolesom sa nachádza jazdec stojaci na pedáloch. Vďaka dlhšiemu reachu je tiež možné použiť kratší predstavec bez toho, aby mal jazdec pocit stiesnenosti a nedostatku miesta na prácu s ťažiskom.
Kratšie predstavce okrem toho robia ovládanie predného kolesa o niečo živšie a dá sa vďaka nim ľahšie preniesť hmotnosť dozadu na strmých zjazdoch.
Mondraker bol ešte v roku 2012 prvou značkou, ktorá prišla na trh s extrémne krátkymi predstavcami, ktoré mali v niektorých prípadoch len 10 mm, a na vtedajšie pomery obrovským reachom.
Koncept nazval Forward Geometry a kým vtedy nad zvláštne vyzerajúcimi bikami mnohí zdvíhali obočie, v skutočnosti boli predzvesťou smerovania celého priemyslu, hoci dodnes v trochu zriedenej verzii niekdajších bikov španielskej značky.
Dnes už väčšina značiek používa na všetky biky okrem pretekárskych XC-čiek predstavce s 30-50 mm dĺžkou. Reach narastá postupne s tým, ako si čoraz viac jazdcov osvojuje s tým súvisiacu jazdeckú pozíciu.
Dlhšie, nižšie, položenejšie = rýchlejšie
Spolu s predlžovaním reachu a skracovaním predstavcov sa menil aj uhol hlavovej trubky. Čím je položenejší (menší), tým je predné koleso vysunutejšie pred kokpit. Spolu s krátkym predstavcom tak vaše ruky ovládajú bicykel ďaleko spoza osky predného kolesa.
To pomáha preniesť ťažisko dozadu na zjazdoch a zvýšiť tak nielen objektívnu stabilitu bicykla, ale aj subjektívny pocit istoty jazdca.
Hlavový uhol mení uhol vidlice a umožňuje tak nastaviť ju mäkšie bez tendencie zanárať sa.
Ak narastie reach aj hlavový uhol, narastie tak aj predný stred, ktorý opäť stavia jazdca ďalej za predné koleso. Do istej miery rokmi klesala aj výška stredu pedálovania.
Nižší stred rovnako zvyšuje stabilitu. Fyzika za ním je celkom jednoduchá. Predstavte si priamku spájajúcu osku predného kolesa s ťažiskom jazdca. Čím menší uhol zviera s povrchom, tým menej je bike náchylný na to, aby vás pri náraze do veľkej prekážky prehodil ponad rajdy. Nižší bike jednoducho zníži nielen svoje, ale aj ťažisko jazdca.
Nejde len o predok
Prečo teda neurobiť bike, ktorý by bol vpredu ešte oveľa dlhší a s položenejším hlavovým uhlom? Všetko za totiž má aj svoje proti. Čím viac vzadu je umiestnené ťažisko jazdca, tým nižšia je jeho schopnosť zaťažiť predné koleso.
A keďže predné koleso je to, ktoré určuje smer bicykla a vykonáva väčšinu brzdenia, jeho nedostatočný prítlak môže byť problémom.
Na modernom biku sa preto jazdí úplne inak ako na tom spred desiatich rokov. Jazdec na ňom musí stáť v agresívnejšej, dopredu naváženejšej pozícii, ktorá viac zaťažuje rajdy. Ak by ste tak skúsili jazdiť na staršom biku, zrejme by vás čoskoro vypľul ponad rajdy.
Na modernom biku tomu zabraňuje práve dlhý predok bicykla. Redukovať negatíva dlhého predného stredu pomôže predĺženie zadného stredu alebo inak povedané zadnej stavby bicykla. Tá skutočne tiež za posledné roky narástla, no rozhodne nie o toľko ako predný stred.
Dlhší zadný stred dokáže na modernom biku lepšie rozložiť hmotnosť jazdca medzi obe kolesá a kompenzuje tak stratu prítlaku na to predné. Práve z tohto dôvodu majú niektoré biky vo väčších veľkostiach dokonca o niečo dlhšie zadné stavby, hoci u väčšiny na trhu zostáva toto číslo naprieč všetkými predávanými veľkosťami nezmenené.
Dlhšia zadná stavba má aj svoje negatíva. Ak je ťažisko jazdca ďalej pred oskou zadného kolesa, je ťažšie zdvihnúť bike na zadné koleso. Bicykle s kratšou zadnou stavbou sú pocitovo hravejšie, pretože je ľahšie zdvihnúť predné koleso ponad prekážky.
Ľahšia je jazda v manuáli aj bunnyhop. Dlhšia zadná stavba zase zvyšuje prítlak predného kolesa, a tak bike lepšie drží v neklopených zákrutách. Či už vám vyhovuje jedno alebo druhé, bike s dlhším rázvorom bude najviac sedieť vyšším jazdcom.
Rázvor je jednoducho kombináciou dĺžky predného a zadného stredu. Biky s dlhším rázvorom, teda vzdialenosťou kolies, sa ťažšie manévrujú cez zatvorené zákruty. Dlhšie biky si preto v prudších zákrutách žiadajú proaktívnejšiu jazdeckú techniku – napríklad výraznejšie sa navážiť a s pomocou prednej brzdy odľahčiť a mierne šmyknúť zadné koleso do stopy.
Uhly sú rovnako dôležité ako dĺžky
Kým pri hlavovom uhle je trend zmenšovania, sedlový uhol sa rokmi naopak stáva strmším. Zväčšovať ho umožňuje rastúci reach, ktorý aj so strmým sedlovým uhlom necháva medzi rajdami a sedlom jazdcovi dostatok miesta na prenášanie ťažiska.
Strmý sedlový uhol prichádza k slovu pri stúpaní do kopca, keď je celý bike navážený dozadu a zadné odpruženie sa stlačí. Posadí vás tak vyššie a viac dopredu nad stred šliapania. Takáto pozícia je pohodlnejšia aj efektívnejšia na silové šliapanie do pedálov.
Ťažisko umiestnené viac vpredu okrem toho pomáha zaťažiť predné koleso a redukovať tak jeho tendenciu zdvíhať sa pri šliapaní do kopca. Na reachi teda záleží, len keď stojíte nad sedlom – teda najmä dole z kopca. Na sedlovom uhle zase záleží, len keď sedíte v ňom, teda primárne pri šliapaní späť nahor.
Trail nie je len trail
Moderné biky majú väčšie kolesá, položenejšie hlavové uhly a doteraz nespomenuté kratšie ofsety vidlice. Tieto tri vlastnosti spolu zvyšujú tzv. trail vidlice, ktorý nemá nič spoločné s trailom, na ktorom s ňou budete jazdiť.
Trail vidlice označuje vzdialenosť medzi styčnou plochou predného plášťa a osou riadenia. Extrémnym prípadom veľkého trailu sú napríklad kolieska na nákupnom košíku, ktoré nasledujú (po anglicky „trail“) smer, do ktorého ho potlačíte.
Na moderných bicykloch s položeným hlavovým uhlom je trail oveľa väčší. Porovnajme si napríklad jeden starší trailový 29er so 68-stupňovým hlavovým a s 51 mm ofsetom vidlice. Ten má trail približne 90 mm.
Moderný enduro 29er s položenejším 64-stupňovým hlavovým uhlom a kratším 44 mm ofsetom vidlice má trail približne 122 mm.
Už rozdiel troch centimetrov má za následok oveľa stabilnejšie ovládanie, ktoré nie je tak náchylné na vyhodenie zo stopy nárazom a má podstatne vyššiu tendenciu samo sa vyrovnať (podobne ako keď v polovici zákruty pustíte v aute volant a sám sa vyrovná do neutrálnej polohy).
Kratší trail vidlice má, naopak, za následok ľahšie, no nervóznejšie ovládanie, ktoré sa prejaví najmä v strmších zákrutách, kde môžete mať pocit, ako keby sa predné koleso chcelo „zbaliť“ pod bike a vás vypľuť smerom k výjazdu zo zákruty.
Príliš dlhý trail však bude mať najmä na rovine za následok bike, ktorý je neochotný zatáčať, a pocit, že predné koleso sa namiesto zatáčania len tak preklápa zo strany na stranu.
Ako si vybrať správnu veľkosť
Pri kúpe nového rámu by ste mali brať do úvahy svoje telesné proporcie, osobné preferencie aj jazdecký štýl.
Ako prvú by ste mali zvážiť dĺžku sedlovej trubky – horské bicykle sa kedysi číslovali podľa jej dĺžky v palcoch. Ak je príliš dlhá, nebudete vedieť pri zjazde dostatočne nízko spustiť sedlo.
Ak napríklad chcete do rámu namontovať 150 mm teleskopickú sedlovku, medzi podsedlovou objímkou a lyžinami sedla budete potrebovať minimálne 200 mm.
Odmerajte teda na svojom súčasnom biku vzdialenosť medzi lyžinami sedla a stredom pedálovania, odrátajte 200 mm a dostanete maximálnu dĺžku sedlovej trubky, akú môže rám mať, ak ho chcete osadiť 150 mm teleskopkou.
Niektoré teleskopické sedlovky však budú potrebovať ešte väčší priestor, preto sa riaďte tou, ktorú máte alebo chcete kúpiť na nový rám.Nemenej dôležitý je reach.
Ešte pred pár rokmi by sme vám odporúčali vybrať si spomedzi ponúkaných veľkostí čo najdlhší rám, na ktorom je dostatočne krátka sedlová trubka.
Ešte pred pár rokmi však bola väčšina bicyklov oveľa kratšia. Dnes už sa vám môže stať, že kúpite príliš dlhý bicykel. Urobili sme si teda medzi testermi a skúsenými jazdcami prieskum, aký reach im vyhovuje najviac.
Zaujímavé je, že ich preferovaný reach bol vždy 2,6- až 2,7-násobkom ich výšky v centimetroch. Môžete si tak vypočítať svoj ideálny. Najlepšie však vždy bude si daný bicykel v konkrétnej veľkosti vopred vyskúšať.
Vaše komentáre