Zomrel legendárny Rik Van Looy, dvojnásobný majster sveta a víťaz všetkých monumentov
Vo veku 90 rokov zomrel Rik van Looy – bývalý belgický profesionálny cyklista a jeden z najlepších cyklistov v histórii.
Preslávil sa najmä tým, že ako prvý jazdec v histórii dokázal vyhrať všetkých päť monumentov – najväčších klasík – Miláno-Sanremo, Okolo Flámska, Paríž-Roubaix, Liège-Bastogne-Liège a Okolo Lombardie.
Okrem toho získal aj dva dúhové dresy, keď vyhral majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike v rokoch 1960 a 1961.
Van Looya považovali za najväčšiu hviezdu belgickej cyklistiky, až kým tento titul neprevzal Eddy Merckx.
Pozrite si, ako vyzeral legendárny monument Paríž – Roubaix v rokoch 1931 – 1977, kedy zaznamenali svoje úspechy Rik Van Looy, Eddy Merckx, Roger De Vlaeminck, Gaston Rebry.
Na bicykli začal roznášaním novín
Rik Van Looy mal iba sedem rokov, keď Belgicko zasiahla druhá svetová vojna. Hoci konflikt priniesol krajine mnohé tragédie, rodina Van Looyovcov v Grobbendonku prežívala toto obdobie relatívne pokojne.
Napriek tomu, že školská dochádzka bola povinná do štrnástich rokov, Rik opustil školu o rok skôr. Bol totiž príliš zaneprázdnený roznášaním novín, čo bola práca, ktorú vykonával spolu so svojím bratom Lowiem.
Celá rodina Van Looyovcov žila z tejto služby. Zodpovednosť za to, aby noviny dorazili na čas, formovala mladého Rika a jeho charakter. „Tieto výzvy som neskôr zažíval aj počas cyklistických pretekov,“ spomínal Rik van Looy .
Prechod z ťažkého kuriérskeho bicykla na oveľa ľahší pretekársky bicykel nebol jednoduchý. Rik hrával futbal za miestny tím FC Herentals, no namiesto futbalových reportáží ho v novinách viac zaujímali články o cyklistike.
Postupne ho cyklistika úplne pohltila. Rozhodol sa minúť svoje úspory na prvý pretekársky bicykel – použitý bicykel s pokazeným radením.
Ako pätnásťročný sa postavil na štart svojej prvej pouličnej cyklistickej súťaže. Päťkrát spadol a prisahal, že už nikdy nebude pretekať.
O sedem mesiacov neskôr, tentoraz s novým bicyklom, to skúsil znova. Rik Van Looy zvíťazil.
„Nestaral som sa o tréning. Ako amatér som to nepotreboval“
V nasledujúcich pretekoch sa Rikovi Van Looyovi začalo dariť. S každým víťazstvom rástla jeho túžba po úspechu. Veľkú radosť mu robilo trápiť svojich súperov, ktorí sa často držali za jeho zadným kolesom, no napokon ich nechával ďaleko za sebou.
Po zisku dvoch po sebe nasledujúcich belgických amatérskych titulov v rokoch 1952 a 1953 si ho všimol Lomme Driessens, legendárny športový riaditeľ a bývalý masér Fausta Coppiho.
Flámskeho jazdca už jednoducho nemohol ignorovať a nasledovala zmluva s ročným platom 2 000 frankov.
Rik Van Looy však netrénoval. „Nestaral som sa o tréning. Nebolo mi to jedno, ale ako amatér som to nepotreboval. Veci sa však neskôr zmenili,“ priznal.
Jeden večer v miestnej kaviarni Ford stretol dcéru jej majiteľa. Rik a Nini sa do seba zamilovali, 1. februára 1955 sa zosobášili a presťahovali sa do bytu nad kaviarňou.
Druhá zmluva s tímom Lomme Driessensa bola oveľa menej lukratívna ako tá prvá. S príchodom detí bolo zníženie príjmu pre mladú rodinu výzvou.
Nini dala svojmu manželovi jasné ultimátum – buď naplno využije svoj talent, alebo si bude musieť nájsť skutočnú prácu.
Práve cez Nini sa Rik Van Looy zoznámil s Driesom Claesom a tento lekár a vedec mu ponúkol veľmi cenné rady, ktoré mohol zúročiť na pretekoch.
Keď sa Claes prišiel raz pozrieť, či Van Looy dodržiava jeho pokyny, našiel ho poctivo pracovať na predpísaných cvičeniach. Týmto sa medzi nimi vytvorilo celoživotné priateľstvo.
Cisár z Herentalsu
Keď Rik Van Looy debutoval v profesionálnom pelotóne, okamžite si vyslúžil prezývku „Rik II“. O deväť rokov starší Rik Van Steenbergen, ktorý už bol v tom čase majstrom sveta a viackrát vyhral Okolo Flámska a Paríž-Roubaix, bol prirodzene „Rik I“.
Ako si však Van Looy začal budovať meno, svojimi úspechmi pomaly začal zatieňovať Rika Van Steenbergena.
V cyklistických kaviarňach v Bruseli bol Rik Van Steenbergen obľúbenou postavou. Tento charizmatický a vtipný muž z Arendonku bol po vojne najúspešnejším belgickým cyklistom. Jeho fanúšikovia však s frustráciou sledovali, ako sa nový jazdec, Rik Van Looy, dostáva do popredia, aj vďaka chválospevom v novinách.
Pri jednom zo stretnutí pri bare sa dokonca rozhodli napísať list novinárom Louisovi Clicteurovi a Lucienovi Berghmansovi z denníka Het Laatste Nieuws. Žiadali ich, aby zmiernili svoju „cisársku“ chválu na adresu Van Looya.
O niekoľko dní neskôr sa však v novinách objavil titulok, ktorý Rika Van Looya označil ako „Cisára z Herentalsu“.
Ako „Cisár“ sa Rik Van Looy stal v roku 1956 absolútnym lídrom tímu Faema.
„Na klasikách musel každý jazdiť pre mňa“
„Keď som sa pridal k Faeme, vybral som si všetkých svojich tímových kolegov. Na klasikách musel každý jazdiť pre mňa,“ priznal neskôr.
Ako líder tímu prezývaného „Červená garda“ dosahoval Rik Van Looy jeden úspech za druhým.
V roku 1956 získal Rik Van Looy svoje prvé víťazstvo na Paríž-Brusel. Tento triumf znamenal začiatok neuveriteľnej historickej série.
O dva roky neskôr bol príliš rýchly pre veľkého Miguela Pobleta na Miláno-San Remo. V roku 1959 položil základ svojho triumfu na Okolo Flámska útočným výkonom na slávnom stúpaní Muur van Geraardsbergen.
Na konci sezóny 1959 pridal do svojej zbierky aj víťazstvá na Paríž-Tours a Okolo Lombardie, pričom oba triumfy dosiahol v priebehu jedného týždňa.
Jar roku 1961 bola pre Rika Van Looya ďalším výnimočným obdobím. Vyhral Paríž-Roubaix, aj napriek tomu, že mal zranenú ruku previazanú obväzom po páde na Okolo Flámska.
Po triumfe na Liège-Bastogne-Liège si mohol odškrtnúť poslednú veľkú klasiku, ktorá mu chýbala v jeho triumfoch.
Tým, že vyhral Liège, sa Rik Van Looy stal prvým jazdcom v histórii, ktorý ovládol všetkých päť monumentálnych klasík – jedinečný úspech, ktorý sa podaril dosiahnuť len trom cyklistom v celej histórii športu.
Dvojnásobný majster sveta
Van Looy sa dvakrát stal majstrom sveta v cestných pretekoch. Prvý titul získal v roku 1960 v Nemeckej demokratickej republike, keď v záverečnom šprinte zdolal preriedenú skupinu súperov.
O rok neskôr, na druhej strane železnej opony, bol v uliciach švajčiarskeho Bernu príliš rýchly pre 13 jazdcov v úniku, medzi ktorými bol aj legendárny Jacques Anquetil.
Medzi rokmi 1958 a 1961 vyhral Rik Van Looy aj 19 etáp na najväčších etapových pretekoch Grand Tour.
Tento úspech ho dokonca vyniesol na celkové tretie miesto na Vuelte 1959. Na rovinatých etapách bol Van Looy neohrozeným lídrom.
V dobré dni dokázal držať krok aj s najlepšími vrchármi a v zjazdoch kompenzoval straty z kopcov. Lomme Driessens ho dokonca nazval najlepším zjazdárom, akého cyklistický svet kedy videl.
Rok 1962 predstavoval vrchol kariéry Rika Van Looya. Vyhral najväčšie dláždené klasiky v jednej sezóne: Gent-Wevelgem, Okolo Flámska a Paríž-Roubaix. Tento unikátny úspech sa podarilo zopakovať až o niekoľko desaťročí neskôr Tomovi Boonenovi.
Zradil ho vlastný domestik
Na konci roku 1962 sa Rik Van Looy rozlúčil so svojím tímovým sponzorom Flandria. Ešte predtým, než sa belgická cyklistická sezóna naplno rozbehla, predstavil nový sponzorský tím – G.B.C.
Tento krok si zariadil sám „Cisár“, čím potvrdil nielen svoju dominanciu v Herentalse, ale aj v celom belgickom cyklistickom svete. Nový tím však nepriniesol úspechy, na aké bol Van Looy zvyknutý na klasikách.
Situácia sa ešte zhoršila na majstrovstvách sveta v roku 1963 v Ronse. Van Looy mal všetko pripravené na to, aby získal svoj tretí titul majstra sveta, no stal sa obeťou zrady.
Jeho domestik, Benoni Beheyt, ho v závere pretekov prešprintoval a ukradol mu vytúžené víťazstvo.
Táto zrada vyvolala obrovský hnev u fanúšikov. Desaťtisíce divákov na mieste bučalo na Beheyta, čím opäť dokázali, aký milovaný bol Rik Van Looy.
Koniec kariéry a začiatok éry Eddyho Merckxa
V roku 1965 sa Van Looy dočkal silného návratu. Keď vstupoval do velodrómu André Pétrieux, aby po tretí raz vo svojej kariére vyhral Paríž-Roubaix.
Len tri týždne po triumfe na Paríž-Roubaix si na Vuelte pripísal ďalších osem etapových víťazstiev.
Tieto triumfy boli poslednými veľkými úspechmi predtým, než nová generácia jazdcov definitívne prevzala vedenie v pelotóne.
V posledných rokoch svojej kariéry sa Rik Van Looy ocitol v rovnakej situácii, akej čelil jeho rival Rik Van Steenbergen na sklonku svojej kariéry – na scéne sa objavil mladý talent, ktorý začal ohrozovať jeho pozíciu.
Tento nový jazdec bol nikto iný ako Eddy Merckx. Van Looy a Merckx strávili jednu sezónu spolu v rovnakom tíme, čo symbolicky predstavovalo predanie štafety medzi generáciami.
Kariéra Rika Van Looya trvala ďalšie štyri roky. Po kritériu vo Valkenswaarde 22. augusta 1970 sa rozhodol, že nastal čas skončiť.
V miestnej kaviarni oznámil svojmu tímovému manažérovi: „Toontje, končím. Pelotón je plný mladých jazdcov, s ktorými už nedokážem držať krok. Idem teraz do Herentalsu a poviem to Nini.“
Van Looy nasadol do svojho Mercedesu, prešiel hranice a doma oznámil svojej manželke, že jeho cyklistická kariéra sa skončila.
Bola to kariéra, počas ktorej stanovil nové štandardy a prekonal zdanlivo neprekonateľné rekordy.
S pomocou doktora Claesa, Lommeho Driessensa a svojej „červenej gardy“ sa navždy zapísal do histórie cyklistiky ako jedna z najväčších legiend tohto športu.
