Tadej Pogačar oslavuje zisk piateho celkového víťazstva na Tour de France. Foto: A.S.O.

Keď Tadej Pogačar (UAE Team Emirates-XRG) na majstrovstvách sveta v Zürichu 2024 zaútočil približne sto kilometrov pred cieľom, vyzeralo to ako jeden z najodvážnejších a najpremyslenejších momentov jeho kariéry. Vo svojích spomenkach na tieto chvíle však ani zďaleka nepopisuje dokonale naplánovanú akciu.

„Pamätám si, že keď zostávalo jeden a pol kola, prišlo ku mne auto. Veľmi ma povzbudzovali, hovorili mi, že to môžem dokázať a ja som sa nášho reprezentačného trénera spýtal: Zostávajú dve kolá alebo jedno? Myslím, že to celkom dobre vystihuje, ako mi vtedy fungovala hlava. Pri takom náročnom výkone sa jednoducho snažíte zamestnať myseľ niečím, čo vás motivuje dostať sa do cieľa.“

Ani samotný útok nebol dlho pripravovaným scenárom. „Rozhodol som sa viac-menej priamo v tej chvíli. „Trochu som zariskoval, ale vyšlo to dokonale. Je jasné, že to nebolo ideálne, ale keby sme ešte chvíľu čakali, možno by skupina vpredu prišla až do cieľa.“

Laboratórny test mu víťazstvo na Tour nesľúbil

Podobne otvorene hovorí v rozhovore pre Eurosport o začiatkoch v UAE. Otázku, či mu prvé testy v tíme UAE Emirates koncom roka 2018 ukázali, že sa môže stať veľkým šampiónom, odpovedal negatívne.

„Nie. Nikdy som nepovažoval testy za skutočné meradlo potenciálu, pretože počas hodiny na trenažéri dokážeme všetci podať skvelý výkon. Poznám veľa cyklistov, ktorí dosiahli úžasné výsledky v testoch aj neuveriteľné čísla v tréningu, no v pretekoch ich už nedokázali zopakovať. Na pretekoch ako Algarve a Kalifornia som videl, že môžem dosiahnuť veľké veci, ale nikdy som si nemyslel, že môžem vyhrať Tour de France.“

Rovnako si nenárokuje ani na titul najusilovnejšieho profesionála: „Určite nie som ten, kto najviac trénuje, či už v posilňovni, alebo na bicykli. Pravdepodobne sa vždy nájde niekto, kto trénuje viac a tvrdšie než ja.“

Aj zdanlivo obyčajná etapa môže zlomiť očakávania

Jeho tréning pritom nie je stále rovnaký. Po prechode od trénera Íñiga San Millána k Javierovi Solovi pribudla väčšia pestrosť, viac práce na VO2 max aj simulácie pretekov.

„Zóna 2 mi nepochybne pomohla stať sa cyklistom, ktorým som. V posledných rokoch som však už mal obrovský vytrvalostný základ a veľkým krokom vpred bolo trochu zmeniť tréning a robiť odlišné veci.“

Ani tento typ tréningu ho ale nepripraví na všetko. Medzi najťažšie dni poslednej Tour zaradil aj etapu pred Marksteinom, ktorá nepatrila k vrchárskym skúškam.

„Veľmi som trpel. Bolo to neuveriteľne rýchle a bolo strašne horúco. V hlave si hovoríte, že toto nie je etapa pre nás, že je to skôr tranzitný deň.“ A práve rozdiel medzi očakávaním a skutočnosťou ju urobil mimoriadne náročnou. „Údaj o námahe môže hovoriť jednu vec, ale to, ako sa cítite na bicykli, môže byť úplne iné.“

Nie je perfektný

Dokonalý nie je ani jeho odpočinok. Hoci redaktori v rozhovore vyzdvihovali jeho priaznivé údaje o spánku počas Tour, Pogačar ich nadšenie schladil.
„Nemám obzvlášť dobrú spánkovú rutinu. Nespím veľa hodín a ani nespím vždy veľmi dobre, ale myslím si, že je to normálne.“

Pomáha mu večerný relax, čas na strávenie večere a pripravený ranný program. A do svojho dňa nezaraďuje ani osobitný tréning kognitívnych schopností: „Môžete trénovať a pripravovať sa na množstvo vecí, no deň má napokon len 24 hodín. Musíte uprednostniť to najdôležitejšie a zostávajúci čas využiť na regeneráciu.“

Radosť, ktorá sa zmestí do bidónu

Keď dostal otázku na virálne video s dievčatkom, ktorému podal fľašu, okamžite si spomenul: „Vzalo si regeneračný bidón. Bol v ňom sladký vanilkový nápoj.“

Sám kedysi obchádzal tímové autobusy a zbieral bidóny. Nechal si ich celé roky. „Keď som bol dieťa, aj mňa potešilo, keď si ma niekto všimol. Stačilo, že sa na nás pozreli a pozdravili. A robí ma šťastným, ak môžem dnes niekoho takto potešiť ja.“

A radosť je preňho dôležitá aj dnes. „Keď vás tento šport baví, myslím si, že prídu aj výsledky. V momente, keď sa prestanete baviť, mali by ste si nájsť niečo iné, čo vás urobí šťastnými.“

A vyhrať úplne všetko? „Nie, nepovedal by som, že chcem vyhrať všetko. Jednoducho žiť prítomnosťou, ísť od pretekov k pretekom a byť vďačný za to, čo príde.“