Foto: A.S.O./Charly López

George Bennett (NSN Cycling) otvorene spochybnil spôsob, akým organizátori cyklistických pretekov pracujú s televíznymi motorkami.

Podľa 36-ročného Novozélanďana môžu zostať zámerne príliš blízko jazdcov v úniku, aby im pomohli udržať náskok a zvýšili napätie pred záverom etapy.

Bennett, ktorý nedávno dokončil svoju šiestu Tour de France, sa k tejto téme vyjadril v podcaste The Agenda. Vplyv sprievodných vozidiel na priebeh pretekov patrí medzi najdiskutovanejšie témy posledných mesiacov.

„Myslím si, že organizátori niekedy do istej miery cielene vytvárajú takýto scenár. Povedia si, že kamerovú motorku nechajú pomerne blízko pri úniku dovtedy, kým situácia nezačne byť nebezpečnou,“ povedal Bennett.

Bennett netvrdí, že organizátori rozhodujú o výsledkoch pretekov. Domnieva sa však, že televízne motorky zostávajú blízko úniku, aby pomohli vytvoriť dramatický priebeh, a vzdialia sa až vtedy, keď začne hroziť, že pelotón jazdcov vpredu nedostihne.

Šprintérske tímy už nechcú riskovať

Podľa Bennetta ovplyvnili podobné prípady aj taktiku tímov počas rovinatých etáp, ktoré v minulosti často prebiehali podľa rovnakého scenára.

Pelotón pustil menšiu skupinu do niekoľkominútového náskoku a šprintérske zostavy ju dostihli krátko pred cieľom.

„Únik kedysi získal päť, šesť alebo sedem minút, postupne mu však došli sily a pelotón ho dostihol dva kilometre pred cieľom,“ vysvetlil.

Tento postup prestal byť spoľahlivý po tom, čo sa viacerým únikom podarilo odolať prenasledovaniu. Šprintérske tímy preto začali kontrolovať rozdiel oveľa prísnejšie.

„Tímy si uvedomili, že týmto jazdcom už nemôžu dovoliť získať 15 minút. Rozhodli sa, že im dajú iba minútu a pol a celý deň ich budú držať v tejto vzdialenosti.“

Pelotón preteká proti autu alebo motorke

Bennett si spomenul aj na jednu z etáp Tour de France, počas ktorej jazdci v pelotóne vynakladali maximálne úsilie, no napriek tomu nedokázali náskok vedúcej skupiny znižovať.

„Vzadu sme sa pravidelne striedali a išli naplno, ale počas 30 alebo 40 kilometrov sme z ich náskoku nedokázali ubrať ani desať sekúnd.“

Rozdiel následne v priebehu niekoľkých kilometrov náhle klesol približne o 50 sekúnd. Bennett si tento obrat vysvetlil zmenou pozície televíznej motorky.

„Vtedy sme si povedali, že motorka zrejme konečne odišla spred úniku.“

Jeho tím sa po tejto skúsenosti rozhodol, že podobnú situáciu už nebude riskovať.

„Povedali sme si, že únik budeme celý deň držať pod hranicou jednej minúty. Výsledkom je absurdné preťahovanie, pri ktorom tímy na čele pelotónu v podstate pretekajú proti autu a motorke.“

Podobné podozrenia vyvolalo aj Giro d’Italia

Bennett poukázal aj na príklad z Giro d’Italia. Podľa jeho opisu išlo o 15. etapu, v ktorej Fredrik Dversnes (Uno-X Mobility) uspel v Miláne z úniku štyroch jazdcov napriek intenzívnemu prenasledovaniu zo strany šprintérskych tímov.

„Na Gire sme to videli v mimoriadne výraznej podobe. Trojicu jazdcov v úniku, ktorí nepatrili medzi veľké mená, prenasledovalo 15 najsilnejších šprintérskych tímov v pelotóne, no napriek tomu ich nedokázali dostihnúť.“

Bennett je presvedčený, že plánovaný dramatický záver vtedy organizátorom nevyšiel podľa predstáv.

„Motorky sa mali vzdialiť v správnom okamihu, aby vzniklo napätie a pelotón jazdcov dostihol počas posledných kilometrov. Únik však vydržal až do cieľa a vyhral etapu.“

Pochybnosti po dojazde nevyslovil iba Bennett. Max Walscheid (Lidl-Trek), ktorý počas etapy pracoval pre Jonathana Milana (Lidl-Trek), tvrdil, že pelotón už nemohol ísť rýchlejšie a víťazstvo mu „vzali motorky“.

Fredrik Dversnes odmietol tvrdenie, že mu k triumfu pomohli vonkajšie okolnosti. Na kritiku reagoval slovnou hračkou odkazujúcou na silu jazdcov vpredu.

„V úniku sa v skutočnosti nachádzali štyri veľmi silné motorky,“ povedal Dversnes o štvorici cyklistov, ktorá celý deň bojovala o úspech.

Celý rozhovor s Georgom Bennettom: