Technické tipy a nastavenia od profesionálnych gravelových pretekárok
Vybavenie bicykla môže výrazne ovplyvniť výkon aj celkový zážitok z jazdy a pri gravelových pretekoch na najvyššej úrovni to platí dvojnásobne. Svoje o tom vedia Rosa Klöser a Paige Onweller.
Klöser, víťazka Unbound 200 z roku 2024, jazdí ako profesionálka na ceste aj v gravelových pretekoch za tím WWT Canyon-SRAM zondacrypto, pričom zároveň dokončuje doktorát v oblasti manažmentu námorného priemyslu.
Napriek tomu, že so súťažným pretekaním začala len v roku 2022, už stihla stáť na pódiu na podujatiach ako Traka či 3RIDES zo série UCI Gravel World Series v Nemecku a raketovo vystúpila do popredia svetového gravel rebríčka.
Onweller sa zameriava viac na preteky v USA. V roku 2024 obsadila tretie miesto v celkovom hodnotení série Lifetime Grand Prix a už v roku 2022 zvíťazila na pretekoch Big Sugar Classic.
Popri plnohodnotnej kariére cyklistky pracuje aj ako lekárska asistentka so špecializáciou na akútnu medicínu a má za sebou osem rokov praxe.
Rovnako ako Klöser, aj Onweller je v gravel svete relatívne novým menom. K cyklistike sa dostala v roku 2020 počas zotavovania sa zo zranenia, ktoré jej znemožnilo dlhé behy, a spočiatku ju využívala len ako doplnkový tréning.
Okrem pôsobivých výsledkov však obidve zaujmú najmä tým, ako podrobne sa venujú technike. Výbavu si starostlivo vyberajú pre každý pretek podľa špecifík trate, podmienok aj vlastných potrieb.
Blipy a nastavenie kokpitu
Začnime odpredu. Obidve pretekárky sme sa opýtali na to, aké nastavenie kokpitu im najviac vyhovuje.
Paige Onweller počas pretekov uprednostňuje integrovaný kokpit, hoci na tréningoch ho nie vždy používa.
„Všetko je uhladené, čistejšie a aerodynamickejšie,“ hovorí o svojej preferovanej konfigurácii, ktorú jazdí s riadidlami so šírkou 37 cm.
Brzdové páky má navyše vytočené dovnútra, aby zaujala čo najefektívnejšiu aerodynamickú pozíciu.
Neodmysliteľnou súčasťou jej bicykla sú aj blipy, teda malé diaľkové ovládače radenia.
„Bez nich by som nepretekala,“ hovorí Onweller a vysvetľuje, že ich výhoda spočíva v tom, že sa dajú použiť aj v prípade pádu, poruchy hlavného radiča, vybitej batérie alebo upchatia radenia blatom.
Na Unbound, najprestížnejšom gravelovom preteku na svete, povedala súperkám, že je s blipmi pripravená na špurt. Ostatní sa len zasmiali, že po 320 kilometroch nebude mať nikto na šprint silu.
„Mýlili sa,“ pousmeje sa Onweller. V cieli totiž v šprinte z deväťčlennej skupiny vybojovala tretie miesto.
„Naozaj mi pomohli,“ dodala.
Aj Klöser preferuje podobné riešenie s integrovaným kokpitom, rovnako s riadidlami širokými 37 centimetrov a vytočenými pákami, ktoré jej umožňujú zaujať výrazne aerodynamický posed.
Prevodník pripravený na preteky
Klöser aj Onweller jazdia výlučne sady s jednoprevodníkom.
„Väčšinou používam 48-zubový prevodník v kombinácii s kazetou 10–46, ak mám 13-rýchlostnú sadu od SRAM-u,“ vysvetľuje Onweller.
„Páči sa mi rýchlosť radenia, celkový pocit je podobnejší cestnému bicyklu a rozostupy medzi pastorkami sú menšie.“
Na gravelových pretekoch s prudšími a technickejšími stúpaniami používa radšej SRAM Transmission, pričom si necháva 48z prevodník vpredu a vzadu nasadzuje kazetu 10–52. Na čisto vrchárske podujatia zas siaha po 46z prevodníku.
„Pred pretekmi si trať prejdem a zbieram dáta o prevodoch,“ dodáva Onweller.
„SRAM má na to výbornú aplikáciu, ktorá ukáže, koľko času trávim na jednotlivých pastorkoch, a tiež aký výkon v tých rozsahoch podávam.“
Ako profesionálna gravelová pretekárka sleduje Onweller dáta nielen z tréningov, ale aj zo samotných pretekov a na základe nich si vyberá ideálne prevody pre konkrétnu trať. Snaží sa tráviť čo najviac času v strede kazety, pretože tam je reťazová linka najefektívnejšia.
Na to sa zameriava aj Klöser. Často volí práve SRAM Transmission, pretože jej umožňuje efektívnejšie šliapať aj do prudkých, kamenistých stúpaní, ktoré sú na európskych gravelových tratiach bežné.
„Keď sa spätne pozriem napríklad na majstrovstvá sveta, zvolila som si SRAM XPLR s kazetou 11–46 vzadu a 48z prevodníkom vpredu,“ spomína Klöser.
„A rovnako ako Paige, ani ja nechcem ísť pod 46z vpredu, aby som si udržala efektívnu reťazovú linku. Podľa toho si potom volím, čo pôjde dozadu – či použijem mullet konfiguráciu alebo zostavu XPLR.“
Jednoprevodníkové riešenie obidve preferujú z viacerých dôvodov. Jednak sa ľahšie mení veľkosť prevodníka a navyše vzadu vzniká viac miesta pre plášť a celé radenie je jednoduchšie, čo znižuje riziko technických problémov.
„Myslím si, že jednoprevodník je aj aerodynamickejší,“ dodáva Klöser.
„Vidíme to už aj na niektorých cestných pretekoch, kde ľudia prechádzajú na tento systém. Gravelová sada XPLR od SRAM-u sa objavuje aj na náročných cestných podujatiach, čo podľa mňa ukazuje, že v rýchlych podmienkach môže byť práve toto ideálne riešenie.“
Voskovanie reťaze
Nejde ani tak o výber komponentu, ako skôr o spôsob údržby. Klöser aj Onweller sú vernými zástankyňami voskovania reťaze a obe používajú systém od značky Silca.
„Voskovanie je kľúčové pre efektivitu a životnosť. Je to jednoducho rýchlejšie,“ hovorí Onweller.
„Funguje to výborne a majú rôzne prísady pre rôzne typy pretekov. Keď nie je čas, použijem voskový olej, ale na toto som naozaj náročná.“
Klöser s ňou súhlasí a dodáva, že voskovanie je jedna z vecí, ktorú by odporučila každému. „Ako pretekárka chcem, aby trenie v reťazi bolo čo najnižšie.“
Voskovanie podľa nej prináša aj ďalšie výhody. S voskom zostáva pohon čistejší, opotrebúva sa pomalšie a jeho údržba zaberie menej času. Na túto metódu prešla už po troch až štyroch mesiacoch od začiatku svojej cyklistickej kariéry.
„Voskovanie je výborná investícia. Prvé nastavenie síce zaberie trochu času, ale neskôr vám ušetrí čas aj peniaze.“
Kým mnohé profesionálne gravelové pretekárky môžu častejšie meniť komponenty, Klöser sa už na začiatku svojej kariéry presvedčila o tom, že voskovanie výrazne predlžuje životnosť reťaze. Reťaze kúpené v roku 2022 jej podľa vlastných slov slúžili aj po viac než 10 000 najazdených kilometroch.
Večný spor o šírku plášťov
Neexistuje univerzálna šírka gravelového plášťa, na ktorej by sa zhodli všetci pretekári. Kľúčovým faktorom pri výbere zostáva vždy profil trate a technická náročnosť jazdy v teréne.
„Väčšinou jazdím širšie plášte, takže takmer vždy, aspoň na amerických gravelových tratiach, volím 2,2-palcový vpredu a 2-palcový alebo 50 mm vzadu,“ vysvetľuje Onweller.
Má však aj možnosť jazdiť na modeli Trek Checkpoint, ktorý pojme až 2,4-palcový plášť vpredu a 2,2 vzadu, čo využíva najmä v pretekoch, kde sa hodí vyšší objem plášťa.
„Väčší objem pomáha predchádzať defektom a umožňuje použiť ľahšie plášte s tenšou stenou.“
Podľa Onweller je téma taká diskutovaná preto, lebo ťažšie výstuže robia plášť pomalším, a ľudia často porovnávajú široké plášte z horských bicyklov s užšími gravelovými, bez ohľadu na to, že ide o rozdielne typy konštrukcie.
Pri rozhodovaní, aké plášte a kolesá zvoliť, sa Onweller riadi aj priemernou rýchlosťou pretekov. Stále totiž neexistuje jednoznačný konsenzus, ktorá kombinácia gravelových kolies a plášťov je najrýchlejšia.
„Myslím si, že väčšina ľudí jazdí s príliš vysokým tlakom v plášťoch, a to výrazne ovplyvňuje valivý odpor,“ dodáva.
Aj Klöser si výber plášťov prispôsobuje konkrétnej trati. „Po 45 mm siahnem niekoľkokrát do roka, keďže väčšinou jazdím v Európe, kde sú UCI preteky veľmi rýchle a dynamické,“ vysvetľuje.
Ako najčastejšiu voľbu uvádza Continental Terra Speed, najmä na tratiach s asfaltovými úsekmi.
Z jej pohľadu je dôležitý aj samotný profil plášťa. Gravelové modely majú spravidla zaoblenejší tvar, zatiaľ čo horské pôsobia hranatejšie.
Klöser pripúšťa, že zvažuje aj šírky nad 45 mm, napríklad Continental Terra Speed alebo Race King vo verziách 2 alebo 2,2 palca. Vyšší objem podľa nej zvyšuje komfort, pretože čiastočne tlmí nerovnosti.
Jej pretekársky bicykel Canyon Grail bez problémov pojme plášť so šírkou 2 palce vpredu, no ak trať vyžaduje širšie plášte, zvažuje aj model Canyon Grizl, ktorý má väčšiu priechodnosť. Dodatočný objem totiž zlepšuje ochranu pred defektmi.
„Úprimne, venujem sa aj analýze rôznych dát o valivom odpore a práve kvôli odlišným výstužiam sa ukazuje, že niektoré horské plášte sú od určitej kategórie gravelových tratí dokonca rýchlejšie,“ prezrádza Klöser.
„Takže ak je trať prevažne v štrku a obzvlášť rozbitá, ak to len trochu ide, volím širší plášť z horského bicykla.“
Plášte kombinuje s karbónovými kolesami Zipp 303 XPLR SW s vysokým profilom. Oceňuje najmä široký vnútorný priemer ráfika, ktorý zvyšuje stabilitu a umožňuje jazdiť s nižším tlakom, čo na rozbitom povrchu pomáha znižovať valivý odpor.
Ak však pripravuje bicykel na extrémne kopcovitú trať, radšej siahla po ľahšej vrchárskej sade kolies.
Optimalizácia kontaktných bodov
Okrem kokpitu je pri gravelových pretekoch rovnako dôležité správne nastavenie ostatných kontaktných bodov, ako sú sedlo, tretry a pedále. Pohodlie počas dlhých hodín na bicykli často rozhoduje o tom, ako jazdec zvládne celý pretek.
Najdôležitejším bodom je správne nastavenie sedla. Pri dlhých jazdách v aerodynamickom posede je to rozhodujúci faktor. Onweller upozorňuje, že zlá voľba môže spôsobiť výrazný tlak v sedacej oblasti.
Okrem výberu vhodného modelu však podľa nej pomáha aj práca na spevnení stredu tela a hornej časti trupu, aby človek vydržal v náročnej pozícii s čo najmenším diskomfortom.
Pokiaľ ide o výber tretier a kufrov, medzi jazdcami panuje rôznorodý prístup.
„Väčšina profíkov jazdí veľmi tvrdé tretry s karbónovou podrážkou,“ hovorí Onweller.
„Mne to ale príde pri dlhšej jazde dosť nepohodlné, preto ak nie je blato, radšej používam cestné pedále. Mám tak lepší prenos sily a kontakt medzi nohou a pedálom je pohodlnejší.“
Klöser má opačný prístup. Z cestných tretier prešla na horské, a to kvôli rýchlejšej reakcii.
„V gravelových pretekoch, kde je pelotón stále väčší, dochádza často k pádom. Mám pocit, že horské pedále mi dajú výhodu tých pár desatín sekundy, aby som sa stihla odopnúť a vyhla pádu. To mi môže v konečnom dôsledku zachrániť cenný čas.“
