Predstavte si svet, v ktorom neexistuje bicykel. Ako by vyzeral? Nikdy by sme sa v ňom neosviežili radlerom, ženy by možno nenosili nohavice a autá by nemuseli jazdiť po asfaltových cestách. História tohto dopravného prostriedku je plná rarít, zaujímavostí, a občas aj poriadnych absurdít. Pozrite sa, ako bicykel vznikal a čo všetko ovplyvnil.

Evolúcia bicykla: Prvý model bol z dreva a nemal pedále

Teórií o prvom bicykli je niekoľko. Niekto tvrdí, že vznikol v 15. storočí v Taliansku a zostrojil ho inžinier Giovanni Fontana. Jeho vynález mal mať štyri kolesá a pedále spojené lanom. Iné zdroje uvádzajú, že bicykel vynašiel Leonardo da Vinci. Každopádne, prvý zachovaný model je o 400 rokov starší a jeho cesta k dnešnej podobe si vyžiadala roky evolúcie.

Štyri bicyklové „naj“

Najväčší bicykel na svete má koleso s priemerom 3,3 metra. Najdlhší meria takmer 21 metrov a skladá sa z 35 sedadiel. Najdrahší bicykel stojí 500 000 dolárov. Najvyššia rýchlosť, ktorá bola nameraná na bicykli, je 268 km/h.

1817 – „Dandy Horse“ Išlo o bicykel takmer kompletne vyrobený z dreva. Človek sa na ňom cítil ako Fred Flinstone – nemal totiž pedále a cyklista ho musel poháňať nohami.

1858 – „Boneshaker“ Bol vylepšenou verziou modelu Dandy Horse, ktorý sa po 40-tich rokoch dočkal pedálov. Názov Boneshaker získal preto, že jazda na ňom bola veľmi nepohodlná. Najmä vzhľadom na vtedajšie hrboľaté cesty.

Zaujímavosť: Veľa ľudí si myslí, že za vznikom moderných ciest stojí vynález áut. To je ale omyl. Sú to práve bicykle, vďaka ktorým sa dnes vozíme po hladkom asfalte.

1866 – „Penny Farthing“ Bicykel s obrovským predným a malým zadným kolesom asi pozná každý. Penny Farthing však nebol veľmi praktický. Okrem toho, že sa naň zle nasadalo, bol tiež nebezpečný. Nemal brzdy a pre nestabilné ťažisko sa preklápal dopredu. Cyklisti preto často jazdili z kopca s nohami na riadidlách, aby v prípade nehody spadli na nohy a nie na hlavu. Aj napriek tomu však bolo veľa pádov smrteľných.

Prečo mal Penny Farthing obrovské koleso?

Môže za to fyzika. Keďže tento bicykel nemal reťaz, iba pedále, väčšie koleso zvyšovalo rýchlosť.

1884 – „Safety Bicycle“: Praotec súčasnej podoby bicykla získal svoj názov právom. Bol omnoho bezpečnejší ako jeho predchodca Penny Farthing. Pribudla reťaz a, čo je dôležité, brzdy.

Máte radi radler? Poďakujte cyklistom

Málokto vie, že radler – mix piva a ovocnej šťavy – vznikol vďaka cyklistike. Na začiatku 20. storočia si bývalý robotník Franz Xaver Kugler otvoril hotel v malom bavorskom meste Deisenhofen. Súčasťou hotela bolo aj pohostinstvo. Často sa tam zastavovali cyklisti a takmer vždy si objednali pivo.

Jednu slnečnú sobotu roku 1922 ich k nemu prišlo toľko, že Kugler nemal dostatok piva, aby všetkých obslúžil. Ostalo mu ale veľa citrónovej sódy, ktorú si takmer nikto neobjednával. Rozhodol sa primiešať ju do piva v pomere 50:50. Franz Xaver nápoj nazval „Radlermass“. Radler v nemčine znamená cyklista a mass je starý bavorský výraz pre liter. Z tohto názvu neskôr vzniklo slovo radler.

Na jeho prekvapenie sa nápoj ujal a obľúbeným drinkom cyklistov zostal dodnes. Pohár nealkoholického piva má totiž po fyzickom tréningu priaznivý vplyv na telo. Dobrou voľbou je napríklad Zlatý Bažant Radler o,o % navarený len z prírodných ingrediencií.

Obsahuje štvoricu prírodných cukrov ako fruktóza, glukóza, sacharóza a dokonca aj maltóza. Taktiež je bohatý na antioxidanty, má nízky obsah sodíka a naopak, viac draslíka. Keďže je úplne bez alkoholu, dopriať si ho môžete skutočne kedykoľvek. Aj vtedy, keď sa vydáte na cesty.

Ženy a ich boj na dvoch kolesách

„Viete, čo si myslím o bicyklovaní? Myslím si, že k emancipácii žien prispelo viac ako čokoľvek iné na svete. Teším sa vždy, keď vidím ženu na bicykli. Jazda nám dáva slobodu. Pocit nádeje.“

Tieto slová patria významnej americkej aktivistke za ženské práva z 19. storočia, Susan B. Anthony. Bicykel totiž zohral veľkú rolu vo vtedajšom feminizme a vo formovaní predstáv o modernej žene. Dve kolesá a riadidlá sa pre „nežné pohlavie“ stali tankom v boji za rovnoprávnosť.

No cesta žien na sedadlo bicykla nebola jednoduchá. Dáma 19. storočia sa považovala za príliš krehkú bytosť na to, aby riadila akýkoľvek dopravný prostriedok. Mala sa nechať voziť v koči. Tak pomaly, ako sa len dalo, a vždy v sprievode muža.

Ženy sa ale práva na voľnosť, ktorú im bicykel prinášal, vzdať odmietli a práve to výrazne ovplyvnilo ich postavenie. Bojovníčky za volebné práva sa na nich prevážali po mestách s protestnými bannermi, v roku 1910 dokonca sufražetky na bicykloch zablokovali auto, v ktorom sedel vtedajší poslanec britskej Dolnej snemovne Winston Churchill.

Tento dopravný prostriedok tiež ženy prvýkrát vyzliekol z dlhých sukní, ktoré boli nepraktické a spôsobovali pády. Kvôli ženám preto vznikli cyklistické nohavice. Túto malú revolúciu v obliekaní však brzdil nesúhlas mužov a väčšina žien sa kontroverznú novinku neodvážila nosiť.

Bicykel: Nástroj sexu a šialenstva

Mnoho mužov vrátane lekárov malo obavu z vplyvu bicyklovania na ženské mravy. Báli sa, že nadskakovanie na nerovnom povrchu povedie k sexuálnemu vzrušeniu. Prekvapivo mali čiastočne pravdu.

Bicykle skutočne uvoľnili ženské mravy, no nie pre stimuláciu sedadlom. Odrazu bolo pre dámu omnoho jednoduchšie odviesť sa do vzdialenejších miest, kde si mohla užívať sex bez toho, aby si to všimlo jej okolie.

Okrem strachu zo ženského uspokojenia lekári tiež verili, že cyklistika spôsobuje mentálne problémy. Agresivitu, šialenstvo a dokonca psychopatiu. Opäť najmä u žien.