Posledné kilometre pätnástej etapy Giro d’Italia smerovali do Milána a všetko nasvedčovalo klasickému hromadnému dojazdu.

Namiesto toho však prišiel scenár, ktorý pelotón nečakal. Štvorica jazdcov na čele prišla s náskokom až do cieľa a najviac síl napokon zostalo Fredrikovi Dversnesovi z tímu Uno-X Mobility.

Dversnes dosiahol najväčšie víťazstvo kariéry a zároveň premiérový etapový triumf na Giro d’Italia. Výsledok mal veľký význam aj pre Uno-X Mobility, ktorý zaznamenal prvé etapové víťazstvo na talianskej Grand Tour a celkovo druhý triumf na podujatiach veľkej trojky po úspechu Jonasa Abrahamsena v etape Tour de France do Toulouse.

Kľúčom k úspechu bola spolupráca v úniku. Dversnes po etape vyzdvihol najmä jazdcov tímov Bardiani CSF 7 Saber a Polti VisitMalta, ktorí s ním držali vysoké tempo aj v záverečných kilometroch.

Prečítajte si tiež

• Do fľaše močil aj Peter Sagan. Giro d’Italia rieši bizarný problém v pelotóne: Nemočte do fliaš

„Ostatní chalani z úniku odviedli výbornú prácu. Jazdci z Bardiani aj Polti boli neuveriteľne silní a celý deň išli naplno. Vedel som, že mám šancu, pretože podobné úniky mi sedia. Toto bola moja veľká príležitosť,“ povedal Dversnes.

Pelotón pritom dlho pôsobil pokojne a vedenia pelotónu sa v závere ujali jazdci tímy Lidl-Trek, Unibet Rose Rockets a Soudal Quick-Step.

Šprintérske tímy kontrolovali odstup a ešte desať kilometrov pred cieľom sa zdalo, že únik je odsúdený na neúspech. Náskok klesol na 45 sekúnd a všetko vyzeralo pod kontrolou.

Veľa práce na špici odviedol aj slovenský majster Lukáš Kubiš, ktorý pracoval pre šprintérskeho lídra Dylana Groenewegena.

Kilometre ubúdali a bolo čoraz jasnejšie, že kalkulácia šprintérskych tímov nevyšla.

Prečítajte si tiež

• Keď sa Taliansko spamätávalo z vojny. Giro d’Italia 1946 spojilo zničenú krajinu aj legendy Bartaliho a Coppiho

Dversnes priznal, že prvýkrát naplno uveril vo víťazstvo približne päť kilometrov pred cieľom. Nádej však cítil už skôr.

„Samozrejme, človek na to myslí počas celej etapy. Keď sme mali ešte pomerne neskoro dvojminútový náskok, začal som veriť, že by to mohlo vyjsť. Zároveň som sa však snažil sústrediť iba na to, čo treba robiť v danom momente, nie na samotný výsledok,“ vysvetlil.

V záverečnom špurte načasoval svoj útok dokonale. Vyrazil z druhej pozície a predstihol Marca Maestriho. Tretí skončil Martin Marcellusi.

Dversnes pritom počas Gira žartoval, že raz chce v jednej zo šprintérskych etáp „oklamať“ celý pelotón. V Miláne sa mu to podarilo.

„Počas tohto Gira som si robil srandu, že v nejakej šprintérskej etape skúsim poraziť celý pelotón. Veľmi som to chcel dokázať a som nesmierne šťastný, že sa to podarilo,“ povedal.

Prečítajte si tiež

• Víno ako stimulant, podvody vlakom a šialene dlhé etapy. Príbeh vzniku Giro d’Italia v roku 1909

Po etape sa však nerozoberal iba výkon úniku. Niektorí jazdci, vrátane Maxa Walscheida (Lidl-Trek) totiž naznačili, že sprievodné motorky mohli jazdcom vpredu pomôcť udržať náskok.

Dversnes reagoval typickým suchým humorom: „V tom úniku boli vlastne štyri veľmi silné motorky.“

„Tí, ktorí hovoria o moto-pacingu, veľmi dobre vedia, že v cyklistike je to dlhodobo známa téma. Keď to tentoraz nehralo v ich prospech, je prirodzené, že sa sťažujú,“ dodal.

Keď sa ho novinári spýtali, čo povedal po dojazde manažérovi tímu Thorovi Hushovdovi, bývalému držiteľovi zeleného dresu z Tour de France, odpoveď bola stručná.

„Len som kričal od radosti. A poriadne hlasno,“ dodal Dversnes.

VIDEO: Záver 15. etapy Giro d’Italia 2026