Od súbojov s chlapcami až po olympijské zlato a triumf na Tour de France. Ako Pauline Ferrand-Prévot prepísala históriu cyklistiky
Pauline Ferrand-Prévot na pretekoch Svetového pohára v horskej cyklistike vo Val di Sole, 2024. Foto: Bartek Wolinski / Red Bull Content Pool
Pauline Ferrand-Prévot patrí nielen medzi najlepšie cyklistky všetkých čias, ale aj celkovo medzi najúspešnejšie športovkyne v histórii.
Francúzska cyklistka totiž dokázala počas svojej kariéry zozbierať obrovské množstvo víťazstiev, od cyklokrosu cez horskú a cestnú cyklistiku až po gravel.
Medzi jej najväčšie úspechy patrí 12 titulov majsterky sveta v šiestich rôznych disciplínach cyklistiky, olympijské zlato v horskej cyklistike XCO a teraz pridala do svojej bohatej zbierky aj žltý dres z Tour de France.
Ferrand-Prévot si víťazstvom na minuloročnej Tour de France splnila svoj najväčší cieľ, ktorý si dala po zisku olympijského zlata v horskej cyklistike, keď presedlala z horského bicykla na cestný a podpísala zmluvu s tímom Visma-Lease a Bike.
33-ročná Ferrand-Prévot si vlani vybudovala rozhodujúci náskok v celkovej klasifikácii v kráľovskej ôsmej etape, ktorú vyhrala na vrchole Col de la Madeleine s viac ako trojminútovým náskokom pred najväčšími favoritkami Demi Vollering a Kasiou Niewiadomou.
Svoju dominanciu potvrdila aj v poslednej etape, ktorú vyhrala po viac ako 6-kilometrovom sóle v záverečnom kopci a v žltom drese napokon oslavovala víťazstvo v etape aj celkový triumf na Tour.
Prečítajte si tiež
„Stále je veľa pretekov, ktoré som ešte nevyhrala“
Pauline Ferrand-Prévot síce počas svojej kariéry dosiahla obrovské množstvo triumfov a úspechov, o ktorých môže väčšina cyklistiek iba snívať, avšak stále túži vyhrávať.
„Stále je veľa pretekov, ktoré som ešte nevyhrala,“ povedala Ferrand-Prévot v rozhovore po víťazstve Tour. „Chcela by som vyhrať Okolo Flámska aj Liège-Bastogne-Liège. Práve takéto typy klasík.“
„Po takej náročnej príprave na Tour de France si však teraz neviem predstaviť, že by som to celé absolvovala znova.“
„Možno to hovorím len preto, že som unavená a potrebujem si na chvíľu oddýchnuť. Stále mám však zmluvu na ďalšie dva roky a milujem to, čo robím. Chcem pokračovať, pretože cyklistika je môj život.“
„Naozaj ma baví práca, ktorú robíme v tomto tíme. Určite si preto nájdeme veľa ďalších cieľov a ja sa pokúsim vyhrať čo najviac pretekov.“
Jej kariéra je príbehom mimoriadneho talentu, tvrdej práce, návratov po vážnych zdravotných problémoch aj historických triumfov.
K bicyklu ju priviedla športová rodina
Pauline Ferrand-Prévot vyrastala v rodine spojenej so súťažnou cyklistikou, no jej mama spočiatku nechcela, aby sa dcéra vydala rovnakou cestou.
„Moja mama sama pretekala na bicykli, ale nechcela, aby som sa venovala cyklistike, pretože ju nepovažovala za dostatočne ženský šport,“ spomínala Ferrand-Prévot v rozhovore pre Red Bull.
V detstve preto začala aj s krasokorčuľovaním. Túžba jazdiť na bicykli však bola silnejšia a rodičov napokon presvedčila, aby ju prihlásili do miestneho cyklistického klubu v Remeši. Krasokorčuľovanie sa následne rýchlo dostalo do úzadia.
Už v mladom veku vynikala veľkou samostatnosťou a ochotou trénovať bez toho, aby ju do toho musel niekto nútiť. Kým sa jej kamaráti hrali, ona často behala alebo sama jazdila v lese.
„Keď som bola malá, pri tréningu som bola pomerne samostatná a nezávislá. Ľudia si mysleli, že ma rodičia nútia športovať, no mňa to jednoducho bavilo. Vtedy som ešte netrénovala každý deň, ale namiesto hrania s kamarátmi som si išla zabehať alebo zajazdiť na bicykli do lesa.“
Veľkú motiváciu v nej vyvolávali aj súboje s chlapcami. Nechcela sa im iba vyrovnať, ale snažila sa ich porážať. Neskôr priznala, že vždy potrebovala nové výzvy a obávala sa stereotypu.
Ako osemročná dostala príležitosť vyskúšať si horský bicykel a okamžite ju oslovila možnosť striedať terén s cestou.
„Páčilo sa mi, koľko rôznych možností cyklistika ponúkala. Mohla som jazdiť na horskom aj cestnom bicykli a nemusela som mať pocit, že stále robím to isté.“
Vyhrávala už ako juniorka
Pauline Ferrand-Prévot ukázala svoj výnimočný talent už v detských a juniorských kategóriách.
Prvý francúzsky titul na ceste získala ako 13-ročná. Už rok predtým pritom dokázala porážať súperky, ktoré boli o tri alebo štyri roky staršie.
„Myslím si, že práve vtedy si ma ľudia začali všímať. Dospievanie býva pre mladého cyklistu dôležitým obdobím a nie vždy je jednoduché. Keď vaši kamaráti trávia víkendy úplne inak, môže to byť náročné. Bez skutočnej vášne a odhodlania môže človek s cyklistikou rýchlo skončiť a namiesto tréningu začne uprednostňovať zábavu.“
V sedemnástich rokoch vyhrala európsky šampionát v časovke, získala bronz v pretekoch s hromadným štartom a o niekoľko dní neskôr aj titul majsterky Európy v cross-country.
Na svetovom šampionáte pridala striebro v časovke a zlato v horskej cyklistike. V priebehu pár týždňov ovládla kontinentálne aj svetové podujatia v rôznych odvetviach cyklistiky.
O rok neskôr sa stala opäť juniorskou majsterkou sveta v cross-country a ako druhá cyklistka v histórii po Nicole Cooke držala súčasne juniorské tituly z cestnej aj horskej cyklistiky.
Popri ceste a horskej cyklistike štartovala aj v cyklokrose. Keďže pre juniorky vtedy neexistovala samostatná kategória, nastupovala v pretekoch Svetového pohára a na majstrovstvách sveta medzi elitnými ženami. Na svetovom šampionáte v roku 2010 skončila ôsma, pričom titul získala jej budúca tímová kolegyňa Marianne Vos.
Viacerí ľudia jej odporúčali, aby si vybrala iba jednu disciplínu. Ferrand-Prévot však túto radu odmietla, hoci kombinovanie cesty, cyklokrosu a horskej cyklistiky prinášalo problémy s tréningom aj prekrývajúcimi sa termínmi pretekov.
„Niekedy bolo náročné všetko zladiť. Kalendáre sa prekrývali a musela som si vyberať, na ktoré preteky pôjdem. Rozhodla som sa však pokračovať vo všetkých disciplínach, pretože som vedela, čo mi vyhovuje.“
Prechod medzi profesionálky a učenie po boku Marianne Vos
Výsledky v rôznych disciplínach jej otvorili dvere do profesionálnej cyklistiky a o jej služby malo záujem viacero ženských tímov. Napokon si vybrala holandský Rabobank-Liv, za ktorý začala pretekať v roku 2012.
Dôležitú úlohu pri jej rozhodnutí zohrala Marianne Vos, ktorú Ferrand-Prévot obdivovala a neskôr sa od nej učila fungovať v profesionálnom pelotóne.
„Bola som veľkou fanúšičkou Marianne Vos a ona chcela, aby som sa stala súčasťou Rabobank-Liv. Vzala ma pod svoje ochranné krídla a veľmi veľa som sa od nej naučila. Bola to výborná škola profesionálnej cyklistiky a skúsenosti z tohto tímu som využívala aj počas ďalších rokov kariéry.“
Už ako devätnásťročná sa presadila medzi profesionálkami. V rokoch 2011 až 2013 dosahovala výsledky v top 10 na pretekoch Svetového pohára v cyklokrose, darilo sa jej aj na ceste a vyhrávala v kategórii do 23 rokov v horskej cyklistike.
V roku 2012 reprezentovala Francúzsko na olympiáde v Londýne, kde v cestných pretekoch skončila ôsma ako najmladšia účastníčka. Nastúpila tiež v cross-country, pričom samotná nominácia pre ňu znamenala splnenie detského sna.
„V tíme pre cross-country boli dve miesta. Prvé patrilo Julie Bresset, ktorá bola vtedy úradujúcou majsterkou sveta, a ja som bojovala o druhé. Keď som sa dozvedela, že som sa kvalifikovala, splnil sa mi detský sen. Môj výkon síce nebol výnimočný, ale dosiahla som jeden zo svojich veľkých kariérnych cieľov.“
Získala prvý národný titul v časovke a triumfovala v ďalších podujatiach na horskom bicykli.
Sezóna 2014 ju definitívne katapultovala medzi najväčšie cyklistické hviezdy. Vyhrala Valónsky šíp, bola druhá na Giro Rosa a ovládla etapové preteky Emakumeen Bira.
V tom istom roku získala štyri francúzske tituly, na ceste, v časovke, cyklokrose a cross-country.
Vrcholom však bolo víťazstvo na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v španielskej Ponferrade.
Po devätnástich rokoch sa tak francúzska cyklistka opäť obliekla do dúhového dresu. Na konci sezóny ju vyhlásili za medzinárodnú cyklistku roka.
Ďalší historický zápis a nepríjemné zranenie
V roku 2015 sa stala prvou pretekárkou v histórii, ktorá súčasne držala tituly majsterky sveta v cyklokrose, cestnej cyklistike aj horskej cyklistike.
Vo veku iba 23 rokov tak nosila dúhový dres v troch výrazne odlišných disciplínach. Niečo podobné pred ňou nedokázal žiadny muž ani žena.
Samotná Ferrand-Prévot však v tom čase nemyslela na rekordy. O historickom význame možného víťazstva v cross-country sa dozvedela až krátko pred pretekmi.
„Deň pred majstrovstvami sveta v cross-country mi jeden novinár povedal, že ak vyhrám, dosiahnem niečo, čo sa ešte nikomu nepodarilo. Dovtedy som si to vôbec neuvedomovala. Mojím cieľom bolo jednoducho vyhrávať preteky.“
Rok zakončila vážnym zranením. Pri tréningu si zlomila hornú časť holennej kosti, čo ju vyradilo z väčšiny zimnej sezóny.
Po náročnej rehabilitácii sa pokúsila o návrat na olympiáde v Riu v roku 2016, no skončila len dvadsiata šiesta v cestných pretekoch a cross-country musela pre zdravotné problémy vzdať.
Po titule majsterky sveta v cross-country začala pociťovať nevysvetliteľnú bolesť v nohe, ktorá výrazne ovplyvnila ďalšie roky jej kariéry.
„Krátko po zisku titulu majsterky sveta som začala cítiť bolesť v nohe. Nevedela som, čo ju spôsobuje ani odkiaľ prichádza, a celá sezóna 2016 bola preto veľmi náročná. Niektoré dni som sa cítila dobre, inokedy to bolo veľmi zlé. Nerozumela som tomu a premýšľala som, či som počas predchádzajúcich rokov neurobila príliš veľa.“
Na jeseň ukončila pôsobenie v tíme Rabo-Liv a prestúpila do Canyon-SRAM, kde sa rozhodla zamerať predovšetkým na horskú cyklistiku.
Štyri roky s nevysvetliteľnou bolesťou
Ferrand-Prévot síce naďalej súťažila a dosahovala kvalitné výsledky, zdravotný problém jej však nedovoľoval podávať maximálne výkony. Pri vyššej intenzite nedokázala preniesť do pedálov potrebnú silu a mala pocit, akoby jej noha prestala fungovať.
Až koncom roka 2018 lekári odhalili skutočnú príčinu. Diagnostikovali jej endofibrózu bedrovej tepny, ochorenie, ktoré obmedzovalo prietok krvi do nohy pri intenzívnej záťaži.
„Štyri roky som mala nevysvetliteľnú bolesť v nohe. Keď som sa dostala nad 70 percent svojho maximálneho výkonu, mala som pocit, akoby bola úplne mŕtva. Počas tých rokov som navštívila množstvo lekárov a podstúpila rôzne liečby, ale nič skutočne nefungovalo.“
Vo februári 2019 podstúpila operáciu oboch nôh. Zotavovanie prebehlo rýchlo a zákrok priniesol očakávaný výsledok. V druhej polovici sezóny vyhrala dvoje preteky Svetového pohára a v kanadskom Mont-Sainte-Anne opäť získala titul majsterky sveta v cross-country.
Po sezóne však musela absolvovať ďalšiu operáciu. Tentoraz už vedela, čo ju čaká, a s celou situáciou sa dokázala vyrovnať podstatne lepšie aj po psychickej stránke.
Dominancia v horskej cyklistike
V rokoch 2017 až 2020 sa z nej stala jedna z dominantných postáv cross-country.
Vyhrávala preteky Svetového pohára, zbierala pódiá na majstrovstvách Európy a sveta a napriek dlhodobým zdravotným problémom potvrdzovala, že patrí medzi najlepšie cyklistky na svete.
V roku 2019 si pripísala ďalší titul majsterky sveta. Pandémia následne výrazne narušila sezónu 2020, ale po obnovení pretekov Ferrand-Prévot titul v cross-country obhájila a pridala aj víťazstvo vo Svetovom pohári v Novom Měste na Moravě.
Po rokoch neistoty, bolesti a opakovaných zákrokov sa opäť dostala do stavu, keď sa mohla sústrediť predovšetkým na svoj výkon.
„Prvýkrát v živote mám pocit pokoja a cítim, že moja forma postupne rastie,“ povedala v roku 2021.
V roku 2022 rozšírila svoj záber aj na gravel a hneď pri premiére sa stala historicky prvou majsterkou sveta v tejto disciplíne.
V jednej sezóne získala tituly v štyroch odlišných disciplínach, v olympijskom cross-country (XCO), na krátkej trati (XCC), v maratóne (XCM) aj na graveli.
Po sezóne opustila tím Ineos Grenadiers a avizovala návrat na cestu.
Olympijské zlato v Paríži a víťazstvo Tour de France
V roku 2024 sa v domácom prostredí predstavila na olympiáde v Paríži. V cross-country predviedla bezchybný výkon a po dlhom čakaní získala zlatú olympijskú medailu.
Pre mnohých tým symbolicky uzavrela svoju kariéru na horskom bicykli, zlatom pred domácimi fanúšikmi.
V roku 2025 sa po siedmich rokoch naplno vrátila k cestnej cyklistike. V drese Visma-Lease a Bike vyhrala Paríž-Roubaix Femmes, skončila tretia na Strade Bianche a druhá na Okolo Flámska.
Jej hlavný cieľ však prišiel v auguste. V predposlednej etape Tour de France Femmes zaútočila na Col de la Madeleine, získala žltý dres a v nasledujúci deň potvrdila svoju dominanciu víťazstvom v poslednej etape.
Stala sa tak prvou Francúzkou po viac ako troch desaťročiach, ktorá vyhrala Tour de France.
Je prvou francúzskou víťazkou Tour de France od čias Catherine Marsal na Tour de la CEE féminin v roku 1990 a Jeannie Longo na Tour de France féminin v rokoch 1987, 1988 a 1989, a zároveň prvou domácou víťazkou Tour od triumfu Bernarda Hinaulta na Tour de France 1985.
Jej cesta na vrchol pritom nebola iba výsledkom výnimočného talentu. Od detstva si vyberala vlastnú cestu, odmietla sa obmedziť na jedinú disciplínu a počas štyroch rokov hľadala príčinu zdravotného problému, ktorý jej bránil využívať plný výkon.
Po dvoch operáciách sa dokázala vrátiť medzi najlepšie, vyhrať ďalšie svetové tituly, olympijské zlato, najprestížnejšiu jarnú klasiku aj Tour de France. Práve schopnosť opakovane meniť disciplíny a zakaždým sa dostať na absolútny vrchol robí z Pauline Ferrand-Prévot jednu z najvšestrannejších cyklistiek v histórii.
