Vitamín D nie je zázračný liek. Prečo je aj tak dôležitý pre zdravie?
Foto: Kristine Kozaka / Unsplash
Vitamín D, prezývaný aj slnečný vitamín, sa úzko spája s jeseňou a zimou. Krátke dni a menej denného svetla nás totiž oberajú o jeho hlavný zdroj, ktorým je slnko.
Prijímame ho aj v potrave, no spravidla nie vo veľkom množstve. Slovenské odporúčania preto u zdravých dospelých počítajú počas zimy s možnosťou dopĺňať 800 až 2 000 IU vitamínu D denne, čo zodpovedá 20 až 50 mikrogramom.
Stačí však vojsť do predajne so zdravou výživou a človek nájde celé police prípravkov s vitamínom D. Výber dávok a kombinácií dokáže poriadne zmiasť.
Aj vďaka svojmu postaveniu a povesti sa vitamín D stal v Spojenom kráľovstve aj v USA najobľúbenejším doplnkom obsahujúcim jedinú živinu.
Ako však v našom tele funguje a čo podľa vedeckých poznatkov dokáže? A čo od neho, naopak, očakávať nemožno?
Čo je vitamín D?
Vitamín D je nevyhnutný pre pevné kosti. Pomáha telu vstrebávať vápnik a fosforečnany, teda látky, ktoré sú pre ich zdravie zásadné.
Telo si ho vytvára predovšetkým pôsobením slnečného žiarenia. V menšom množstve ho prijímame aj z potravín, napríklad z tučných rýb, vaječných žĺtkov či cereálií obohatených o vitamín D, a následne sa v organizme premieňa na využiteľnú formu.
Na Slovensku má dopĺňanie vitamínu D význam najmä od novembra do apríla. Slnečné žiarenie v tomto období nestačí na jeho dostatočnú tvorbu v koži a ľudia navyše trávia menej času vonku.
Štandardný postup Ministerstva zdravotníctva SR pre osteoporózu uvádza pre zdravých dospelých bez ďalších rizikových faktorov možnosť dopĺňať v tomto období 800 až 2 000 IU denne, teda 20 až 50 mikrogramov.
Ľuďom nad 65 rokov a hospitalizovaným či ľuďom v zariadeniach dlhodobej starostlivosti odporúča rovnaké množstvo počas celého roka. U seniorov totiž schopnosť kože vytvárať vitamín D klesá.
Pri doplnkoch sa uprednostňuje vitamín D3, pretože ide o formu, ktorú si telo vytvára aj pôsobením slnka.
Ako vitamín D získal povesť zázračného doplnku?
Táto povesť vznikala postupne. Vedci si všímali, že nedostatok vitamínu D sa vyskytuje u ľudí s množstvom rôznych ochorení vrátane rakoviny, srdcových chorôb či cukrovky.
Keď sa k tomu pridal objav receptorov vitamínu D v rôznych častiach tela, vzniklo podozrenie, že jeho nízka hladina môže prispievať k rozvoju týchto ochorení.
Nasledoval prudký nárast výskumu. Po pozorovacích štúdiách prišli na rad randomizované kontrolované štúdie, označované skratkou RCT.
Pozorovacie štúdie sú lacnejšie, no nedokážu preukázať, či jeden faktor priamo spôsobuje druhý, napríklad či nedostatok vitamínu D vedie k rakovine.
Randomizované kontrolované štúdie sú drahé a časovo náročné, predstavujú však zlatý štandard pri overovaní účinnosti konkrétneho zásahu.
Takýto výskum si vyžaduje veľké investície od subjektov, ktoré veria, že sa im raz vrátia. Často sú to farmaceutické spoločnosti.
Lekár Xand van Tulleken výstižne opisuje vzostup a pád vitamínu D vo svojej knihe Make Me Well z roku 2026. Rozprával sa v nej aj s viacerými hlavnými aktérmi tohto príbehu plného zvratov.
„Tieto pozorovacie štúdie boli veľmi, veľmi presvedčivé,“ hovorí.
„Keď som koncom 90. rokov študoval medicínu, vitamín D mal byť liekom na všetko alebo prinajmenšom mimoriadne dôležitým nástrojom na zlepšenie zdravia populácie.“
„Do skúšania vitamínu D ako lieku sa naliali obrovské sumy peňazí.“
Približne od roku 2017 začali prichádzať výsledky. Ako opisuje van Tulleken, na veľké sklamanie zapojených výskumníkov, ktorí si úprimne želali úspech, nepriniesli nič prevratné.
Namiesto nadšenia nasledovalo len rozpačité pokrčenie plecami. Veľké očakávania sa nenaplnili.
Čo ukázali klinické štúdie?
„Podľa veľkých štúdií sa zdá, že vitamín D nerobí nič iné, len predchádza vlastnému nedostatku,“ hovorí van Tulleken.
Ten podľa neho spôsobuje predovšetkým rachitídu u detí a osteomaláciu u dospelých, teda ochorenia spojené s mäknutím a oslabením kostí, ktoré sú dnes pomerne zriedkavé.
Najväčšia randomizovaná kontrolovaná štúdia svojho druhu, VITAL, zahŕňala viac ako 25 000 ľudí. Skúmala, či vitamín D dokáže predchádzať rakovine a srdcovo-cievnym ochoreniam, no v porovnaní s placebom nepreukázal významný účinok.
V nadväzujúcej štúdii sa nepreukázalo ani zníženie rizika zlomenín.
Metaanalýza 50 randomizovaných kontrolovaných štúdií, ktorú v roku 2019 publikoval časopis BMJ, zase ukázala, že samotné dopĺňanie vitamínu D neovplyvnilo celkovú úmrtnosť dospelých.
K výsledkom štúdie VITAL sa v roku 2022 v odbornom časopise New England Journal of Medicine vyjadril aj Steven Cummings. Profesor Kalifornskej univerzity patrí k uznávaným odborníkom na osteoporózu, ochorenie spôsobujúce rednutie kostí.
Podľa neho by sa na základe tejto aj ďalších štúdií malo upustiť od rutinného merania hladiny vitamínu D u zdravej populácie.
Zároveň uviedol, že „ľudia by mali prestať užívať doplnky vitamínu D s cieľom predchádzať závažným ochoreniam alebo si predĺžiť život“.
Znamená to, že vitamín D už netreba dopĺňať?
Také jednoduché to nie je. Doplnky vitamínu D majú význam pri predchádzaní jeho nedostatku a pri jeho odstraňovaní, s čím počíta aj slovenský štandardný postup.
Van Tulleken v tejto súvislosti označuje odporúčania britskej NHS za výborné. Podľa neho vychádzajú zo snahy predchádzať zdravotným problémom, nie ešte viac zlepšovať zdravie človeka, ktorý má vitamínu D dostatok.
Jeho nedostatok je reálny problém a v Spojenom kráľovstve sa týka približne každého šiesteho dospelého. V najvážnejších prípadoch spôsobuje spomínanú rachitídu či osteomaláciu, no aj miernejší nedostatok sa môže prejavovať únavou a oslabenou obranyschopnosťou.
Nick Tiller nedávno vo svojej knihe The Health and Wellness Lie ostro kritizoval wellness priemysel, ktorý ako celok označil za podvod. Napriek tomu nám povedal, že vitamín D patrí medzi niekoľko málo doplnkov, ktoré denne užíva.
Začal s ním po tom, čo mu krvné testy odhalili nedostatok. Žije totiž v Nórsku, kde sú zimné dni veľmi krátke.
Hoci veľké štúdie priniesli sklamanie z možností využitia vitamínu D pri prevencii závažných ochorení, v každodennej práci všeobecných lekárov má naďalej svoje miesto.
Jon Stones, všeobecný lekár pôsobiaci v anglickom Bristole, hovorí, že vyšetrovanie nízkej hladiny vitamínu D a jej následná liečba sú bežnou súčasťou jeho práce.
„Áno, chýbajú nám veľké randomizované kontrolované štúdie, ktoré by preukazovali zníženie výskytu rakoviny a srdcovo-cievnych ochorení. Niekoľkokrát denne však vidíme menej ľahko merateľné ťažkosti, pri ktorých dopĺňanie vitamínu D zrejme pomáha,“ vysvetľuje.
„Zo svojej praxe poznám množstvo pacientov s neurčitými príznakmi, ako sú únava, bolesti či celkové vyčerpanie sprevádzané opakovanými infekciami. Mnohí majú nízku hladinu vitamínu D a po nasadení doplnkov sa veľkej časti z nich uľaví,“ dodáva.
Čo sa považuje za nízku hladinu vitamínu D a ako sa meria?
Stones vysvetľuje, že hladinu vitamínu D zisťuje krvným testom v rámci širšieho vyšetrenia. Pri neurčitých príznakoch, ako je únava, zároveň hľadá aj ďalšie možné príčiny, napríklad problémy so štítnou žľazou či nedostatok železa.
Vo svojej praxi rozlišuje výrazný nedostatok pri hodnotách pod 25 nmol/l a miernejší nedostatok pri hladine medzi 25 a 50 nmol/l.
Predpísaná dávka vitamínu D závisí od nameranej hodnoty a zdravotného stavu. Slovenský štandardný postup pri prevencii osteoporózy uvádza bežnú dennú dávku vitamínu D3 800 až 1 000 IU, teda 20 až 25 mikrogramov.
Pri výraznom nedostatku môže lekár na doplnenie zásob zvoliť vyššie dávky. Takáto liečba sa však líši od bežného preventívneho užívania a jej dávkovanie aj trvanie má určiť individuálne.
Voľne dostupné sú aj tablety s obsahom 4 000 IU, teda 100 mikrogramov. Samotná dostupnosť takejto dávky však neznamená, že ju každý potrebuje denne.
Príliš vysoké dávky vitamínu D môžu uškodiť. Môžu viesť k hromadeniu vápnika v tele a namiesto ochrany kostí prispieť k ich poškodeniu.
Stones dodáva, že nízka hladina vitamínu D je „užitočným signálom, že človek nemá dostatok slnečného žiarenia, a môže otvoriť rozhovor o tom, koľko času trávi vonku“.
Podobne ako multivitamín nenahradí zdravú a pestrú stravu, ani vitamín D vo forme doplnku by sa nemal považovať za náhradu pobytu vonku na dennom svetle.
„Slnečné žiarenie má aj ďalšie prínosy vrátane uvoľňovania oxidu dusnatého, ktorý má preukázané účinky v rôznych oblastiach vrátane znižovania srdcovo-cievneho rizika.“
Výskum britskej Agentúry pre zdravotnú bezpečnosť UKHSA ukazuje, že ultrafialové žiarenie zo slnka uvoľňuje oxid dusnatý z jeho zásob v koži. Ten rozširuje cievy, čo môže viesť k zníženiu krvného tlaku.
Má zmysel dať si zmerať hladinu vitamínu D?
Súkromné laboratórne vyšetrenia aj domáce testy predstavujú rastúci biznis a vitamín D nie je výnimkou. Stones ich však z pohľadu všeobecného lekára vníma kriticky a pre pacientov ich často považuje za zbytočný výdavok.
„Bez príznakov by som hladinu vitamínu D nevyšetroval. Súkromní poskytovatelia však ochotne zoberú ľuďom peniaze za vyšetrenie, ktoré by som sám neindikoval, a potom ich s odchýlkami vo výsledkoch pošlú späť ku mne, aby som ich riešil.“
„Pochybujem aj o spoľahlivosti niektorých výsledkov. Keď test zopakujeme v laboratóriách, často dostaneme výrazne odlišné hodnoty.“
Jeho odporúčanie sa pritom netýka iba vitamínu D, ale domácich testov všeobecne: „Ak nemáte príznaky, nedávajte sa testovať. Ak príznaky máte, obráťte sa na svojho všeobecného lekára!“
