Slovenská pretekárka Simona Kuchyňková z tímu OKOeverywhere Racing uzavrela pretekársku sezónu v Svetovom pohári v endure obrovským úspechom – víťazstvom pretekov vo francúzskom v Chateli.

Simona sa počas celého dňa zlepšovala a v závere pretekov dominovala, čo jej prinieslo vysnívané víťazstvo v kategórii do 21 rokov.

Na webe okoeverywhere.com zverejnili rozhovor, v ktorom mladá enduro pretekárka rozpráva o pocitoch po nepredstaviteľnom úspechu vo Francúzsku.

Ako si sa cítila v momente, keď si sa dozvedela o svojom víťazstve?

Tie pocity v danom okamihu sú takmer neopísateľné a len málokto si to vie predstaviť. Keď som prešla cieľom, bola som si takmer istá, že som druhá. Absolútne som nerátala pred posledným stageom s možnosťou, že vyhrám, ale v kútiku duše som chcela to víťazstvo viac, ako ktokoľvek iný.

Vedela som, že som mala dobrú jazdu (aj keď mi skočil pes na trať haha), ale to, že sa mi podarí na tak krátkom stagei stiahnuť 7 sekúnd na prvé miesto, tomu naozaj doteraz nechápem. Každopádne nemožné sa stalo skutočnosťou a už som len počula Šmerda (suspension clinic) ako kričí, že som prvá. V tú chvíľu sa mi začalo všetko spájať, že to bude asi fakt pravda, keďže Emily (týpka, čo bola dovtedy prvá) štartovala predo mnou, a jej čas tam už bol nahodený.

V zlomku sekundy som dostala extrémny flash všetkých udalostí, ktoré sa stali za posledné 2 roky a od radosti som plakala takých dobrých 20 minút od radosti. A to ma teda nevidno často plakať, haha.

Ako prebiehali preteky a čo bolo pre teba najnáročnejšie?

Celý priebeh pretekov bola doslova horská dráha, ktorá sa až nekontrolovateľne rozbehla. Na 1. stagei som si dala takmer bezchybnú a čistú jazdu. Do cieľa som prišla druhá so stratou 1,6s.

Pred druhým stageom som mala rešpekt, keďže to bol najdlhší stage dňa, a z predošlých pretekov som vedela, že zrovna tie dlhšie mi úplne nechutia, a tak som skončila až na 8.mieste s 12s stratou.

Na tretí stage som sa úprimne tešila, bol strmý, technický, koreňový, kameňový a v hrabanke. No v jednom z najťažších úsekov som urobila veľkú chybu, vyletela z trate a musela tlačiť bajk späť na trať, čo ma stálo 13 sekúnd. Po tomto stagi som bola celkovo na 4.mieste so stratou 26 sekúnd na prvé miesto a 10 sekúnd na pódium.

Mala som pred sebou ešte 4 stage, a tak som si stanovila cieľ, že budem atakovať na pódium za každú cenu. Tieto stage boli v bikeparku, ale teda vôbec neboli zadarmo. Na štvrtom stagei som sa cítila extrémne dobre, zapol sa mi nejaký extrémne sústredený mód, ktorý som tak dlho hľadala! Na lanovke som potom zistila, že sa mi podarilo vyhrať stage, čo ma brutálne nakoplo a posunulo na predbežné pódium. Ale stále to bolo extrémne časovo tesné, keďže sme boli 3 baby v štyroch sekundách, ale na prvé mi stále chýbalo vyše 21 sekúnd.

Na piatom stagei som brala taktiež stage win, čo ma posunulo na druhú priečku so stratou 17 sekúnd. V hlave som si hovorila, že musím udržať pódium, a aj keď som chcela vyhrať, bolo len veľmi nepravdepodobné, že stiahnem toľko sekúnd.

Na predposlednom – šiestom stagei som hneď na začiatku trafila ráfik kameňom a bola som si na 80% istá, že mám defekt. Zdalo sa mi, že idem na inserte, ale stále som išla, čo to dalo. V cieli som potom zistila, že to bol omyl, koleso držalo a aj keď sa mi pocitovo išlo zle, medzi ženami by som brala 6.miesto.

Na posledný stage som šliapala trochu so strachom, že mám pomalý defekt, ale stále to bol našťastie len omyl. Pred štartom som si už len hovorila, že to nemôžem pokaziť a dám do toho všetko, aby som si udržala pódium.

Ako som spomínala, posledný stage, až na toho psa, mi celkom vyšiel, bojovala som až do poslednej stotiny (doslova), a zbytok už viete. A aby som nezabudla, počas celého dňa mi pomáhal Majkl (Mišo Kolář) s výživou, čo – kedy – koľko mám zjesť alebo vypiť, čo bola pre mňa obrovská pomoc, keďže sme boli vo vysokých horách, v ktorých sa telo správa inak.

Celý rozhovor si môžete prečítať na webe okoeverywhere.com.