Wout van Aert na gravelových majstrovstvách Belgicka 2026. Foto: Kristof Ramon / Red Bull Content Pool

Druhé miesto z roku 2020 a tri štvrté priečky. Bilancia Wouta van Aerta (Visma–Lease a Bike) na Okolo Flámska ukazuje, ako blízko už bol k víťazstvu, ktoré by pre belgických fanúšikov malo výnimočnú príchuť. Zároveň pripomína, aké náročné je premeniť postavenie jedného z favoritov na výsledok, po ktorom už nezostanú žiadne otázky.

Na jar 2027 sa o to chce pokúsiť znova. Tentoraz už ako víťaz Paríž–Roubaix, no s vedomím, že úspech na jednom monumente neotvára automaticky cestu k druhému.

Vo Flámsku totiž pribúdajú súperi, ktorí dokážu aj najlepším klasikárom zobrať preteky z rúk. K dlhoročnému rivalovi Mathieuovi van der Poelovi (Alpecin–Premier Tech) sa pridal Tadej Pogačar (UAE Team Emirate). Päťnásobný víťaz Tour de France už na tomto podujatí triumfoval trikrát a z dlhého stúpania Oude Kwaremont si urobil miesto rozhodujúcich útokov. Remco Evenepoel (Red Bull–Bora–Hansgrohe) sa zas pri svojom nečakanom jarnom debute hneď postavil na pódium.

Pre jazdcov, ktorí si meno vybudovali predovšetkým na dláždených klasikách, je to čoraz náročnejšia konkurencia a Van Aert pred ňou nezatvára oči.

„Okolo Flámska je čoraz náročnejšie, najmä keď sú na štarte Pogačar a Remco Evenepoel. Musím si naďalej veriť, ale zároveň zostať realistom,“ povedal v rozhovore pre magazín Fiets.

Pätnásty pokus zmenil čakanie na víťazstvo

Dôvod veriť si má Van Aert pritom čerstvý a mimoriadne presvedčivý. Na jar 2026 sa pri svojom pätnástom štarte na niektorom z dvojice dláždených monumentov konečne dočkal triumfu. Na velodróme v Roubaix zdolal v šprinte dvojice práve Pogačara a k prvenstvu na Miláno–San Remo z roku 2020 pridal ďalšie veľké víťazstvo na klasike.

Výsledok, na ktorý tak dlho čakal, však sám nevníma ako dôkaz, že má na každom monumente rovnaké vyhliadky.

„Nie je náhoda, že sa mi to podarilo práve v Roubaix. Je to jeden z mála monumentov, na ktorom mám viac než reálnu šancu uspieť,“ vysvetlil.

O to dôležitejšie je preňho ponaučenie, ktoré si z víťaznej jari odniesol. Ani sezóna, od ktorej človek ani v hĺbke duše neočakáva splnenie najväčšieho cieľa, nemusí dopadnúť podľa týchto predpokladov.

„Kdesi vnútri som ani nečakal, že to tento rok vyjde. Ukázalo mi to, že sa musím stále pokúšať uspieť. Sú jazdci, ktorí majú lepšie karty, no zároveň je len málo takých, ktorí dostávajú toľko príležitostí ako ja. Šanca môže prísť kedykoľvek a vtedy musím byť pripravený. Presne to platí aj pre Okolo Flámska.“

Slovo „konečne“ počúval zo všetkých strán

Roubaix nezmenilo iba van Aertovu zbierku úspechov. Z reakcií okolia pochopil, koľko ľudí s ním jeho dlhé čakanie prežívalo.

„Pre mňa aj pre ľudí, ktorí mi držali palce, to bolo predovšetkým veľké uvoľnenie. Často zaznievalo slovo ‚konečne‘ a všímal som si ho aj v reakciách. Zjavne som urobil radosť mnohým ľuďom,“ opísal.

Ani s odstupom času táto téma nezmizla. Víťazstvo na francúzskych kockách sa k nemu vracia pri stretnutiach a rozhovoroch, často skôr, než naň sám zavedie reč.

„Ľudia sa k Roubaix pravidelne vracajú a vidno, že o ňom radi začínajú hovoriť, často hneď pri prvej príležitosti. Je zrejmé, že toto víťazstvo v nich zanechalo hlboký dojem.“

Aj pre samotného van Aerta malo inú podobu, než veľké úspechy z predchádzajúcich rokov. Tie prichádzali v období, keď jeho kariéra prirodzene smerovala nahor a víťazstvá do tohto vývoja zapadali.

„Od mojich predchádzajúcich veľkých víťazstiev ešte neuplynulo až tak veľa času, no vtedy som ich vnímal skôr ako prirodzený dôsledok svojho jazdeckého napredovania. Teraz to pre mňa aj pre ľudí znamenalo oveľa väčšie uvoľnenie.“

Už nepotreboval dokazovať hodnotu svojej kariéry

Dlhé čakanie malo aj menej nápadný dôsledok: postupne sa zmenilo, čo pre van Aerta vytúžená trofej znamenala. Kedysi ju považoval za niečo, čo potrebuje na potvrdenie úspešnej kariéry. Keď ju napokon získal, dokázal sa na vlastné výsledky pozerať s väčším odstupom.

„Keby sa to podarilo o rok či dva skôr, možno by viac prevládala úľava. V tom čase som totiž silnejšie cítil, že takéto víťazstvo potrebujem, aby som svoju kariéru mohol považovať za úspešnú.“

Motivácia vyhrať Roubaix tým neochabla. Zmenil sa však pocit, ktorý po triumfe prišiel.

„Uvedomujem si, že som už dosiahol veľa krásnych vecí, ale to nič nemení na tom, že Roubaix pre mňa zostávalo obrovskou motiváciou. Po všetkej práci, ktorú som do toho vložil, prišla, samozrejme, aj úľava, no predovšetkým to bol okamih nesmiernej, hlbokej radosti.“

Úspešná sezóna sa však preňho na velodróme v Roubaix neskončila. V roku 2026 pridal etapové prvenstvo na Tour Auvergne-Rhône-Alpes, triumf na Okolo Dánska a na Vuelte vyhral dve etapy aj bodovaciu súťaž.

Kompletný program na rok 2027 zatiaľ nie je známy. Jeho pevnou súčasťou by však mali byť dláždené klasiky a návrat na Tour de France, ktorú musel v lete vynechať. Vo Flámsku ho bude opäť čakať mimoriadne ťažká úloha. Z Roubaix si však prináša skúsenosť, že aj po rokoch neúspešných pokusov môže prísť deň, keď svoju šancu konečne premení.