Skutočne potrebujeme ďalší film o Lanceovi Armstrogovi? V dobe, keď sa chce cyklistika zbaviť imidžu dopingového športu?
Foto: WEDU / Instagram @lizkreutz
Cyklistika má za sebou viac než storočie príbehov, ktoré by si zaslúžili filmové plátno. Príbehov o odvahe, pádoch, návratoch, taktickej genialite aj čírej ľudskej vytrvalosti.
Stačí sa pozrieť na mená ako Bernard Hinault, ktorý stelesňoval nekompromisnú víťaznú mentalitu, alebo Greg LeMond, trojnásobný víťaz Tour de France a jeden z najvýraznejších hlasov proti dopingu v pelotóne.
Moderná éra však ponúka mnohých protagonistov, ktorí by utiahli celovečerný film bez toho, aby bolo potrebné siahať po škandále.
Tadej Pogačar mení predstavu o tom, čo je možné na pretekoch Grand Tour, Pauline Ferrand-Prévot či Mathieu van der Poel dokázali uspieť naprieč rôznymi disciplínami, a Peter Sagan bol roky globálnou tvárou športu, ktorá presahovala hranice pelotónu.
Saganov príbeh o talente, šoumenstve, tlaku očakávaní a postupnej premene kariéry by bol pre filmárov bezpochby vďačným materiálom.
Napriek tomu sa opäť vraciame k menu, ktoré cyklistika už roky nedokáže celkom opustiť. Vzniká nový film o Lanceovi Armstrongovi.
Projekt má silné herecké aj režisérske obsadenie a podľa dostupných informácií aj súhlas samotného Armstronga. Nie je to pritom prvýkrát, čo sa jeho príbeh dostáva na obrazovku.
V uplynulých rokoch vzniklo viacero dokumentov aj hraný film, ktoré detailne rozobrali jeho vzostup, pád aj systémový doping, ktorý poznačil celú jednu generáciu.
Otázka preto neznie, či je Armstrongov príbeh dramatický. To bezpochyby je. Rakovina, návrat na vrchol, sedem triumfov na Tour de France, strata titulov, doživotný zákaz činnosti a verejné priznanie. Ide o scenár, ktorý by si nevymyslel ani hollywoodsky producent.
Otázka skôr znie, či je to príbeh, ku ktorému sa musí cyklistika vracať znovu a znovu.
Kto je Lance Armstrong?
Lance Armstrong bol jedným z najúspešnejších cyklistov prelomu tisícročí, keď po prekonaní rakoviny semenníkov vyhral sedemkrát po sebe Tour de France v rokoch 1999 až 2005. Jeho návrat z vážnej choroby z neho urobil globálny symbol nádeje a bojovníka, ktorý presiahol hranice športu. Vyšetrovania však odhalili systematický doping v jeho tíme a v roku 2012 mu boli všetky tituly odobraté a dostal doživotný zákaz činnosti. V roku 2013 sa v televíznom rozhovore priznal k užívaniu zakázaných látok vrátane krvného dopingu EPO. Jeho príbeh sa stal jedným z najväčších športových pádov v histórii a zásadne ovplyvnil vnímanie profesionálnej cyklistiky na celom svete.
Nový film o Armstrognovi iba predĺži povedomie o cyklistike ako o dopingovom športe
Súčasná profesionálna cyklistika sa už dve desaťročia snaží presvedčiť svet, že je iná než v deväťdesiatych rokoch. Biologické pasy, prísnejšie kontroly, transparentnejšie fungovanie tímov, otvorenejšia komunikácia.
Nová generácia jazdcov vyrastala v prostredí, kde je doping stigma, nie norma. Napriek tomu sa pri každom veľkom výkone v diskusiách objaví tieň minulosti. A to je tieň, ktorý nesie meno Armstrong.
Nový film môže tento tieň znovu predĺžiť. Pre širokú verejnosť mimo cyklistickej bubliny je Armstrong stále najznámejším menom tohto športu. Pre mnohých je dokonca jediným.
Každé ďalšie spracovanie jeho príbehu tak môže upevniť predstavu, že cyklistika je predovšetkým príbehom dopingu, nie príbehom športovej krásy, taktiky a extrémneho fyzického výkonu.
Prečítajte si tiež
Realitu však nemožno vymazať. Armstrongova éra existovala a zásadne ovplyvnila vývoj tohto športu. Ignorovať ju by bolo rovnako neúprimné ako ju romantizovať.
Ak by nový film dokázal ukázať nielen osobnú tragédiu a morálny pád, ale aj systémové zlyhania a následné zmeny, mohol by istým spôsobom poslúžiť ako memento. Ako pripomienka toho, kam až môže viesť kult víťazstva za každú cenu.
Skutočne potrebujeme ďalší návrat k najtemnejšej kapitole cyklistiky práve teraz, keď sa pelotón snaží budovať nový imidž? Nie. Nepotrebujeme.
Možno by bolo osviežujúcejšie, keby sa filmári pozreli na súčasné hviezdy, na dynamiku moderných pretekov, na technologický vývoj, na ženskú cyklistiku, ktorá zažíva bezprecedentný rast.
Možno by bolo zdravšie, keby si širšia verejnosť spájala tento šport s menami ako Tadej Pogačar, Pauline Ferrand-Prévot či Peter Sagan, a nie s priznaním k dopingu v televíznom štúdiu.
Film o Armstrongovi pravdepodobne vznikne bez ohľadu na to, čo si o tom myslí cyklistická komunita. Či už z neho bude ďalší návrat do minulosti alebo príležitosť definitívne uzavrieť jednu éru, cyklistika sa už dávno posunula ďalej.
Bolo by fajn, keby sa s ňou raz a navždy posunula aj kolektívna pamäť.
