Fotogaléria (13)

Trans Danube Swim. Foto: BUBO

Výsledky prieskumu ukazujú, že Dunaj je silnou súčasťou identity metropoly. Hoci 69 % Bratislavčanov prichádza k rieke aspoň niekoľkokrát mesačne, na plávanie alebo kúpanie ho využíva iba 6 % ľudí, ktorí rieku a jej okolie navštevujú. Trans Danube Swim ponúka príležitosť zažiť rieku inak, zábavnejšie, no bezpečne. 

„Dunaj máme v centre mesta, no veľká časť obyvateľov ho stále pozná len ako panorámu mesta či z nábrežia. Trans Danube Swim ponúka výnimočnú možnosť vstúpiť do rieky organizovane a zažiť mesto z úplne inej perspektívy. Chceme, aby sa o Dunaji nehovorilo len ako o hranici alebo kulise, ale ako o živej súčasti Bratislavy,“ uviedol Ľuboš Fellner, riaditeľ BUBO, iniciátor a organizátor Trans Danube Swim.

Z malej akcie sa stalo verejné plávanie pre tisíce ľudí

Trans Danube Swim organizuje cestovná kancelária BUBO pre verejnosť od roku 2014. Z pôvodne malej akcie, na prvom ročníku sa zúčastnilo 81 plavcov, sa postupne stalo podujatie, ktoré je podľa organizátora najväčším verejným plávaním svojho druhu na Dunaji v Európe. Jeho cieľom je ukázať, že výrazné zážitky možno objavovať aj priamo v centre vlastného mesta.

Trinásty ročník podujatia sa uskutoční v nedeľu 6. septembra 2026 v centre Bratislavy. Do rieky má vstúpiť viac ako 4 000 plavcov, každoročne priťahuje aj stovky návštevníkov zo zahraničia. V roku 2023 sa ho zúčastnili okrem iných aj najscestovanejší Švéd, Ukrajinec a Číňanka. Najmladší účastník v histórii podujatia mal šesť rokov a najstarší 82 rokov. 

Plavci preplávajú Dunaj z Dvořákovho nábrežia pri River Parku na druhý breh k Slovenskému veslárskemu klubu. Zraz je o 12.30 h, o 13.30 h nasleduje bezpečnostné poučenie a do vody sa vstupuje v dvoch vlnách cez tri bránky od 14.00 a 14.30 h, samotné plávanie trvá 15 až 25 minút.

Povinnou výbavou každého účastníka je oficiálna plavecká čiapka s logom podujatia a plavák. Osoby mladšie ako 18 rokov sa môžu zúčastniť len pod priamym dohľadom dospelej sprevádzajúcej osoby, ktorá za ne preberá zodpovednosť.

Počas celého podujatia je na rieke zastavená lodná doprava a bezpečnosť zabezpečujú záchranné člny, profesionálni potápači, hasiči, sanitka a zdravotníci. Po výstupe z vody pokračujú plavci do Sadu Janka Kráľa, kde sú pre nich pripravené občerstvenie a program. 

Trans Danube Swim má zároveň širší spoločenský rozmer. Pripomína, že Dunaj nie je len geografickou hranicou či kulisou mesta, ale môže byť živou súčasťou jeho verejného priestoru. Nadväzuje pritom aj na historickú tradíciu kúpania pri Dunaji. Prvé provizórne bratislavské Lido vzniklo v roku 1919 na ľavom brehu rieky a o rok neskôr otvorili na petržalskej strane kúpalisko Ostende. Lido slúžilo Bratislavčanom ešte začiatkom 80. rokov 20. storočia. 

Väčšina Bratislavčanov vidí v Dunaji nevyužitú príležitosť

Až 65 % respondentov si myslí, že Bratislava nevyužíva potenciál Dunaja a jeho okolia dostatočne. Iba 24 % má opačný názor. Podľa väčšiny účastníkov prieskumu by malo byť nábrežie miestom na prirodzené stretávanie sa domácich aj atraktívnou zónou pre turistov.

Plávanie a kúpanie označilo medzi želanými spôsobmi intenzívnejšieho využívania Dunaja 30 % respondentov. Výsledky naznačujú, že obyvatelia nechcú vnímať rieku iba ako panorámu mesta, ale aj ako dostupnejší priestor na trávenie voľného času.

Dunaj navštevujú aspoň niekoľkokrát mesačne takmer dve tretiny Bratislavčanov. Najčastejšie sa pri ňom prechádzajú, čo uviedlo 69 % opýtaných, alebo oddychujú, čo uviedlo 47 %. Plávanie alebo kúpanie patrí medzi aktivity iba 6 % z tých, ktorí Dunaj navštevujú.

Pri mladých ľuďoch vo veku od 18 do 30 rokov je rieka najčastejšie miestom stretávania s priateľmi, túto možnosť uviedlo 51 % z nich. Dunaj teda už dnes funguje ako významný verejný priestor, no jeho priame využívanie zostáva okrajové. 

+ 10

Dve tretiny Bratislavčanov sa v Dunaji nikdy nekúpali

Celkom 69 % obyvateľov Bratislavy sa v Dunaji v hlavnom meste nikdy nekúpalo ani neplávalo. Skúsenosť s vodou má 31 %, pričom 14 % obyvateľov sa v Dunaji kúpalo raz a 10 % opakovane. Organizované plávanie uviedlo 6 % respondentov. 

Medzi ľuďmi, ktorí v Dunaji nikdy neplávali, označilo 47 % za bariéru silný prúd, 39 % obavu z kvality alebo čistoty vody a 36 % obavu z utopenia. Ďalších 34 % nevie, kde je možné do rieky bezpečne vstúpiť. Tieto odpovede vysvetľujú, aké dôležité sú pri budovaní silnejšieho vzťahu k Dunaju jasné bezpečnostné pravidlá, informovanie o aktuálnych podmienkach a organizované aktivity.

Ochotu zaplávať si v Dunaji by u 45 % respondentov zvýšilo oficiálne miesto určené na vstup do vody. Takmer rovnaký podiel, 43 %, by motivovalo potvrdenie, že voda je čistá a vhodná na plávanie. 

„Prieskum ukazuje, že Bratislavčania majú k Dunaju silný vzťah, ale medzi blízkosťou rieky a jej aktívnym využívaním zostáva veľká medzera. Ochotu ľudí vstúpiť do vody najviac ovplyvňuje dôvera. Potrebujú vedieť, kde je vstup bezpečný, aké sú aktuálne podmienky a či je voda vhodná na plávanie,“ uzatvára riaditeľ BUBO Ľuboš Fellner.

Partner Bratislavského dunajského parku

Iniciatíva Bratislavský dunajský park sa usiluje o ochranu, obnovu a citlivé sprístupnenie dunajskej prírody v hlavnom meste a BUBO sa stáva jej prvým partnerom zo súkromného sektora. Vstup do partnerstva podpíše 6. septembra 2026 počas Trans Danube Swim riaditeľ BUBO a iniciátor podujatia Ľuboš Fellner. Partnerstvo má podporiť myšlienku otvárania Dunaja Bratislavčanom a prepájania rieky s každodenným životom mesta.

Relevantnosť iniciatívy potvrdzujú aj názory obyvateľov. Jednoduchší prístup priamo k vode podporuje celkovo 81 % opýtaných a 89 % súhlasí s tým, že Dunaj by mal byť prirodzeným miestom stretávania Bratislavčanov. 

O PRIESKUME: Dunajský barometer je kvantitatívny prieskum agentúry 2muse pre BUBO Travel Agency. Uskutočnil sa od 17. do 24. augusta 2026 na reprezentatívnej vzorke 525 obyvateľov Bratislavy vo veku 18 a viac rokov.