Cyklistika, pivo, radler. Spoločné mali viac, než si myslíme
BikerNa jednej z fotografii z Tour de France zo začiatku 20. storočia sú dvaja cyklisti sediaci na schodoch vidieckeho podniku. Na hlavách majú prilby, okolo tiel im visia náhradné pneumatiky a v rukách držia… krígle s pivom. Nie, nechceli sa vzdať a nebola to ani póza. Pivo a cyklistika totiž spolu súvisia viac, ako ste si možno mysleli.
Na začiatku minulého storočia sa výživa športovcov veľmi neriešila. Napríklad, najmladší víťaz Tour de France v roku 1904 19-ročný Henri Cornet skonzumoval počas jednej etapy pretekov 11 litrov horkej čokolády, štyri litre čaju, šampanské a 1,5 kilogramu ryžového nákypu. Ťažko povedať, ako mohol zvíťaziť – pre mnohých z nás je to nepredstaviteľná kombinácia.
Kým ešte neexistovali občerstvovacie stanice, každý cyklista mal vlastného „sluhu”, ktorý mu počas oddychovej pauzy usporiadal na kraji cesty doslova piknik. A čo iné by pripravil ako piknikové jedlo?
V tej dobe to znamenalo veľa múčnych pokrmov, ako sú bagety a cestoviny. Dnes vieme, že vysokosacharidové jedlá nie sú práve najlepšou voľbou, ak si pretekár neplánuje dať „šlofíka“.
Dáte si rum alebo brandy?
Už v roku 1828 sa v príručke pre športovcov písalo: „Alkoholické nápoje sa musia podávať vždy vychladené. Najlepšie je čapované pivo – fľaškové nie. Tí, ktorí ho neobľubujú, môžu popíjať malé množstvo červeného vína.“
Znie to paradoxne, no alkohol bol považovaný za tolerovaný „doping”, ktorý mal zvýšiť fyzickú výkonnosť, uhasiť smäd a udržať športovcov v dobrej nálade.
No neostalo to len pri pive. Obľúbené boli aj nápoje, ktoré sa mohli konzumovať v malých množstvách, napríklad šampanské, rum či brandy. V roku 1935 sa takmer všetci účastníci Tour de France stretli v krčme, kde popíjali s miestnymi obyvateľmi.
Zrod radlera
Keď cyklistov premohol smäd, boli odkázaní väčšinou na to, čo im ponúkli diváci. Vtedy to bola buď voda zo studne či miestneho prameňa, alebo pivo. Druhá možnosť bola vraj bezpečnejšia. Pivo, samozrejme, nepopíjali len vrcholoví športovci.
Aj rekreační cyklisti sa počas víkendových výletov radi zastavovali na „jedno orosené”. A práve im vďačíme za vznik jedného z najobľúbenejších letných nápojov – radlera.
Na začiatku minulého storočia si bývalý robotník Franz Xaver Kugler otvoril v meste Deisenhofen hotel s pohostinstvom, ktoré bolo obľúbenou zastávkou mnohých cyklistov.
V jednu slnečnú sobotu ich k nemu prišlo toľko, že Kugler nemal dostatok piva, aby všetkých obslúžil. Šikovnému podnikateľovi napadlo, že ho skombinuje s citrónovou sódou v pomere 50:50.
Nápoj nazval „Radlermass“ – radler v nemčine znamená cyklista a mass je starý bavorský výraz pre liter (neskôr sa skrátil na „radler”). Na jeho prekvapenie sa nápoj ujal a jeho nealko verzia je obľúbeným drinkom cyklistov dodnes. Niet divu – je to chutný a osviežujúci nápoj.
Tip pre každého cyklistu
Ak hľadáte skutočné prírodné osvieženie, vyskúšajte Zlatý Bažant Radler 0,0 % Extra Svieži, ktorý je dostupný v dvoch príchutiach: citrón a grapefruit. Ide vôbec o prvé radlery na slovenskom trhu bez pridaného cukru, keďže obsahujú výlučne prírodný cukor z pridaného ovocia. Taktiež sú bez alkoholu, konzervantov a umelých farbív.
Extra osviežujúci radler rýchlo zaženie pocit smädu a je vhodnou voľbou na doplnenie pitného režimu kedykoľvek počas dňa. Novinky sú dostupné v 500ml plechovkách za maloobchodnú odporúčanú cenu 0,96 eur.
Vaše komentáre