Marcel Kittel v tímovom aute Rockets. Foto: Instagram Marcel Kittel

Pri rozbore hromadného dojazdu nestačí sledovať muža, ktorý ako prvý pretne cieľovú čiaru. Rozhodujú aj pretekári pred ním, ich načasovanie, pokyny vo vysielačke a schopnosť zmeniť plán v okamihu, keď sa cesta k víťazstvu nečakane uzavrie. Práve na tieto detaily sa dnes v tíme Unibet Rose Rockets sústreďuje Marcel Kittel.

Niekdajší nemecký šprintér sa v sezóne 2026 vrátil do profesionálnej cyklistiky ako tréner šprintérov. V stajni, ktorej súčasťou je aj Slovák Lukáš Kubiš, pomáha budovať systém, v ktorom sa rýchlosť jednotlivca môže premeniť na výsledok celého tímu.

Kittel pritom dobre vie, že skúsenosti z vlastnej kariéry nemožno jednoducho preniesť do dnešného pelotónu. Súboje, v ktorých kedysi súperil s Petrom Saganom, Markom Cavendishom a ďalšími šprintérmi, sa odvtedy zmenili.

„Vďaka prevodom a aerodynamike sa dnes určite jazdí rýchlejšie. Navyše je tu veľa kvalitných šprintérov, takže stúpla aj celková úroveň a priestor na chyby prakticky zmizol. Jediné zaváhanie v poslednom kilometri vás môže pripraviť o možnosť šprintovať a všetkých päť hodín predtým potom vyjde v podstate nazmar. V tom vidím najväčší rozdiel,“ vysvetlil v rozhovore pre Domestique.

Jeho práca sa preto nekončí pri konzultáciách so šprintérmi Dylanom Groenewegenom či rozvíjajúcim sa Tobiasom Müllerom. Rovnako dôležité je zladiť jazdcov, ktorí ich do rozhodujúcej pozície privádzajú.

„Chcel by som sa sústrediť na to, ako spolu komunikujeme pred pretekmi, počas nich aj po dojazde a ako pripravujeme závery. Vopred máme vždy pomerne podrobný plán, podstatné však je, ako ho dokážeme uskutočniť priamo na ceste. Potrebujeme jasnú predstavu o tom, ako chceme počas pretekov fungovať, ale zároveň musíme nechať priestor aj na nečakané situácie. V roku 2026 sme sa zamerali na to, aby sme boli v záveroch tam, kde máme byť, čo si vyžadovalo dobrý plán, komunikáciu aj pružnosť. Chceme vybudovať čo najvšestrannejší šprintérsky vlak, pretože presne taký v rozhodujúcich chvíľach potrebujete. Myslím si, že tento rok sme urobili dobrý prvý krok.“

Poradenská úloha prerástla do práce priamo na pretekoch

Keď Rockets priviedli Kittela, angažovanie Groenewegena už naznačovalo, akú významnú úlohu budú mať v ich sezóne hromadné dojazdy. Pôvodná predstava o pôsobení bývalého šprintéra však bola menej náročná na prítomnosť pri tíme, mal predovšetkým radiť.

Preteky rýchlo ukázali, že budovanie fungujúcej súhry si vyžiada viac než konzultácie na diaľku. Kittel začal tráviť viac času priamo v sprievodnom aute a jeho kompetencie sa miestami priblížili práci športového riaditeľa. Na Kampioenschap van Vlaanderen napríklad pripravoval stratégiu a viedol tímovú poradu.

„Keď chcete svoje predstavy o šprinte preniesť do praxe, musíte byť pri tom a vybudovať okolo neho fungujúci systém. Nestačí zostať pri teórii, potrebujete sedieť v aute. Napokon to bola oveľa viac o práci priamo na pretekoch, než sme pôvodne predpokladali, ale vôbec sa na to nesťažujem. Práve na pretekoch sa dejú všetky dôležité veci a emócie sú najsilnejšie. Naozaj ma to bavilo.“

Bruggy priniesli odmenu, Neapol bolestivé sklamanie

Rozdiel medzi vydareným šprintom a premárnenou príležitosťou zažili Rockets počas roka v oboch podobách. V marci vybojoval Groenewegen na Ronde van Brugge prvé víťazstvo tímu na úrovni WorldTour. Na Gire zasa prišiel okamih, ktorý Kittel označuje za emocionálne dno sezóny.

V Neapole spadli Groenewegen a jeho rozbiehač Elmar Reinders (Unibet Rose Rockets) na dažďom zmáčanej dlažbe námestia Piazza del Plebiscito práve v čase, keď sa otvárala šanca na etapový triumf.

„Keď som ich videl padať, bolo to, akoby som dostal úder do žalúdka. V celej tej emocionálnej horskej dráhe to bol podľa mňa náš najnižší bod.“

Premiérová účasť Rockets na trojtýždňových pretekoch napriek tomu nebola neúspešnou skúsenosťou. Tím síce z Gira neodišiel s etapovým víťazstvom, no získal poznatky, ktoré pri kratších podujatiach nazbierať nemohol.

„Na Gire sme mali ako tím aj ako organizácia príležitosť naučiť sa, čo všetko takéto preteky obnášajú. Hoci sme nevyhrali, ukázali sme svoju kvalitu a myslím si, že na to môžeme byť naozaj hrdí a spokojní s tým, čo sme predviedli.“

Pôvodne pritom Rockets dúfali už v štart na Tour de France 2026. Voľnú kartu však koncom januára získal tím Caja Rural-Seguros RGA. Rozhodnutie vyvolalo isté prekvapenie, no stajňa Basa Tietemu sa nepustila do otvoreného sporu s organizátorom ASO.

Sezónu napokon uzavrela na 22. mieste rebríčka UCI, o šesť priečok vyššie než v roku 2025. Je to ďalší argument v jej prospech pred výberom účastníkov Tour 2027, nie však záruka pozvánky.

„Štartovať na Tour bolo podľa mňa vždy naším tímovým snom, ale veľmi dobre si uvedomujeme, že miesto tam nedostaneme len tak, musíme si ho zaslúžiť. Čo to pre nás znamenalo v roku 2026 a čo to znamená teraz pred sezónou 2027? Predovšetkým sa opäť posunúť, tvrdo pracovať aby sme boli pripravení na nový ročník a potom ukázať to najlepšie, čo v nás je. To považujem za najdôležitejšie a celkom prirodzené.“

Cyklistiku opustil bez potreby vracať sa

Kittelov dnešný zápal neznamená, že po návrate túžil od skončenia kariéry. Keď v roku 2019 odišiel z profesionálneho pelotónu, mal iba 31 rokov. Od Tour, na ktorej vyhral päť etáp, uplynuli len dve sezóny.

Ani záujem tímu Jumbo-Visma, ktorý prišiel ešte pred definitívnym oznámením konca kariéry, jeho rozhodnutie nezmenil. Cyklistika preňho prestala byť stredobodom každodenného života.

„Keď som skončil, mal som pocit, že na mňa čaká celý svet, ktorý ešte môžem objavovať, od rodiny až po množstvo ďalších záujmov a vecí, ktoré som chcel robiť. Cyklistika, presnejšie tá profesionálna, sa zrazu stala oveľa menšou a menej podstatnou súčasťou môjho života.“

Kontakt so športom si ponechal ako ambasádor Rose Bikes aj prostredníctvom príležitostnej práce v médiách. Neťahala ho však späť predstava nedokončeného príbehu.

Šéf tímu Rockets, Bas Tietema, ho oslovoval opakovane. Jeho projekt vyrástol z kanála na YouTube a v roku 2023 vstúpil do pelotónu ako kontinentálny tím TDT-Unibet Cycling. Kittela nepresvedčil ani následný postup stajne do kategórie ProTeam. Správny čas prišiel až na jeseň 2025, keď do seba zapadli osobné okolnosti aj príchod Rose medzi sponzorov.

„Keď sa po skončení kariéry trochu usadíte v novom živote, vzťah k cyklistike sa začne znovu posilňovať. Myslím si, že to pozná veľa bývalých profesionálov a u mňa to nebolo inak. Zároveň prichádzalo Rose ako sponzor a rozhovory s Rockets sa vlani jednoducho trafili do správnej chvíle. Bola to dokonalá súhra priaznivých okolností, pri ktorej do seba všetko zapadlo.“

Pred kamerou zostávajú aj po nevydarenom dni

Rockets si zo svojich internetových začiatkov ponechali ochotu otvárať zákulisie. Fanúšikom ukazujú prípravu, úspechy aj chvíle, keď výsledok nezodpovedá vynaloženému úsiliu. Kittel sa tak musel zžiť aj s tým, že kamera patrí k jeho novej práci takmer rovnako prirodzene ako porada pred štartom.

„Človek si na to zvykne a začne to vnímať ako úplne bežnú vec. Vždy je pri nás aspoň jedna kamera, najmä pri jazdcoch, a k pôsobeniu v Rockets to jednoducho patrí. Zároveň však musím povedať, že máme fantastický mediálny tím, ktorému veľmi dôverujeme pri rozhodovaní, čo zverejní a čo si nechá pre seba, pretože aj počas pretekov prichádzajú veľmi osobné chvíle.“

Práve dôvera umožňuje, aby zábery zachytili viac než povinné vyjadrenie po dojazde. Kittel v tom vidí spôsob, ako výsledkom pridať ľudský rozmer.

„Sme veľmi seriózny a oddaný tím zameraný na výkonnosť, no pridávame k tomu ďalší pohľad: ukazujeme, čo sa deje v zákulisí, akí ľudia za tým stoja a aké sú ich povahy. To ma baví. Naša komunita tak spoznáva Rockets a môže napríklad sledovať, ako sa Dylan dopracuje k tretiemu miestu v etape Gira, vrátane všetkého, čo tomu predchádzalo, aj samotnej prípravy. Ľudia to potom môžu skutočne prežívať spolu s ním a získajú širší obraz o tíme. Vrcholový šport je aj zábava a ľudia ju chcú zažiť.“

Autorita sa buduje aj tým, že tréner počúva

Pri vlastnej práci preto Kittel kladie dôraz na rozhovor. Mladému pretekárovi chce pomôcť pochopiť rozhodnutie, nie mu iba oznámiť správnu odpoveď. Aj náročné prostredie profesionálneho športu podľa neho ponecháva priestor na rešpekt.

„Komunikácia musí fungovať oboma smermi. Mnohí mladí športovci sú skrátka ešte mladí a veľa vecí sa potrebujú naučiť. Mali by ste im v tom pomáhať pozitívne, nielen prikazovaním, čo majú robiť, ale najmä tým, že ich privediete k premýšľaniu, ako by to mohli zvládnuť lepšie. Občas počujem argument, že profesionálny šport je predsa tvrdý. Áno, je, no stále verím, že sa dá robiť s rešpektom a že sa k sebe môžeme správať dobre.“

Po prvom roku v Rockets si neurčuje, dokedy chce pri tejto práci zostať. Podstatnejšie je, či v nej naďalej vidí zmysel a dokáže tímu pomáhať.

„Momentálne ma to veľmi baví, hoci ešte pred rokom by som si nevedel predstaviť, že budem práve v tejto úlohe a na tomto mieste. Nemám žiadny presný plán, ako dlho sa tomu chcem venovať. Najdôležitejšie pre mňa je mať v Rockets jasné zameranie alebo cieľ, vedieť, prečo to robím a čím môžem prispieť. Kým to tak bude, rád zostanem. Viac toho zatiaľ naplánovaného nemám a myslím si, že v tejto chvíli je to úplne v poriadku.“