Posledné podujatie ŠKODA tour 2016 sa konalo tradične v Hrabušiciach, v miestnej časti Podlesok. Odtiaľ je to už iba krok do najkrajších častí Slovenského raja. Oproti minulým ročníkom nás všetkých prekvapilo počasie. Zatiaľ čo minulý rok nezostala ani nitka na oblečení suchá, túto sobotu bolo krásne slnečné a nie príliš horúce počasie. Mnoho ľudí sa preto rozhodlo prísť na vychádzku do Slovenského raja a ani netušili, že skončia prechádzaním sa po kraji trate cyklistických pretekov a prípadným povzbudzovaním pretekárov. Dobré počasie ale nezabránilo zraneniam a defektom, preto bola pomoc záchranárov nevyhnutná hneď niekoľkokrát, dokonca niekto sa zranil natoľko vážne, že do nemocnice ho musel prepraviť záchranársky vrtuľník. Od odrenín po klasicky cyklistické zranenie – zlomené kľúčne kosti. Množstvo defektov sa nepochybne vyšplhalo na dvojciferné číslo. Nakoniec, stalo sa to aj Kájovi Hartlovi, českému pretekárovi, ktorý je na Slovenských bedniach (víťazných samozrejme) ako doma. Plánovala som štartovať na strednej – 48km trati, čo mi však organizátori nakoniec nepovolili, takže sa na ňu môžem tešiť o rok, kedy už budem oficiálne medzi juniorkami. Nezostávalo mi teda nič iné, než najkratšia len 15km trať. Hrabušice sú prvý maratón, ktorý som kedy jazdila a odkedy si pamätám, trať bola stále rovnaká, s výnimkou presunutého štartu. Profil je najzapamätateľnejší zo všetkých, tvorí ho šikmá čiara smerom hore a šikmá čiara smerom dole. Doteraz sa vždy stúpalo 9km hore kopcom po prašnom, kamenistom teréne a zvyšných 6km dole po asfaltke. Tohto roku sa ale celý profil zrkadlovo otočil a trať sme šli naopak. Na jednu stranu to bolo zaujímavé ísť zrazu presne opačne, než som bola zvyknutá, no na druhú stranu ma mrzí, že trať je približne o tretinu kratšia než krátke trate na ostatných maratónoch. Vedela by som to pochopiť, ak by nám ukázala aspoň trochu krásy Slovenského raja, pýchy Slovenska. Kým som sa dostala do takmer ideálneho tempa, ubehlo niečo vyše 3km a teda aj polovica kopca. Potom už nasledoval iba 9km dlhý zjazd kamenistým terénom, ktorý sa mi páčil viac než zjazd po hladkej asfaltke, no kvalitným singletrackom nesiahal ani po podrážky tretier. Nepochvaľujú si ho ani tí, ktorí tam rozrezali či vyzuli plášť. V cieli hrala a spievala country kapela. Škoda ale, že nezačali hrať o niečo neskôr, pretože počas ich času na pódiu bola väčšina ľudí v priestore cieľa a čakali na tých, čo boli ešte na trati, alebo sa pretekári už sprchovali. Nie, že by sme sa na trati zablatili ako počas rokov kedy lialo, ale kto by nevyužil jedny z najlepšie riešených spŕch? Síce bolo treba prejsť asi 300 metrov do areálu chatiek, ale za dobrým sa oplatí ísť. Každý dostal žetónik, tí šťastnejší dokonca až dva, ktoré zabezpečili teplú vodu na tri minúty. Po sprche sme si dali guľáš. Zase raz mali v Hrabušiciach perfektný guľáš a zapiť sme ho mohli pol litrom kofoly, nealkoholického či alkoholického piva. Po vyhlasovaní všetkých tratí toho dňa a odovzdaní prize money víťazom vybraných kategórií sme ešte boli vyhlásení za celú Škoda bike open tour. Zo šiestich pretekov sa spočítali výsledky zo štyroch najlepších a to pre mňa znamenalo celkovo druhé miesto. Chválim, že tohto roku sa organizátori poučili a dostali sme nielen vecnú cenu s logom hlavného sponzora, ale aj poháre. ŠKODA darovala šesť bicyklov šťastným vyžrebovaným majiteľom. Potom sa začala nekonečná tombola so šesťdesiatimi cenami. Počas udeľovania tomboly som si vypočítala, že aby vyžrebovali nás, pri troch súťažiacich číslach v rodine je pravdepodobnosť na výhru 1 ku 4. Patrili sme medzi tých troch. Teším sa na ŠKODA bike open tour 2016 a som zvedavá čím novým nás prekvapí.

Autor: Radka Tabačková
Kompletná fotogaléria: www.zonerama.com/Repkaorg/Album/2008747