Michael Schär odhodil fanúšikom fľašku, rozhodcovia ho za to vylúčili z pretekov Okolo Flámska
Švajčiarskeho pretekára Michaela Schära vylúčili rozhodcovia z pretekov Okolo Flámska. Dôvodom bolo, že odhodil fľašku medzi fanúšikov. Jazdec tímu AG2R Citroën Team bol čase tohto incidentu za pelotónom s autom mechanikov.
Spolujazdec Grega van Avermaeta odhodil fľašku na kraj cesty, kde stáli fanúšikovia, čo rozhodcovia UCI vyhodnotili ako porušenie novej úpravy pravidiel, podľa ktorých môžu jazdci zahadzovať odpadky či fľašky iba vo vyhradených zónach.
Posledné zmeny v pravidlách UCI obsahujú napríklad aj kritizovaný zákaz polohy „super-tuck“ (jazdec sa položí na vrchnú trubku rámu), ktorú používali pretekári v zjazdoch či zákaz jazdy s položenými predlaktiami na riadidlách. „Teraz budeme musieť vymyslieť niečo iné, aby nám to potom mohli zakázať,“ reagoval Peter Sagan.
„Myslím si, že by sme mali všetci naraz odhodiť fľašky deťom vedľa cesty. Uvidíme, čo potom spraví UCI,“ reagoval nahnevane Stefan Küng, švajčiarsky pretekár tímu Groupama-FDJ.
Michael Schär napísal Medzinárodnej cyklistickej únii (UCI) odkaz, v ktorom píše o tom, prečo deti začínajú s cyklistikou:
Drahá UCI. Pamätám si to, akoby to bolo včera. Moji rodičia ma viezli so sestrou Tour de France v roku 1997. Odviezli sme sa k trati a čakali sme tam hodiny uprostred davov. Nakoniec dorazila reklamná maringotka a všetci sme stihli nejaké maškrty.
Neskôr dorazili prvé policajné motorky a helikoptéra sa nám vznášala nad hlavami. Presne táto elektrizujúca atmosféra s prichádzajúcou skupinou pretekárov, ktorá sa k nám blížila, mi zmenila život. Bol som unesený rýchlosťou a ľahkosťou, akou išli jazdci na bicykloch. Od toho momentu som nechcel nič iné, iba sa stať profíkom. Od tohto momentu ma poháňal sen.
Vrcholom tohto zážitku bolo, že som dostal fľašku od profesionálneho cyklistu. Tento malý kúsok plastu ma priviedol k závislosti na cyklistike. Doma mi tá fľaša každý deň pripomínala, aký bol môj sen. Každý deň som hrdo jazdil s touto fľašou Team Polti. Každý deň.
Teraz som jedným z týchto profesionálov, ktorí pretekajú medzi všetkými šťastnými divákmi. Počas pokojných častí pretekov si vždy nechám prázdnu fľašu, kým neuvidím nejaké deti vedľa cesty. Potom ju jemne hodím presne tam, kde to môžu bezpečne chytiť. Pred dvoma rokmi som dal fľašu dievčaťu vedľa cesty. Jej rodičia mi povedali, že dievča nebolo z tejto fľaše šťastné iba jeden deň. Nie, stále hovorí o tejto fľaši. A možno sa z nej raz stane aj cyklistka.
To sú okamihy, prečo milujem náš šport. To nám nikto nikdy nemôže vziať. Sme najdostupnejší šport, ktorý popri tom rozdáva fľaše. Také jednoduché. Taká je jednoducho cyklistika.
Vaše komentáre