Kam smeruje a aké má problémy slovenské enduro?
Zatiaľ čo u našich západných susedov sa enduro stále rozvíja, vyzerá to tak, že na Slovensku stagnuje. Aspoň čo sa týka Slovenského pohára v endure (SPEN), ktorý by mal najviac vypovedať o stave tohto športu.
Základným problémom väčšiny pretekov slovenského endura je slabá návštevnosť. Od nej sa ďalej odvíjajú nízke finančné dotácie, nezáujem médií, čo následne spôsobuje nezáujem sponzorov podporovať samotné preteky či pretekárov.
Treba si odpovedať na niekoľko zásadných otázok. Prečo chodí na preteky málo ľudí? Je problém na strane organizátora (ťažké trate), alebo v mentalite slovenských ľudí? Sú problémom málo peňazí a financovanie? Ak by bolo všetko ideálne zo strany organizátora, chodilo by na preteky viac ľudí? Prečo nemá slovenské enduro takmer žiadny marketing?
Aby sme boli objektívni, rozprávali sme sa s organizátorom Slovenského pohára v endure a predsedom komisie pre zjazd Slovenského zväzu cyklistiky (SZC) Tomášom Vrbovským, ktorý má na starosti nielen enduro, ale má dlhoročné skúsenosti s organizáciou zjazdového pohára a zo zväzu sme oslovili aj ďalšieho člena spomínanej komisie Tomáša Tótha.
Tiež sme diskutovali s jedným z organizátorov Hornonitrianskeho endura Matúšom Bušíkom, organizátorom Bratislavského endura a enduro pretekov na BikeFeste v Kálnici Robertom Hoštákom a z opačnej strany sme sa na problematiku pýtali viacerých pretekárov, profíkov i amatérov, ako sú Martin Knapec, Adam Rojček, Rastislav Baránek, Peter Krajčoviech, Lukáš Učeň či Michael Kolář. Vypočuli sme si názory oboch strán a zdá sa, že sa podarilo identifikovať viacero problémov.
Naozaj sa Slovákom nechce pretekať?
V tej najzásadnejšej otázke si názory organizátora Slovenského pohára v endure a pretekárov odporujú. Tomáš Vrbovský totiž tvrdí, že na preteky by ľudia nechodili, ani keby boli lepšie podmienky či jednoduchšie trate. Tie sú podľa neho na vysokej úrovni a problém je úplne niekde inde – v mentalite slovenských cyklistov, ktorým sa nechce cestovať za pretekmi a nechce sa im pretekať.
Problém je vraj tiež v tom, že sa vytvárajú lokálne komunity namiesto toho, aby tu bola jedna väčšia komunita pretekárov, ako to je v Česku. „Slovenskí cyklisti sa boja a hanbia pretekať. Sú zašití vo svojich lokalitách, z ktorých nevychádzajú von. Česi sú úplne inak mentálne nastavení, radi pretekajú a chodia na súťaže aj preto, že sa tam stretávajú s kamošmi a neriešia až tak výsledky,“ povedal Vrbovský.
Treba uznať, že všeobecný záujem o preteky (nielen cyklistické), či už zo strany pretekárov, médií alebo organizátorov, je v Česku výrazne vyšší a celková kultúra pretekania je na úplne inom leveli ako u nás, takže aj tento faktor určite ovplyvňuje návštevnosť.
Slabý marketing – najväčší problém slovenského endura
Všetci respondenti súhlasili s tým, že slabý marketing je najväčší problém slovenského endura. Rovnako ako dnes bez dobrej reklamy nepredá výrobca (čohokoľvek) žiadne produkty, tak organizátor bez dobrej reklamy nenaláka na preteky (akékoľvek) žiadnych pretekárov.
O pretekoch slovenského enduro pohára vie iba úzky okruh ľudí a bez kvalitne cielenej marketingovej komunikácie so širokou verejnosťou sa počet štartujúcich, bohužiaľ, asi veľmi nezvýši. Ľudia by aj na preteky išli, len o nich jednoducho nevedia. A tu je presne vidno rozdiel medzi Kálnicou, Bratislavou a ostatnými kolami SPEN.
Celý článok si prečítate v zimnom vydaní magazínu Biker, 7/2022
Magazín Biker si môžete kúpiť vo vašich novinových stánkoch.
