Elektrobicykle ničia horskú cyklistiku. Nie však tak, ako by ste si mysleli
Ilustr. foto: Trek
Autorom príspevku je Alex Evans, britský bývalý pretekár, technický redaktor portálu BikeRadar a časopisu MBUK.
Horské elektrobicykle podľa mňa narúšajú horskú cyklistiku tým, že zasahujú do nášho osobného vzťahu medzi úsilím a odmenou.
Tradičné argumenty proti eMTB sa väčšinou točia okolo ohrozenia prístupu na traily a do prírody, ignorovania zákonom stanovených rýchlostných limitov podľa jednotlivých krajín či ničenia povrchu tratí nadmerným opotrebovaním. A týchto oprávnených obáv je ešte viac.
S týmito často opakovanými argumentmi súhlasím. Všetko, čo ohrozuje náš šport a právo každého vyjsť si do prírody a naplno si ju užiť, je problém.
Prečítajte si tiež
Nič nie je zadarmo
Myslím si však, že skutočný dôvod, prečo elektrobicykle ničia horskú cyklistiku, je omnoho osobnejší.
Je to dôvod, s ktorým sa určite stotožní každý cyklista, ktorý jazdil dávno predtým, než sa po kopcoch začali preháňať elektrobicykle.
A úprimne, pochopiť ho dokážu aj tí, ktorí sú v tomto športe noví. Pretože všetkým je jasné, že nič nie je zadarmo.
Zábava prvého typu predstavuje zjazdy, skokové trate a voľné púšťanie sa z kopca až na jeho dno. V minulosti bola možná len vďaka veľkému množstvu zábavy druhého typu.
Dlhý, pomalý, únavný a spotený výšľap na začiatok zjazdu robil následné spustenie sa dolu kopcom ešte lepším. Prinášal viac radosti a jeden z najčistejších pocitov odmeny.
A teraz prichádza najdôležitejší moment. Aj samotná zábava druhého typu, sprevádzaná grimasou na tvári a maximálnym nasadením, je pri spätnom pohľade nesmierne napĺňajúca a príjemná.
Horské elektrobicykle narúšajú tento vzťah medzi dvoma základnými ingredienciami horskej cyklistiky ako nikdy predtým. A kvôli tomu na tom v konečnom dôsledku nie sme lepšie, ale horšie.
Krátka odbočka
Skôr než budem pokračovať, musím priznať jedno. Horské elektrobicykle a to, čo ľuďom umožňujú, sú skvelá vec.
Pre ľudí so zdravotným znevýhodnením, starších ľudí, pre tých, ktorí sa snažia dostať do formy, pre jazdcov s obmedzeným voľným časom, pre tých, ktorí sa vracajú po zranení, a v podstate pre kohokoľvek sú výborným nástrojom, sprievodcom a vstupenkou do sveta jazdenia.
Aj ja ako relatívne fit človek, ktorý testuje bicykle profesionálne, svoj e-bike milujem. A nie som jediný. Je nás veľa, ktorí si na ňom jazdu naozaj užívajú.
Či už ide o krátky výjazd cez obed, celodenný výjazd alebo obyčajnú pravidelnú jazdu, e-biky sú jednoducho super.
Neútočím na nikoho a nikoho nesúdim za to, ako alebo na čom jazdí. Napriek tomu si za svojím tvrdením stojím.
Pocit nenaplnenia
Poznáte ten moment, keď dojete jedlo, ktoré má byť hlavný chod, a poviete si: „To bolo fajn predjedlo, ale čo bude na večeru?“
Odchádzate bez pocitu nasýtenia, stále hladní, mierne nespokojní s množstvom (možno dokonca s pocitom, že vás niekto trochu oklamal) aj keď chuťovo bolo všetko v poriadku.
Pre mňa je jazdenie na e-biku cyklistickou verziou takéhoto slabého obeda.
Častejšie, než by som si prial, som po výjazde na eMTB ostal s miernym prázdnom vo vnútri, sklamaný a neuspokojený.
Jazda bola dostatočne dlhá, mala dosť výškových metrov aj zjazdov a bola nesmierne zábavná. Ale vzťah medzi úsilím, ktoré som do toho vložil, a odmenou v podobe zjazdov, stratil rovnováhu.
Ten jemný, no neodbytný pocit sklamania, ktorý máte po príliš malom jedle, sa drží aj po jazde na elektrobicykli.
A čo je zaujímavé, neuvedomil som si to počas jazdenia na e-biku.
Strata iskry
Zlom nastal, keď som naplno pocítil nerovnováhu medzi úsilím a odmenou počas jazdenia na lanovkách v alpských bikeparkoch začiatkom tohto roka.
Po tom, čo som úplne nenútene nazbieral viac ako šesťtisíc výškových metrov pri opakovaných jazdách na trailoch, ktoré patria medzi to najlepšie na svete, očakával som eufóriu. Ten známy povznášajúci pocit, ktorý vo vás zostane a nesie vás až do večera, kým nepríde ďalšia dávka zážitkov.
Lenže tentoraz neprišiel.
Cítil som sa prázdny, neuspokojený, bez toho, aby opakované kolá naplnili moju vnútornú potrebu zážitku.
Na ďalší deň som namiesto kúpy ďalšieho lístka na lanovku urobil iný krok. Rozhodol som sa vyšliapať k jej vrcholovej stanici namiesto pohodlného sedenia na mäkkom a vystlanom sedadle.
Jedno kolo predstavovalo iba šesťsto výškových metrov a samotný výšľap netrval dlho, no určil atmosféru celej jazdy.
Počas stúpania som si skúšal, ako dlho udržím určitý výkon. Myseľ mi zatúlala medzi okolité štíty, počúval som zvuk kravských zvoncov, vnímal ranné slnko a rosu na tráve a predstavoval si stopu, ktorou sa spustím pri zjazde.
Na vrchol som dorazil spotený, nabitý energiou a pripravený vychutnať si každú zákrutu, každý skok, každý koreň a každý kameň pri ceste späť dolu.
Získať niečo vzácne vďaka spojeniu výšľapu a zjazdu dodalo tejto jedinej jazde obrovskú hodnotu.
Vyšliapanie na vrchol urobilo tú jednu jedinú jazdu nekonečne uspokojivejšou než desať jázd, ktoré som absolvoval popoludní predtým.
Späť k elektrobicyklom
Aj keď medzi lanovkami a elektrobicyklami neexistuje priamy paralelný vzťah, tento extrémny príklad rovnováhy medzi úsilím a odmenou mi pomohol pochopiť, čo sa vlastne deje.
Na lanovke sedíte úplne nehybne a môžete jesť, skrolovať na telefóne alebo robiť čokoľvek. Na elektrobicykli musíte pedálovať, riadiť, brzdiť a byť aktívny.
Napriek tomu som si uvedomil, že ten prázdny pocit, ktorý som vnímal po výjazdoch na eMTB, bol rovnaký ako ten po celom dni na lanovke.
Bol to moment uvedomenia. Nerovnováha medzi tým, koľko úsilia vkladám, a tým, akú odmenu dostávam späť, začala narúšať moje vnímanie jazdy.
Horské elektrobicykle mi bránia dostať sa k tomu druhu pôžitku, ktorý sa zdá byť dostupný iba vtedy, keď šliapem vlastnou silou, bez pomoci elektromotora.
Nehnevajte sa
Už som to povedal, ale zopakujem to ešte raz.
Aj na elektrobicykli si môžete siahnuť na dno.
Môžete ísť na maximum tepovej frekvencie, spáliť toľko kalórií, koľko chcete a určite sa dá stať silnejším, vytrvalejším a technicky lepším jazdcom.
Môžete do jazdy vložiť rovnaké úsilie ako na klasickom bicykli, akurát pôjdete dvojnásobnou rýchlosťou alebo prejdete dvojnásobnú vzdialenosť.
Lenže nezlostite sa, keď sa opýtam otvorene – koľkí z vás takto svoj elektrobicykel skutočne využívate?
Koľkí idete na eMTB naplno, rovnako ako by ste tlačili do pedálov na bežnom bicykli bez asistencie?
Z vlastnej skúsenosti si dovolím povedať, že takých je veľmi málo, vrátane mňa.
Naraziť na rýchlostný limit motora pôsobí, akoby ste v plnej rýchlosti narazili do steny. Keď motor zrazu prestane pomáhať, je to demotivujúce.
Nie je dôvod pridať ešte viac a naozaj prekročiť svoju komfortnú zónu tak, ako na klasickom bicykli. Pri eMTB totiž nedostanete ten okamžitý, svalnatý výbuch energie a dopamínu ako odmenu za zvýšenú námahu.
Návrat do reality
Keď si po sérii jázd na elektrobicykli sadnete znova na klasický bicykel, chvíľu trvá, kým si hlava zvykne.
Opakovane som sa pristihol pri otázke: „Prečo tento kopec nie je ľahší alebo už dávno za mnou?“ Až kým som si nepriznal, že ma čaká poctivý výšľap.
Naše vnímanie toho, koľko úsilia je potrebné na výjazd na obľúbený trail, sa úplne odpojilo od reality.
Je jednoduché pochopiť, ako sa niekto môže postupne zaseknúť výhradne pri jazdení na eMTB.
Začne pochybovať, či vôbec zvládne stúpanie na klasickom bicykli a začne rozmýšľať, či by zvládol viac ako jeden alebo dva výšľapy a zjazdy za deň.
Popri všetkých ostatných, úplne legitímnych, dôvodoch na jazdenie výhradne na elektrobicykli sa človek ľahko nechá chytiť do pasce pohodlného stúpania na vrchol bez väčšej námahy.
Ako eMTB bicykle ničia horskú cyklistiku
Klasický bicykel nemá náhradu. Nič nenahradí moment, keď sa prinútite ísť o trochu tvrdšie, o trochu dlhšie a vydáte zo seba viac, než ste pôvodne chceli.
A čo je najdôležitejšie, nič nenahradí ten sladký pocit odmeny pri zjazde, ktorý prichádza až po hodinách poctivého úsilia.
Vzťah medzi časom stráveným stúpaním a zjazdom a množstvom zábavy, ktorú oba prinášajú, sa možno nedá vyjadriť rovnicou, ale práve tento pomer je dôvodom, prečo ja aj mnohí ďalší milujeme tento šport.
Námaha robí odmenu hodnotnejšou, nech je akokoľvek malá.
Moja rada je jednoduchá. Neničte si tento pocit tým, že budete jazdiť iba na elektrobicykloch.
