Pridajte sa k predplatiteľom

Biker.sk

ZÁMOK K ROČNÉMU PREDPLATNÉMU ČASOPISU BIKER IBA ZA 19,80€!
Novinky

Od profesionálneho cyklistu cez enduro až po budovanie značky, komunity a trailového centra v Žiline

S bývalým profesionálnym cestným cyklistom Michaelom Kolářom sme sa rozprávali o jeho projekte OKӨEVERYWHERE, stavaní trailov i o stave a kvalite enduro scény na Slovensku.
Martin Sarvaš
Od profesionálneho cyklistu cez enduro až po budovanie značky, komunity a trailového centra v Žiline

Michael Kolář (29) je bývalý profesionálny cestný cyklista a spolujazdec Petra Sagana z tímov Tinkoff-Saxo a Bora-Hansgrohe. Už od detstva sa venoval horskej cyklistike cross country v spojení s cestnou. Na ceste dosiahol za 13 rokov mnoho úspechov a v roku 2016 bol práve on tým cyklistom, ktorý v Dauhe dotiahol Sagana k druhému titulu majstra sveta.

V roku 2018 rozhodol ukončiť kariéru na ceste a presedlal na enduro bicykel. V súčasnosti sa venuje svojmu projektu OKӨEVERYWHERE, pod ktorým vedie pretekársky tím, buduje trailové centrum nad Žilinou a založil aj značku oblečenia. Porozprávali sme sa o jeho projekte, stavaní trailov i o stave a kvalite enduro scény na Slovensku.

Len tak v rýchlosti sa ešte vráťme trochu do nedávnej minulosti. Pred necelými štyrmi rokmi si bol profík na ceste, jazdil si medzi svetovou elitou a asi sa dá povedať, že dnes už cestná cyklistika nie je súčasťou tvojho života. Nechýba ti to vôbec?

Popri všetkých veciach, ktorým sa teraz venujem, si na to pravdupovediac veľmi nespomínam a ani mi to nechýba. Mám pocit, že sa dokážem dostatočne zamestnať projektami a vecami, ktoré ma tešia a nejakým spôsobom ženú dopredu. Samozrejme, že finančne to vôbec nie je na tej úrovni, ako keď som bol profík, ale nie je predsa všetko iba o peniazoch. Hlavne treba robiť niečo, čo ťa baví.

Po skončení s cestnou cyklistikou si sa preorientoval na horskú, konkrétne enduro. Čo ťa k tomu viedlo?

V roku 2017 ma oslovil enduro pretekár Martin Knapec s tým, že či mu nepomôžem s tréningami. V tom čase som ešte jazdil na ceste, ale zostavil som mu jednoduché tréningové plány, aby mohol získať lepšiu vytrvalosť a zavolal som ho začiatkom roka na sústredenie na kanárskych ostrovoch. Boli sme tam asi tri týždne a počas toho som sa aj ja viac dozvedel o endure, čo to je vlastne za disciplínu.

Ja sám som na horských bicykloch začínal, ale to bolo ešte na 26-tkách a cross-country som robil do 16 rokov. Keď som sa nakoniec rozhodol skončiť s cestnou cyklistikou, ako prvú vec som si kúpil enduro bicykel, ale nezačínal som s nejakou víziou. Skôr som sa chcel venovať práci okolo marketingu v tíme a bolo to vlastne iba hobby. Keď som začal viac jazdiť, tak ma to aj stále viac bavilo a napadla ma myšlienka, že ako prvý “cestár” by som sa mohol zúčastniť pretekov EWS [Svetová enduro séria].

Výsledok z pretekov na Slovensku nie je dôležitý. Dôležité je to, čo ukážeš vo svete.

Za tím Bora-Hansgrohe si už síce posledné roky nejazdil, ale pracoval si u nich a zmluva ti skončila minulý rok. Čomu sa venuješ teraz?

Je toho viac a je to roztrúsené po rôznych smeroch, ale všetko sa to týka horskej cyklistiky. Najviac sa snažíme rozbiehať s Natáliou projekt a značku OKӨEVERYWHERE, v ktorej sa sústredíme na tri činnosti – tím OKӨEVERYWHERE  RACING, značka oblečenia a pomáhať ľuďom s budovaním trailového centra, ktoré funguje v podstate ako samostatná jednotka. Myšlienkou za oblečením je, že každý, kto si od nás niečo kúpi, podporuje tým práve aj mladé talenty a budovanie trailov.  Momentálne máme najmä jazdecké oblečenie, ale v budúcnosti chceme postupne celkovo rozšíriť svoj sortiment.

Vždy som mal v hlave myšlienku, že by som chcel svoju značku oblečenia, a keď som sa dal dokopy s Natáliou, tak som to konečne mohol zrealizovať, sadli sme si v našich ideách, čo by mala značka alebo celkovo náš už spoločný projekt OKӨEVERYWHERE obsahovať, a keďže to ona dokáže graficky navrhnúť, nafotiť a celkovo má skúsenosti s fashion industry, tak to bola pre nás oboch taká win-win situácia. Ja sa hlavne snažím, aby to klapalo na všetkých frontoch. Čo sa týka tímu, hlavnými jazdcami sú momentálne Simona Kuchyňková, Šimon Rus a teraz berieme jedného talentovaného jazdca Maroša Krupu. Ostatní jazdiaci pod hlavičkou tímu sú skôr niečo ako ambasádori a podporovatelia projektu, samozrejme, títo jazdci sú pod drobnohľadom, a keď sa preukážu, majú možnosť sa dostať na úroveň našich top jazdcov.

Ako si vôbec prišiel k myšlienke začať budovať traily resp. celé trailové centrum?

Vzniklo to tak, že v tom roku, kedy som skončil, som spadol na bicykli a vykĺbil som si kľúčnu kosť, takže som bol dosť dlho mimo. Mal som teda dosť času na rozmýšľanie a už vtedy som sa spoznal s komunitou jazdcov v Žiline a okolí. Vtedy som si všimol, že každý rieši to, že skoro vôbec nie sú legálne trate a v podstate nie je kde poriadne jazdiť. V lesoch sa potom stávali všelijaké nepríjemnosti – medzi stromami boli ponaťahované drôty a rôzne iné pasce na bikerov. Pripadalo mi to dosť nebezpečné a hlavne som vedel, že ak nie sú postavené legálne trate, tak ani ten šport nemôže napredovať. Tým pádom sa nedá trénovať, nie je priestor na akcie a preteky, takže ten šport ani nemá šancu ďalej rásť.

Začal som teda hľadať, že čo by sa s tým dalo robiť. Vtedy som to riešil aj s Martinom Knapcom, lebo on sa už dlhé roky snažil vybudovať niečo v Rajeckej doline. Ale tam mali stále nejaké problémy a je tam vysoké ochranné pásmo, takže aj chápem, že by to tam bolo obtiažne, (ale aj táto oblasť sa konečne nejakým spôsobom hýbe dopredu). Preto som sa snažil nájsť taký kopec, kde nie je nič – ktorý je zabudnutý, ale je skôr blízko mesta. Nech je to hneď na skok, nech je to v meste. Pozeral som si kataster a vedel som, že zopár tratí je na Straníku a zopár ilegálov bolo na Hradisku. Viac sa mi páčil Straník ako Hradisko, ale Hradisko mi viac sedelo na túto myšlienku. Tak som išiel za Maťom, že či by sme si ten kopec nejako vedeli zazmluvniť a poďme tam postaviť oficiálne trate.

Slováci nie sú zvyknutí podporovať domáce podujatia a trate sú často príliš ťažké pre priemerných jazdcov.

Ako vnímaš kvalitu enduro scény resp. enduro pretekov na Slovensku? Už len možno keď to porovnáme s Českom, kde je to na úplne inej úrovni.

Ako projekt OKOEVERYWHERE sme sa stali aj partnerom Slovenského pohára v endure a DH, takže si myslím, že to viem celkom objektívne zhodnotiť. Kvalita enduro pretekov je nižšia ako v Česku, ale tu narážame na dva problémy: Slováci nie sú zvyknutí veľmi podporovať domáce podujatia a trate u nás sú často príliš ťažké pre priemerných jazdcov. Keď organizujú preteky v Česku, tak nemusia riešiť problém, že nemajú kde a nemusia stavať nové trate. Na Slovensku narážajú organizárori na problém, že nie sú trate, nie je trailové centrum a jediné trate, ktoré sú dostupné, sú ťažšie.

Faktom tiež je, že organizátor pretekov nemôže aj organizovať preteky a ešte sa starať o to, aby sa stavali trate. Nemyslím si, že je chybou organizátorov to, že nemáme kvalitné preteky. Aj keď je to u nás oproti Česku taký “punk” a všetko nejako funguje vďaka dobrovoľníkom, ale snažia sa z toho vyťažiť maximum. Sú tam tiež ľudia, ktorí sú tam už dlhé roky a nemôžeme očakávať, že prídu s novým konceptom alebo kvalitnejšími pretekmi. Obetovali tomu už veľa rokov a chápem, že sú z toho už unavení. Keby nebolo týchto ľudí, tak nemáme ani slovenský pohár a ani si neviem predstaviť, že by sa niekto zhostil tejto úlohy, keď si dáte dokopy všetky tie problémy – nie je kde, nie sú traily a nie sú ani ľudia, ktorí by chceli pretekať.

Vidíš nejakú cestu, ako by sa to mohlo zlepšiť?

Preteky, konkrétne slovenský pohár, by potrebovali podporu. Slovenský pohár je pod zväzom a zväz je v podstate vo veľkej miere napojený na našich “úžasných najvyšších predstaviteľov”, ktorí sa o nás “senzačne starajú”, ale keby uvideli, že je tu zrazu disciplína, na ktorú chodí tristo-štyristo a viac ľudí, že je o to obrovský záujem, určite by skôr uvoľňovali viac peňazí do tohto odvetvia. Pravou tiež je, že ľudia na Slovensku sú závistliví ľudia a nikto nikomu nič nedopraje a, bohužiaľ, s touto mentalitou sa nikam neposunieme.

Ak nie sú postavené legálne trate, tak ani ten šport nemôže napredovať.

Prečo si myslíš, že je záujem o enduro na Slovensku o toľko nižší?

Ako som už spomínal, nebudeme si klamať, preteky sú tu ťažké. Častokrát sme mali krásne a technicky zaujímavé trate, ale užijeme si to len my, pretekári a skúsení jazdci.

Celý rozhovor si prečítate v magazíne Biker, vydanie 1/2022

Magazín Biker si môžete kúpiť vo vašich novinových stánkoch.

Pridajte sa k predplatiteľom

Aktuality

Včera 17:48 Detaily a špecifikácia pretekárskeho špeciálu Trek Madone SLR Madsa Pedersena.

Bicykel s unikátnym dizajnom priniesol Pedersenovi šťastie a pripísal si na ňom víťazstvo na belgickej klasike Gent-Wevelgem.

Včera 17:01 Wout van Aert má za sebou operáciu, na bicykel však tak skoro nevysadne.

Pri páde na klasike Dwars door Vlaandren utrpel Van Aert zlomeniny siedmich rebier, hrudnej aj kľúčnej kosti.Pri páde na klasike Dwars door Vlaandren utrpel Van Aert zlomeniny siedmich rebier, hrudnej aj kľúčnej kosti.

Včera 16:29 Vanesa Petrovská končí v tíme NS Bikes UR Team.

Oznámila to dnes prostredníctvom sociálnej siete Instagram.

Včera 10:17 Wout van Aert aj Jasper Stuyven musia podstúpiť operácie po hrozivom hromadnom páde.

Van Aert má vraj zlomenú hrudnú aj kľúčnu kosť a až sedem rebier, zatiaľ čo Stuyven má zlomenú kľúčnu kosť. Obaja sú hospitalizovaný v nemocnici v belgickom Herentals.

27.03.2024 Wout van Aert má vraj zlomenú hrudnú aj kľúčnu kosť a až sedem rebier.

Tím Visma – Lease a Bike pôvodne informoval o „zlomeninách niekoľkých rebier a kľúčnej kosti“, no neskôr večer sa objavili správy, že má aj fraktúru hrudnej kosti. Rozsiahle zranenia utrpel pri hromadnom páde na pretekoch Dwars door Vlaanderen. (Domestique)

Zavrieť reklamu