Tom Pidcock na Tour de France 2026. Foto: A.S.O. / Charly Lopez

Do tradičného otvorenia sezóny WorldTour na pretekoch Santos Tour Down Under zostáva už len niečo vyše dvoch mesiacov, čo pre profesionálov znamená jediné: po zaslúženom voľne sa vracajú späť do tréningového kolotoča, čo však nie všetci znášajú úplne dobre.

Mads Pedersen (Lidl-Trek) aj Tom Pidcock (Pinarello-Q36.5) už majú za sebou prvé pripomenutie, že medzi chuťou znovu jazdiť a príjemnými pocitmi v sedle môže byť poriadny rozdiel. O tom, ako ich telo reaguje na záťaž po prestávke, hovoria bez prikrášľovania a s humorom, ktorý ich neopúšťa ani vo chvíľach, keď im začína dochádzať dych.

Pidcock našiel nové pochopenie pre amatérov

Tom Pidcock bicykel rozhodne neodkladal po nevydarenom závere sezóny. Ešte 18. októbra na Tour of Guangxi obsadil druhé miesto v poslednej etape a na rovnakej priečke skončil aj v celkovom poradí. Po krátkom voľne sa však vrátil domov do Andorry a namiesto ľahkosti z pretekov prišla námaha, ktorú vo videu na Instagrame ani nemal ako zakryť.

„Som späť v krásnej Andorre, ale teda, neznášam, keď nemám kondíciu. Už sa vôbec nečudujem, že ľudia považujú cyklistiku za takú náročnú, ak takto vyzerá jazda bez formy,“ poznamenal zadýchaný Brit vo výpovedi, ktorú priniesol web Domestique. Na záver pridal už len ironické: „Nádhera.“

Práve kontrast s jeho nedávnymi výsledkami dáva tejto scéne osobitý pôvab. Jazdec, ktorý na jeseň zbieral popredné umiestnenia medzi svetovou elitou, zrazu uprostred tréningu celkom dobre rozumie každému, kto sa na bicykli trápi v kopci.

Pedersenova každoročná chyba: jazdiť podľa spomienok na formu

Podobné vytriezvenie zažil aj Mads Pedersen. V podcaste Lang Distance rozprával o prvom tréningu po jesennej prestávke, ktorý absolvoval deň pred jeho nahrávaním. „Bolo to náročné, tep mi vyletel poriadne vysoko,“ priznal.

A pomenoval aj problém, ku ktorému sa po posezónnom voľne pravidelne vracia. V hlave mu zostáva predstava o tom, čo zvládal počas sezóny, lenže pri plánovaní prvých výjazdov už nemôže počítať s rovnakou výkonnosťou.

„Človek trochu priberie, takže chce zhodiť a znovu začať jazdiť. Keď ste vo forme, zvládnete dve hodiny s trochou cukru vo fľaši a všetko je v poriadku,“ vysvetlil.

Snaha zbaviť sa kilogramov navyše ho v minulosti priviedla k tomu, že na tréningové jazdy vyrážal iba s čistou vodou. A tie sa potom končili úplne inak, než si predstavoval.

„Každý rok robím tú istú chybu a na prvých troch či štyroch výjazdoch úplne odpadnem,“ priznal Pedersen. Tentoraz chce tento scenár zmeniť a vziať si so sebou aj niečo pod zub.

Kopec nepočká, kým sa vrátia nohy

Udržať úvodné tréningy pod kontrolou mu sťažuje aj terén. Pedersen nemá na začiatku svojich trás priestor na pohodlné rozjazdenie po rovine, prakticky hneď musí stúpať.

„Problém je, že tu od začiatku idem do kopca. Na 220 wattoch jazdiť neviem, aby som vôbec udržal nejakú rýchlosť, musím ísť na 250 až 270 wattov,“ opísal.

Kým sa teda telo opäť prispôsobuje tréningu, cesta si už pýta svoje. A keď sa k stúpaniu pridajú ďalší cyklisti, do rozhodovania o tempe vstúpi aj Pedersenova súťaživosť.

S poznámkou moderátora podcastu, že sa predsa nemôže nechať obiehať amatérmi, Dán s humorom súhlasil. „To už radšej pôjdem s tepom 170,“ zasmial sa.

Pokojný výraz vydrží po najbližšiu zákrutu

Pedersen následne opísal, ako takýto malý tréningový súboj vyzerá. Navonok sa snaží pôsobiť, že má všetko pod kontrolou, hoci jeho pocity hovoria čosi iné.

„Lapám po dychu, ale len čo ich obieham, zavriem ústa, preradím na ľahší prevod a zvýšim kadenciu. Keď potom zájdem za najbližšiu zákrutu, zasa otvorím ústa a začnem fučať,“ pobavil poslucháčov.

Pidcock si z prvých kilometrov odniesol nové pochopenie pre trápenie rekreačných jazdcov, Pedersen zas priznal, ako ťažko sa mu pred nimi ustupuje. Obaja pritom hovoria o tej istej nepríjemnej skúsenosti: na výkonnosť, ktorá im ešte nedávno pripadala samozrejmá, si teraz musia chvíľu počkať. Víťaz zeleného dresu z poslednej Tour však zatiaľ očividne ľahšie znáša prekročenie tréningovej zóny, než by sa mal len tak nechať niekým predbehnúť 🙂