Cyklisti berú otrasy mozgu na ľahkú váhu. Toto je postup, ktorý treba dodržať po údere do hlavy
Pád Petra Sagana a Pavla Bittnera tesne pred cieľom MSR v cestnej cyklistike. Foto: Soňa Niková
Kariéra Lizzy Banks bola na vzostupe. Britská cyklistka síce prišla k športu neskôr, no rýchlo dobiehala zameškané. Vyhrala dve etapy na Giro d’Italia Women a mierila aj na olympijské hry v Tokiu, odložené na rok 2021.
Po tridsiatich kilometroch Strade Bianche Donne však prišiel pád, ktorý jej život zmenil. Preletela cez riadidlá a dopadla priamo na krk.
„Keď spadnete na krk, na chvíľu ostanete ležať a premýšľate, či ste si nezlomili chrbticu a či sa vôbec môžete pohnúť,“ spomína. „Po pol minúte sa posadíte, ale ja som videla hviezdičky. A zrazu pri mne stál mechanik s novým bicyklom.“
Závodnícky pud zafungoval okamžite. Banks sa bez čakania vybrala späť do pelotónu a odmietla akékoľvek vyšetrenie .
„Myslím, že len raz v kariére som po páde nepokračovala,“ hovorí.
Zvyšných sto kilometrov dokončila a skončila na 48. mieste.
Po pretekoch si nechala skontrolovať prilbu a ďalších 48 hodín cestovala zo Sieny domov do Sheffieldu. Netušila, že sa u nej práve začínajú prvé príznaky otrasu mozgu.
„Bolo tam toľko signálov, ktoré som vtedy nerozpoznala. Zmeškala som let, to sa mi nikdy nestalo a bola som úplne rozbitá.“
„Na stanici cesta domov, svetlá na informačnej tabuli svietili oveľa jasnejšie než obvykle.“
„Zavolala mi športová riaditeľka Carmen Small, ktorá nebola na pretekoch. Povedala mi: ‚Si v poriadku? Videla som tvoju prilbu a je na kusy.‘ Ja som jej odpovedala, že som asi v pohode a budem si dávať pozor.“
„Večer som sa ešte odviezla zo Sheffieldu do Hathersage a mala som pocit, že plávam vo vode. Bol to najčudnejší pocit v živote. Vtedy som vedela, že je zle.“
Nebolo to prvýkrát, čo mala otras mozgu, ale tentoraz príznaky neustúpili ako predtým.
„Nevedela som prejsť ani po ulici,“ hovorí.
„Keď na mňa prehovoril manžel, nemohlo pri tom hrať rádio ani žiadny ďalší zvuk. Keď ku nám niekto prišiel, musela som zavrieť oči, pretože už len pozerať sa na ľudskú tvár bolo pre môj mozog príliš.“
Banks vyhľadala pomoc lekárskeho tímu britskej reprezentácie, ktorý ju poslal k špecializovanému neurofyziológovi.
„Bolo jasné, že to nebude jednoduché a že sa to nezlepšuje,“ opisuje Banks.
O dva mesiace ju vyradili z nominácie na olympiádu.
„Bol to obrovský pocit úľavy, pretože som vedela, že to nezvládnem a aká som chorá.“
Nasledujúcich dvanásť mesiacov strávila liečbou a do pelotónu sa vrátila až v marci 2022.
Čo je otras mozgu?
Prípad Lizzy Banks bol na závažnejšom konci spektra, no profesor Mike Loosemore, ktorý vedie kliniku pre otrasy mozgu v Institute of Sport, Exercise and Health, upozorňuje, že dĺžka trvania príznakov vôbec nemusí súvisieť s tým, aký silný bol pôvodný náraz.
„Neraz je spúšťačom úplná maličkosť,“ hovorí.
Podľa Loosemora ide pri otrase mozgu o ľahké traumatické poranenie mozgu, ktoré vzniká v momente, keď sa energia nárazu prenesie do mozgového tkaniva.
„Môže ísť o priamy úder do hlavy alebo prudký pohyb hlavy. A prudký pohyb môže vzniknúť aj nepriamo, napríklad pri whiplashi alebo páde z väčšej výšky. Ani nemusíte dopadnúť hlavou – stačí, že sa energia nárazu prenesie do mozgu.“
Otras mozgu je reakciou mozgu na túto energiu.
„Mozog je nervové tkanivo fungujúce na rovnováhe chemických prenášačov a elektrických signálov. Je veľmi citlivý na nadmerné pohyby, jednoducho to neznesie.“
Príznaky môžu byť veľmi rôznorodé – od straty vedomia až po miernu bolesť hlavy. Objavia sa ihneď, ale pokojne aj s odstupom dvoch až troch dní.
Vo väčšine prípadov vymiznú do dvoch týždňov. Ak pretrvávajú dlhšie, Loosemore odporúča vyhľadať odborníka.
„Približne 97 percent prípadov sa úplne upraví do dvoch týždňov. Ak však príznaky trvajú výrazne dlhšie, často za nimi stoja iné problémy – vestibulárne či očné ťažkosti, problémy s krčnou chrbticou, poruchy propriocepcie, vnútorného ucha, migrény alebo dysfunkcia autonómneho nervového systému.“
„Keď sa hlava prudko pohne, najmä v oblasti hornej krčnej chrbtice, môže dôjsť k množstvu komplikácií, ktoré pretrvávajú dlhšie.“
„Problém je, že ľudia často dostanú len odporúčanie ‚viac oddychujte‘ alebo tabletky proti závratom. Ale dôležité je zistiť, kde presne je problém. A až po stanovenej diagnóze je možné začať vhodnú liečbu, “ dodáva Loosemore.
Problémy v pelotóne
Otras mozgu Lizzy Banks nebol výnimočný prípad. V pelotóne sa objavilo viacero výrazných incidentov.
Jonas Vingegaard po páde na 5. etape tohtoročného Paríž Nice nepretekal dva mesiace a Luke Rowe musel po páde na E3 Saxo Classic v marci 2024 predčasne ukončiť kariéru.
Meta-analýza Thomasa Fallona z Queen’s University Belfast ukázala, že otrasy mozgu tvoria 4,19 percenta všetkých zranení v cestnej cyklistike.
Lekár Amstel Gold Race a člen zdravotného tímu holandskej reprezentácie Dr. Jelle Posthuma však upozorňuje, že reálne číslo môže byť podstatne vyššie.
„V Holandsku máme veľkú databázu všetkých pádov na domácich pretekoch. Z nej vychádza, že miera otrasov mozgu je 11 až 12 percent. Je to omnoho viac, než sme si mysleli.“
Aj keď je to približne polovica oproti profesionálnemu ragby, kde v sezóne 2022-23 tvorili otrasy mozgu 24 percent všetkých zranení, ide o alarmujúce čísla v športe, ktorý nie je kontaktný.
Vďaka prípadom ako Banks, Vingegaard či Rowe sa povedomie v cyklistike zvyšuje a UCI od roku 2021 zaviedla vlastný protokol pre riešenie otrasov mozgu.
Ide o trojstupňový proces, ktorý začína bezprostredným vyšetrením po incidente, pokračuje kontrolou po pretekoch a ďalšou kontrolou nasledujúci deň. Ak sa objavia príznaky otrasu mozgu, protokol umožňuje jazdca stiahnuť z pretekov.
V praxi však systém nie je bezchybný, čo pocítili aj Banks a Vingegaard. „Chápem, ako to vnímajú – ja som spadla, nikto ma nekontroloval, takže čo vlastne tí lekári robia?“ hovorí Posthuma.
Podľa neho je však realita oveľa zložitejšia: „Keď spadne dvadsať jazdcov naraz, otras mozgu je na konci môjho zoznamu priorít.“
„Vyšetrujeme podľa jasnej schémy ABCD – dýchacie cesty, dýchanie, krvný obeh, následne až neurologické problémy.“
„Ak jazdec neleží na zemi a nedusí sa, riešime najskôr život ohrozujúce stavy. A kým sa dostaneme k testovaniu otrasov mozgu, jazdec je už často preč alebo ho rieši tímový personál.“
Aj preto v Holandsku zapájajú do celého procesu aj mechanikov, masérov, športových riaditeľov a samotných jazdcov.
„Nie je to len zodpovednosť pretekového lekára. Je tam na to, aby udržal jazdca pri živote, kým príde sanitka.“
Posthuma by bol rád, keby sa pri veľkých hromadných pádoch závod neutralizoval a bolo možné skontrolovať všetkých jazdcov. Banks zas tvrdí, že existuje moderné technické riešenie, ktoré by bolo oveľa presnejšie než súčasné protokoly.
„Existuje spoločnosť NeuroFlex, ktorá vyvinula VR zariadenie merajúce vestibulárno okulárnu dysfunkciu. Je to objektívna metóda založená na sledovaní očí, niečo, čo sa nedá oklamať. Okamžite ukáže, kde je problém.“
Postupný návrat
V profesionálnej cyklistike sa výsledky aj finančné odmeny často bijú s opatrnosťou. V pelotóne tak vzniká konflikt medzi túžbou pokračovať a reálnym rizikom, ktoré otrasy mozgu predstavujú.
Výskumy dokonca ukázali, že hoci majú profesionálni cyklisti o otrasoch mozgu podobné znalosti ako športovci v iných odvetviach, prejavujú ochotu pokračovať v pretekoch aj pri výskyte príznakov, pričom mladší jazdci sú pripravení riskovať ešte viac.
Ako by však mal postupovať bežný cyklista, keď si pri jazde či pretekoch buchne hlavu?
„Ak máte čo i len podozrenie na otras mozgu, okamžite prestaňte jazdiť. Nasledujúcich 48 hodín si dajte pokoj a sledujte, ako sa cítite,“ hovorí Loosemore.
„Ak je vám potom dobre, skúste sa opäť ľahko hýbať a sledujte reakciu. Existuje štandardný protokol návratu k športu, ktorý je postupný. Ak na to nedohliada lekár, trvá zvyčajne okolo 24 dní.“
„Je to proces, v ktorom postupne zvyšujete fyzickú záťaž, no len dovtedy, kým sa neobjaví jediný príznak. Mozog potrebuje čas na upokojenie. Úroveň aktivity sa zvyšuje krok za krokom, podobne aj jej komplexnosť.“
Ak na konci tejto fázy nemáte žiadne ťažkosti, môžete sa vrátiť k plnej záťaži,“ dodáva.
Postup návratu k tréningu podľa British Cycling
Fáza 1: krátke obdobie relatívneho pokoja počas prvých 24 až 48 hodín. Najskorší návrat k špecifickému športovému tréningu je možný po 14 dňoch a do ďalšej fázy je možné postúpiť len vtedy, ak aktivita nezhorší existujúce príznaky viac než mierne.
Fáza 2: postupný návrat k bežným denným činnostiam mimo školy či práce, doplnený o ľahký pohyb.
Fáza 3: zvyšovanie tolerancie na myslenie a sústredenie, súčasťou je aj ľahká aeróbna aktivita počas 1. a 2. týždňa.
Fáza 4: návrat ku štúdiu a práci, pričom v 2. týždni je povolený tréning bez kontaktu.
Fáza 5: plnohodnotné akademické alebo pracovné fungovanie. Neobmedzené tréningové zaťaženie nie je povolené skôr než v 3. týždni.
Fáza 6: návrat k súťaženiu. K tejto fáze sa nesmie pristúpiť skôr ako 21 dní od vzniku otrasu mozgu (deň 0 je deň úrazu).
