Tour de France čelí rastúcemu riziku extrémnych horúčav, vedci varujú pred rastúcimi teplotami
Tadej Pogačar počas 16. etapy Tour de France 2025. A.S.O./L'Equipe/Bernard Papon
Preteky Tour de France počas svojej histórie zažili množstvo prerušení a komplikácií, od štrajkov jazdcov či blokád ciest klimatickými aktivistami až po pravidelné protesty farmárov.
Objavili sa však aj priame dôsledky meniaceho sa podnebia. Etapy sa jazdili v teplotách presahujúcich 40 stupňov Celzia a v roku 2019 museli byť 19. a 20. etapa skrátené po zosuvoch pôdy spôsobených extrémnym počasím.
Nová vedecká analýza však naznačuje, že pravdepodobnosť výskytu extrémnych horúčav vo Francúzsku počas júla, teda v období konania Tour de France, sa dlhodobo zvyšuje.
Štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports, ktorú viedol Francúzsky národný výskumný inštitút pre udržateľný rozvoj, analyzovala 50 ročníkov pretekov od roku 1974.
Prečítajte si tiež
Rastúce riziko tepelného stresu
Výskumníci pracovali s údajmi o teplote aj takzvanej vlhkej teplote, ktorá okrem samotného tepla zohľadňuje aj vlhkosť vzduchu či slnečné žiarenie. Cieľom bolo vyhodnotiť mieru rizika tepelného stresu počas sledovaného obdobia. Výsledky ukázali jeho stabilný nárast.
Najväčší počet epizód extrémnych horúčav zaznamenali vedci v poslednom desaťročí. Zároveň však dospeli k záveru, že Tour de France sa zatiaľ vyhla podmienkam predstavujúcim maximálne zdravotné riziko, v niektorých prípadoch doslova len o niekoľko dní.
Vedúca autorka štúdie Ivana Cvijanovic uviedla: „V našej analýze sme napríklad zistili, že mesto Paríž prekročilo hranicu vysokého rizika horúčav v júli päťkrát, pričom štyri z týchto prípadov nastali od roku 2014. Aj ďalšie mestá zažili v júli množstvo dní s extrémnymi teplotami, našťastie však nie v deň, keď sa tam jazdila etapa Tour de France.“
Podľa Cvijanovic mala Tour de France zatiaľ aj dávku šťastia, no zároveň upozorňuje, že je len otázkou času, kedy sa preteky stretnú s jedným alebo viacerými dňami extrémnych horúčav.
Prečítajte si tiež
Najrizikovejšie oblasti na juhu Francúzska
Medzi oblasti, ktoré sa na trase Tour de France opakovane objavujú a zároveň patria k najteplejším, patria Toulouse, Pau či Bordeaux na juhozápade krajiny a tiež Nîmes a Perpignan na juhovýchode.
Naopak horské etapy vykazujú podľa štúdie nízke až stredné riziko tepelného stresu, hoci údolia pred samotnými stúpaniami bývajú často veľmi horúce.
Autori výskumu zároveň upozorňujú, že ranné hodiny sú menej náchylné na extrémne teploty ako popoludnie.
V budúcnosti by preto mohlo dôjsť k úpravám štartových časov alebo samotných trás s cieľom znížiť riziko nielen pre jazdcov, ale aj pre divákov a organizačný personál.
Medzinárodná cyklistická únia zaviedla už v roku 2023 protokol pre extrémne horúčavy, ktorý bol odvtedy použitý aj na ďalších pretekoch.
Výskumníci však upozorňujú, že vedeckých poznatkov o vplyve tepelného stresu na elitných športovcov je stále málo a medzi jednotlivými športmi neexistuje jednotný štandard.
Riziko extrémnych horúčav sa pritom netýka iba Tour de France. Ešte výraznejším problémom je Vuelta a España, kde teploty v južnom a strednom Španielsku počas augusta pravidelne dosahujú 40 stupňov Celzia a v minulosti už viacerí jazdci skončili v nemocnici pre vyčerpanie z tepla.
Aj kráľovská etapa tohtoročných mužských pretekov Tour Down Under musela byť v januári skrátená pre teploty okolo 40 stupňov Celzia a zvýšené riziko požiarov v Južnej Austrálii.
Zároveň sa čoraz častejšie objavujú návrhy na výmenu termínov medzi Vueltou a pretekmi Giro d’Italia, keďže v Taliansku bývajú v máji väčším problémom sneh a mrazivý dážď než extrémne horúčavy.
