1/5

Športservis Bratislavský MTB Maratón v premiére

2/5

3/5

4/5

5/5

Autor textu: Peter Gališin

Zomrel kráľ, nech žije kráľ

Dalo by sa takýmto starosvetským skandovaním charakterizovať ukončenie a znovuzrodenie horského cyklomaratónu  v Bratislave ?  Myslím, že áno aj nie. I keď bývalý organizátor, ako som rozhovore s oboma zistil, v niečom ešte napomohol novému, obe akcie z pohľadu pretekára spája už len názov. Mnohé obľúbené preteky sú dnes už len nostalgickou spomienkou.

Popri  Oravskom, Súľovskom, Greenbiku medzi ne patrí už aj bývalý  Bratislavský MTB.  Hanbu „cykoneplodnosti“ hlavného mesta  sa pokúsili napraviť zo Sportmedia, s.r.o. v spolupráci s občianskym združením Slovenský cykloklub.  Úspešne zorganizovali  a zabezpečili  úplne novú športovú akciu.  Túto s pôvodnou menovkyňou spája už len názov.  Iné je miesto štartu, ako aj lokalita. kde sa jazdí.  Z jedného uhla je úplne nová. ale z druhého je pokračovaním, resp. nadviazaním na v minulosti populárne bratislavské maratóny.

Pozrite si aj veľkú fotogalériu z pretekov

Veľká fotogaléria – Športservis Bratislavský MTB Maratón

Kapurkový sa neodmieta

Pekné jesenné počasie a nový cyklomaratón prilákali do Knižkovej doliny v Rači takmer štyri stovky bikerov.  Mali na výber 50 kilometrovú trať s prevýšením cca 1000 metrov a 20 kilometrovú s cca 500 metrami stúpania.

Organizátor zabezpečil aj súťaž detí a nezabudol ani na elektrobajkerov.  Svoj „stan“ vhodne rozložil v objekte amfiteátra.  Tu mali všetci účastníci možnosť sa zaregistrovať, najesť a občerstviť sa, posedieť s priateľmi, počkať na vyhodnotenie a na tombolu.  Hneď vedľa bola štartovacia, ako aj cieľová čiara. Môj a nie len môj príchod  znervózňovalo len počasie.

Rána sú už chladné, ale okolo obeda býva na slniečku ešte celkom príjemne.  Vzájomne sme po sebe poškuľovali,  kto má čo oblečené. Ja som volil klasický krátky dres, do štartu mi ešte dobre poslúžila vetrovka.  O desiatej hodine bol štart na polmaratónsku trať.  Pomerať si sily prišlo 224 účastníkov.   O hodinu na to sa pod víťazný oblúk postavilo 137 štvrťkárov. Ja medzi nimi.  Na moje prekvapenie aj dosť kamarátov, ktorí v sezóne  jazdievajú spravidla dlhé trate.

Vyraziť na plno a potom už len pridávať

Takto sa vraj jazdí  štvrťmaratón. Priznám sa, i keď roky jazdím dlhšie trate, krátku som išiel prvý krát pred týždňom v Topoľčiankach.  Mohol za to  môj momentálne  nie ideálny zdravotný stav.  Moje zistenie bolo zaujímavé.  Hobby trať, ako sa zvykne štrťka nazývať, nie je vhodná len  pre hobbíkov.  Na štartovnej čiare sa objavilo  nie málo aj takých, ktorých zvykneme nazývať dupači.  Skrátka, každý si volí takú dĺžku trasy, aká mu práve vyhovuje.

Kto si chce zapretekať, musí kalkulovať,  o čo menej kilometrov, o to vyššia tepová frekvencia.  V Rači, aspoň pre mňa, neplatilo  vyraziť na plno a potom už len pridávať.  Úvodný cca jeden a pol kiláčik bol neprerušovaným stúpaním.  Našťastie som to zistil pri rozjazdievaní sa  pred štartom.  Je takým zvykom,  od počiatku to vypáliť a následne zaujať  vhodnú pozíciu v poli jazdcov.

Aby z vypálenia nebolo hneď aj prepálenie, pôjdem dnes úvod s rezervou, povedal som si. A tak sa aj stalo. Po štartovnom výstrele to začalo vrieť a horská asfaltka nevládala zvládnuť nápor nabudených bikerov.  Boli aj nejaké drobné kolízie, no neregistroval som žiaden pád.

Keď po pár sto metroch sa pole pretekárov roztiahlo a dalo sa už medzi nimi bezpečne predbiehať,  naladil som nohy do pravidelného tempa a vtedy  nastal čas preplietať sa medzi tými, ktorým  už začali tvrdnúť stehná.  V závere stúpania  je peletón jazdcov poriadne preriedený.  Odbočujeme strmo vpravo a jemným stúpaním pokračujeme lesnou zvážnicou.  Energia ušanovaná v úvode  bola momentálne k dispozícii, trať relatívne voľná. Nastal čas dupnúť do pedálov a vydať zo seba maximum.  Tá necelá hodinka, ktorá je predo mnou, sa dá zvládnuť aj vo vysokom tempe.  Po Biely kríž ešte obehnem zopár súperov a trať začína klesať.  Je to ako s vetrom o preteky.

Prečítajte si aj

Víťaz prechádzal cieľom, zdvihol ruky, spadol a zlomil si ruku. Pozrite si výsledky Športservis Bratislavského MTB Maratónu

Miestami letím po zvážniciach rýchlosťou 30- 40 km/hod.  Len zavše ma spomaľujú regulovčíci a nútia strmo odbočiť.  Hnevá ma akurát to, že často stoja až na hranici zákruty. Pri vysokej rýchlosti bolo preto potrebné ísť tvrdo na brzdy. Na suchom  a prašnom podklade to išlo až do šmyku.  V jednom prípade  som ani nestihol uhamovať a preletel za odbočku.

Vracačka  ma pripravila o pár sekúnd a o jednu pozíciu.  V krátkom stúpaní  ju opäť získam. Je to práve v ten správny čas, lebo zvážnicu nahrádza jedna stopa.  Nie je to v pravom slova zmysle singlák ale začína to pýtať už aj trocha technickejšiu jazdu.  Nik predo mnou, spoza chrbta ma psychicky tlačí súper, trať nepoznám a opäť dávam do jazdy maximum, i keď v primerane  nižšej rýchlosti.  Pri prechádzaní cez Malý Slavín nás odklonili smerom na Cérovku (známy bratislavský singel).

Na chvíľu mi srdce zaplesalo, ale bolo to zbytočné.  Cérovka sa nekonala, a tak ma to vzalo, že som opäť prišiel o pozíciu. Ono pustiť pretek na desať kilometrový singel  by iste nebolo vhodné.  Nevadí, dám si ho inokedy individuálne.  Trasa pokračuje opäť zvážnicami, väčšie pastorky už sú z toho ničnerobenia unudené.  Žiadna stojka sa nekoná.  Zatiaľ je to o rýchlosti.  A tú mali aj  borci z päťdesiatky.  Zo päť kilákov pred cieľom ma prví z nich obiehali.  Zavesil som sa za nimi a mlátil do pedálov.

Pomerne rovný a priamy  úsek som to v háku udržal niekoľko minút.  Keď však prišli v klesaní mierne technické pasáže, odtrhli ma.  Vari tí borci nemajú pud sebazáchovy?  Nedokázal som to za nimi už udržať a záverečný zjazd na singli ma už úplne odrovnal.  Môj osvedčený Racing Ralph na zadnom kolese začal štrajkovať.

Pri strmšom zjazde na suchom a prašnom povrchu ma nechcel podržať.  Pri pribrzďovaní sa dostával často do šmyku a miesto toho, aby som si záverečný technický úsek užil, išiel som ho radšej opatrnejšie.  Nič to však nemení na fakte, že bol pre mnohých čerešničkou na torte.  No a pre začiatočníkov, ktorí ho prešli vedľa bicykla, bol zase výzvou, trénovať do budúcna aj techniku jazdy.

Ako dopadla premiéra?

Kritika, či už kladná alebo záporná, patrí každému novému podujatiu.  Ak by organizátor nemal ohlas na svoju akciu, nevedel by ju v repríze  dostatočne skvalitniť.  Sportmedia, s.r.o. nie je v organizovaní bikerských akcií žiadnym nováčikom.  Veď ktorý biker  by nepoznal Bikefest Kálnica ?

Bratislavský MTB Maratón je určený pre širokú cyklistickú verejnosť a svoj účel, myslím si, dokonale splnil.  Na svoje si prišli aj rodinky s bikerskými ratolesťami. No a hlavná kategória, zmes amatérskych cyklistov  od 15 do XX rokov,  mala  možnosť vyskúšať si atmosféru pravého MTB maratónu.  Možnosť predĺžiť si súťažnú sezónu využilo aj početnejšie množstvo aktívnych pretekárov.

I  keď sa už nesúťažilo o pohárové body, nebolo to veru vidieť na ich výkone. Trate boli výborne značené a zabezpečené dostatočným počtom regulovčíkov a občerstvovacích staníc.  Skladba povrchu a profil  vyhovoval  aj pre menej technicky a fyzicky zdatných.  Mal som však dojem, že charakter trate si užívali aj starí harcovníci, čo sa prejavilo najmä na ich vysokých priemerkách.  A čo na záver po premiére ešte dodať?  Tešíme sa na reprízu!