Na bicykloch v srdci Štiavnických vrchov
V srdci Štiavnických vrchov sa nachádza Salamandra Resort, ktorý je v zime lyžiarskym strediskom, no v lete sa mení na ideálnu lokalitu na cykloturistiku. Kombinácia nádhernej prírody a dlhých cyklotrás so zaujímavou históriou tohto regiónu dáva dokopy skvelé miesto na jednodňové výlety i dlhšie dovolenky. Okrem toho je na kopci hneď vedľa hotela lanovka a trail Helligon, na ktorom sa dá skvele vytrénovať technika, no zabavia sa na ňom aj zruční jazdci.
- Všetky dôležité informácie o službách Resortu Salamandra nájdete na webe www.salamandra.sk
- Informácie o ubytovaní v Chatel Salamandra nájdete na webe www.salamandra.sk/chalet
Do Štiavnických vrchov sme sa vybrali v trojici Michael Kolář, Lukáš Učeň a ja – opäť v úlohe fotografa. Vyrážali sme z Piešťan a Miša sme museli naložiť v Žiline, takže sme si museli najprv spraviť miernu zachádzku. Po predĺženej ceste sme sa poobede konečne dostali do cieľa v Hodruši – Hámroch a ubytovali sme sa v Hoteli Salamandra.
Všetci traja sme mali prichystanú svoju vlastnú dvojlôžkovú izbu a aj keď sme väčšinu času trávili mimo hotela na bicykloch, bolo príjemné dopriať si večer pred spánkom chvíľku pohody osamote. V izbách bolo všetko dokonale prichystané, pekný výhľad na Horné hodrušské jazero a ešte taká drobnosť, ktorá mňa osobne potešila, boli ekologické toaletné potreby v kúpeľni.
Chceli sme si však užiť čo najviac jazdenia a po niekoľkých hodinách v aute sme si chceli aj trochu pošliapať do kopca. Naplánoval som teda narýchlo trasu, ktorá obsahovala pekné cross-country, pauzu v Banskej Štiavnici i zjazd po traile na záver. Rýchlo sme sa zložili, prezliekli, nachystali bicykle a vyrazili sme.
Cyklotrasy hneď za hotelom
Od Červenej studne pokračuje pekná cyklotrasa po hrebeni, no my sme sa na rázcestí rozhodli, že zídeme do Banskej Štiavnice a dáme si nejaké to občerstvenie. V Štiavnici sme na bicykloch prešli hlavnú ulicu a zastavili sme sa na jedno.
Na bicykloch sme pokračovali výšľapom cez Štiavnicu a po asfaltke skratkou popri vodnej nádrži Klinger až do dedinky Horná Roveň, v ktorej sme odbočili späť na hrebeň.
Pred zjazdom k hotelu som ešte naplánoval obchádzku po červenej do sedla Pleso a následne sme sa napojili na zelenú, ktorá obchádza Ostrý vrch a vracia sa naspäť nad Hodrušu.
Celá táto obchádzka je krásna trasa, vedie po hrebeni, takže pri šliapaní sa veľmi nenarobíte a keďže sa už pomaly stmievalo, sprevádzali nás krásne výhľady na Štiavnické vrchy pri západe slnka.
Jazdu sme zakončili už takmer za tmy zjazdom po traile Helligon, ktorý vychádza priamo pri hoteli Salamadra. Tesne pred deviatou sme ešte stihli večeru, na bare sme si dali dobré craftové pivo a išli sme spať.
Rýchla lanovka a zábava na Helligone
Ráno sme si dali v hoteli výdatné raňajky, na recepcii sme si vybavili celodenné lístky na lanovku, nachystali sme sa a vyrazili. Už pri prvej jazde lanovkou sme boli celkom užasnutí z toho, ako rýchlo ide.
Bicykle visia na lanovke za sedlovku, takže sa treba uistiť, že ju máte dostatočne dotiahnutú v ráme, aby sa náhodou nestalo, že vám bicykel po ceste vypadne. Lanovka sa končí medzi vrchmi Tanád a Malý Tanád a na kopci je momentálne k dispozícii jedna trať – Helligon.
Ide o veľmi príjemný flowtrail, ktorý je plný dobre vyšejpovaných odklopených zákrut, veľkých i malých, je na ňom aj zopár vĺn, na ktorých sa dá čo-to poskákať. Helligon trail je vhodný aj pre úplných začiatočníkov, ktorí si na ňom môžu veľmi dobre vycibriť základné technické zručnosti a najmä správnu techniku jazdenia cez zákruty.
Na 1,4 km dlhom traile s prevýšením 184 metrov sa nenachádzajú žiadne záludnosti či náročné technické pasáže. Pre skúsenejších jazdcov a milovníkov endura môže byť Helligon ľahký, avšak keď to poriadne pustíte dole trailom, dá sa na ňom poriadne vyblázniť.
Kopec, na ktorom je Helligon vykopaný, má obrovský potenciál aj pre ďalšie trate a spolu s chalanmi sme sa zhodli, že z vrcholu Tanád by sa v lesoch dala natiahnuť skvelá prírodná enduro lajna, ktorá by do tejto lokality určite prilákala aj mnoho nadšencov adrenalínovej jazdy.
Prvú jazdu si dali chalani na zahriatie v pomalšom tempe, čo mi vyhovovalo a mohol som zároveň detailnejšie sledovať zaujímavé spoty na fotenie. Ďalšiu jazdu sme si dali spoločne už v tempe a celý trail Helligon nám trval približne tri minúty.
Nie je to síce veľa, ale na rýchlej lanovke sme si dali adekvátny oddych pred ďalšou jazdou.
Otočili sme zopár jázd, nafotili a išli sme na neskorý obed. Vyviezli sme sa hore lanovkou a tou istou cestou, ktorou sme predošlý deň šliapali hore, sme zišli do Banskej Štiavnice. Mali sme chuť na burger, a tak sme skončili v reštaurácii Coburg, ktorá mala dobré hodnotenia. Oprávnene.
Každý sme si dali iný burger, ja vegetariánsky, a všetci sme boli nadmieru spokojní. Po jedle sme sa zastavili ešte na káve a keďže všetci traja obľubujeme kvalitnú kávu, jediná voľba v Štiavnici je Stará škola. Káva nás po jedle postavila na nohy a šliapli sme do pedálov.
Osvieženie v tajchu
Premočenú vložku som mu zbalil do ruksaku a vyrazili sme opäť do kopcov. Pri koncovej stanici lanovky sme sa vybrali ešte po hrebeni nafotiť zopár záberov a vyšliapali sme aj na Malý Tanád, z ktorého je krásny výhľad na všetky strany aj s popisnou tabuľou a názvami všetkých vrcholov, na ktoré sa pozeráte.
Pred zotmením sme si dali ešte niekoľko jázd na Helligone, chalani to už poriadne púšťali a Lukáš si splnil úlohu dňa, ktorú som mu vymyslel, a na Strave vyjazdil KOM (najrýchlejší čas na segmente Helligon). Skončili sme tesne pred šiestou a aj keď lanovka ešte ťahala, radšej sme si tú poslednú jazdu nedali. Pretože posledná jazda sa nedáva.
Nešli sme však hneď na ubytovanie, ale dali sme si ešte polhodinový oddych na pumptracku, ktorý je hneď vedľa hotela Salamandra. Unavení po celom dni a nehľadiac na to, že sme boli riadne prepotení, sme si ešte v cyklistickom oblečení sadli vonku na terasu a zapili pekný deň dobrým pivom.
Veľmi nečakane nás pri pive oslovili animátori z hotela, či sa nechceme zapojiť do vedomostného kvízu. Chvíľu sme váhali, ale veď sranda musí byť, a tak sme sa na to dali.
Výsledok radšej opisovať nebudem, aj keď sme nedopadli najhoršie, mysleli sme si, že naše tri hlavy dokopy budú o niečo múdrejšie. Úlohu zabaviť nás to však v každom prípade splnilo úplne do bodky.
Osprchovali sme sa a na večeri sme zo švédskych stolov vybrakovali všetko, čo sa dalo. Chceli sme stihnúť aj wellness, tak sme sa poponáhľali a išli sme rýchlo do sauny. Vypotili sme sa, ochladili a v relaxačnej miestnosti sme zničení ešte polhodinu ležali.
Spať sa nám napriek celodennej fyzickej aktivite ešte nechcelo, a tak sme sa dohodli, že pôjdeme do Štiavnice. Milá slečna na recepcii nám ochotne zavolala taxík a o pár minút sme už sedeli na pive v Banskej Štiavnici, takže príjemnejšie sme náš výlet už ani nemohli zakončiť.
Za dva dni sme toho nabicyklovali síce dosť veľa, ale ani zďaleka sme nevyčerpali možnosti tohto regiónu či služby Resortu Salamandra. Hostia majú k dispozícii bazén, vírivky, sauny a relaxačnú miestnosť.
Pred hotelom je Hodrušský tajch s čistou vodou a peknou kamenistou plážou. Okrem kúpania môžete využiť ponuku hotela na aquazorbing, člnkovanie či paddleboarding, na čo majú všetko príslušenstvo na zapožičanie.
Pre cyklistov sú zasa k dispozícii požičovňa a servis bicyklov s novými bicyklami Specialized a príslušenstvom Under Armour, športtesterm Polar či doplnkami a športovou výživou Camelbak a GU.
Pred hotelom je nový vonkajší bar s terasou a úplnou novinkou sú beach volejbal v Sport Centrum Salamandra aj horské káry mountaincart. V rezorte tiež pribudla aj krásna luxusná chata Chalet Salamandra, ktorá poskytuje ubytovanie v súkromí.
- Všetky dôležité informácie o službách Resortu Salamandra nájdete na webe www.salamandra.sk
- Informácie o ubytovaní v Chatel Salamandra nájdete na webe www.salamandra.sk/chalet
Zaujímavosti v okolí
Štiavnické vrchy ponúkajú omnoho viac ako iba miesto na športové aktivity či relax pri tajchoch. Táto oblasť bola v minulosti totiž významným baníckym regiónom, v ktorom sa ťažili vzácne kovy.
Baňa Starovšechsvätých v Hodruši sa nachádza iba tri kilometre od hotela Salamandra. Ťažilo sa tam zlato a striebro. Baňa Starovšechsvätých je považovaná za jednu veľkú učebnicu. Pekne tu vidno, kde pracovali pred stáročiami a kde len nedávno (a ako sa križovali). Takmer si to nedokážeme predstaviť, ale baňu v roku 1751 navštívil aj František Štefan Lotrinský, manžel Márie Terézie. O pár rokov neskôr sem prišli aj ich synovia – Jozef II. a Leopold. Toto miesto bolo „pokladnicou“ Rakúsko-Uhorska a aj preto je v rámci širšieho celku na zozname UNESCO.
V neďalekej dedinke Vyhne sa nachádza aj Sladovňa, v ktorej vraj začali mnísi variť pivo už v roku 1473. Keď mnísi založili pivovar, nemohli tušiť, že ich odkaz pretrvá vyše 540 rokov. Na začiatku ocenili najmä kvalitu vody Štiavnických vrchov. Pivo varili nielen pre seba, ale aj pre obchodníkov prechádzajúcich cez Banskú Štiavnicu do údolia Hrona. Rozvoj oblasti sa zakladal na baníctve, spracovaní rúd a železiarstve, no produkcia piva bola ich neoddeliteľnou súčasťou.
Banská Štiavnica, to nie sú len kilometre banských štôlní, tajchy a dômyselné zariadenia. V miestnej časti Kysihýbel sa nachádza podzemný kameňolom zaradený do zoznamu pamiatok UNESCO. Prezýva sa aj Diery alebo Barlangy. Z vonkajšej strany vyzerá ako previsnutá skalná stena otvorená v šírke 50 metrov, na výšku má 5 až 10 metrov. Vydobytý podzemný priestor má dĺžku 50 metrov, na jeho konci je malé jazierko. Dobývanou horninou bol hruboporfyrický andezit s výrastlicami plagioklasu a amfibolu, ktorý vykazuje znaky autoklastickej brekciácie.
Vaše komentáre