Mathieu van der Poel, Filippo Ganna a Tadej Pogačar v súboji na Miláno-Sanremo 2025. Foto: LucaBettini/LaPresse

Legendárne preteky Miláno-San Remo sa tento rok uskutočnia v sobotu 21. marca. Obhajcom titulu je Mathieu van der Poel a jeho najväčším súperom bude Tadej Pogačar.

Na štarte monumentu La Primavera bude aj slovenský majster Lukáš Kubiš, keďže jeho tím Unibet Rose Rockets dostal na preteky voľnú kartu.

Trasa vedie z mesta Pavia do San Rema, má dĺžku 298 km a celkové prevýšenie 2545 metrov. Štart je naplánovaný na 10:00 hod a dojazd do cieľa sa očakáva okolo 16:45 hod pri priemernej rýchlosti 45 km/h.

Aj keď Miláno už štyri roky nie je miestom štartu, záver zostáva nezmenený a všetko sa rozhoduje v posledných 25 kilometroch. Na konci čakajú jazdcov stúpania Cipressa a Poggio, po ktorých nasleduje rýchly zjazd smerom na Via Roma v San Reme.

+ 4

Je jasné, že najväčšími favoritmi sú Mathieu van der Poel a Tadej Pogačar. Na štartovej listine je však aj mnoho ďalších veľkých mien ako Isaac del Toro, Filippo Ganna, Tom Pidcock, Matthew Brennan, Wout van Aert či bývalí víťazi Matej Mohorič a Jasper Philipsen.

Síce to nie je veľmi pravdepodobné, ale ak by sa išlo do hromadného šprintu, najväčším favoritom by bol Jonathan Milan.

Ak by preteky vyhral Van der Poel pridal by sa k trojici Fuasto Coppi, Óscar Freire a Roger de Vlaeminck, ktorí vyhrali Miláno-San Remo trikrát. Rekord však drží aj naďalej s veľkým náskokom Eddy Merckx, ktorý triumfoval na La Primavera až sedemkrát.

Detaily trasy Miláno-San Remo 2026

Rovnako ako v posledných dvoch rokoch sa pelotón vydá na trať z Pavie, malého mesta približne 30 kilometrov južne od Milána. Po úvodnom okruhu v okolí mesta sa pretekári vydajú na juh po jedinom úseku trasy, ktorý sa líši od minulého ročníka. Po prejazde mestom Voghera, približne po 60 kilometroch pretekov, sa trasa napojí na identický priebeh ako vlani.

Po približne stovke kilometrov sa cesta začne mierne zdvíhať smerom na Passo del Turchino. Ide o dlhé mierne stúpanie, ktoré v skutočnosti pôsobí ako mierne naklonená rovina, pričom len posledných 1,5 kilometra má priemerný sklon 6,5 percenta. Vrchol prichádza približne v polovici pretekov a potom sa pelotón spustí dlhým zjazdom smerom k Stredozemnému moru.

Po príchode na pobrežie čaká jazdcov pravotočivá zákruta, ktorá ich nasmeruje na rovinatý úsek vedúci cez tri známe výbežky Capo Mele, Capo Cervo a Capo Berta. Preslávili sa nie pre svoju náročnosť, ale preto, že signalizujú blížiaci sa záver pretekov.

Po prejazde cez Capo Berta zostáva necelých 40 kilometrov a napätie v pelotóne začne prudko rásť.

Prvý kľúčový moment nastane, keď jazdci dorazia do San Lorenzo al Mare na úpätie stúpania Cipressa. Toto stúpanie má dĺžku 5,5 kilometra a priemerný sklon 4,1 percenta. Prvé obete bývajú často čistokrvní šprintéri, ktorí v najstrmšej pasáži krátko za polovicou stúpania nedokážu udržať tempo.

Vlani bola selekcia na Cipresse oveľa výraznejšia, pretože Tadej Pogačar sa rozhodol otvoriť rozhodujúcu fázu pretekov už na tomto stúpaní. Jeho tempo dokázali udržať iba Mathieu van der Poel a Filippo Ganna. Zvyšok pelotónu bol prakticky rozbitý už na Cipresse, hoci do cieľa zostávalo ešte približne 25 kilometrov.

Po zjazde nasleduje približne osem kilometrov k úpätiu legendárneho Poggia. Samotné stúpanie meria 3,7 kilometra a jeho priemerný sklon je 3,7 percenta, pričom najstrmší úsek dosahuje osem percent približne kilometer pred vrcholom.

Síce nejde o horské stúpanie, no vlani ho Pogačar a Van der Poel prešli takým agresívnym tempom, že Ganna mal veľké problémy a na chvíľu stratil kontakt.

Tesne pred vrcholom si Van der Poel vytvoril malý náskok, ktorý však Pogačar dokázal dobehnúť. Keď sa potom Ganna krátko po prejazde pod červenou vlajkou posledného kilometra opäť dotiahol na dvojicu lídrov, o víťazovi rozhodol šprint trojice na Via Roma.

Po krátkom váhaní odštartoval Van der Poel svoj šprint približne 300 metrov pred cieľom. Okamžite si vytvoril náskok, ktorý udržal až na cieľovú čiaru a vyhral La Primavera druhýkrát v priebehu troch rokov. Ganna skončil druhý, Pogačar tretí.

Prečítajte si tiež

Močil si do nohavíc, aby sa zahrial. Peter Sagan mal pred 11 rokmi na dosah víťazstvo Miláno-San Remo