Paul Seixas a Tadej Pogačar na Tour de France 2026. Foto: A.S.O. / Morgan Bove

Francúzska cyklistika čaká na domáceho víťaza Tour de France od roku 1985. Podľa Grega LeMonda má Paul Seixas predpoklady na to, aby toto čakanie ukončil. Američan pri hodnotení mladého Francúza použil meno jazdca, ktorého schopnosti sám dôverne spoznal.

„Seixas je ďalší Hinault. Ak si zachová správny prístup, má talent na to, aby vyhral Tour,“ povedal pre francúzsky denník Ouest-France.

LeMondov pohľad má osobitnú váhu aj vzhľadom na okolnosti rozhovoru. Do Francúzska pricestoval na víkendové stretnutie s Bernardom Hinaultom, s ktorým pred štyridsiatimi rokmi zviedol jeden z najznámejších súbojov v dejinách Tour. Tentoraz však popri spomienkach na minulosť hovoril aj o jazdcovi, v ktorom vidí budúcnosť francúzskej cyklistiky.

Seixasov talent prirovnáva k mladému Pogačarovi

Pri Seixasovi LeMond neostal iba pri porovnaní s posledným francúzskym víťazom Tour. Jeho schopnosti v mladom veku postavil aj na úroveň súčasného lídra svetovej cyklistiky.

„Pogačar bol v devätnástich výborný a Paul je v rovnakom veku rovnako dobrý ako on,“ vyhlásil.

Práve výkonnosť prejavujúca sa už na začiatku kariéry je pre LeMonda dôležitá. V rozhovore sa k nej vrátil aj pri vysvetľovaní svojho pohľadu na dôveryhodnosť cyklistiky.

„Pred rokmi som mal otázky okolo Armstronga a všetkého, čo sa s tým spájalo. Vždy sa objavovali pochybnosti, aj o motoroch a podobných veciach. Pri mladých talentoch je to však iné,“ uviedol.

„Títo chlapci vyhrávajú Tour s desaťminútovým náskokom. Aj Hinault bol taký.“

LeMond tým nadviazal na svoj dlhodobo kritický postoj k Lanceovi Armstrongovi. Jeho sedem víťazstiev na Tour z rokov 1999 až 2005 bolo pre doping anulovaných a Američan odmieta stavať ich na rovnakú úroveň s Pogačarovými úspechmi.

Už v júli tento rozdiel zhrnul slovami: „Lance nemal jeho talent, ten objavil až ako 28-ročný.“

Pogačar mu pripomína Merckxa

Kým v Seixasovi vidí možného budúceho víťaza Tour, Pogačara už zaraďuje k najväčším postavám cyklistických dejín. Slovinec v júli získal piaty titul na Tour a vyrovnal sa Eddymu Merckxovi, Bernardovi Hinaultovi, Jacquesovi Anquetilovi a Miguelovi Induráinovi.

Na otázku, ako hodnotí jeho schopnosti, LeMond odpovedal priamo.

„Je to Merckx. Mysleli sme si, že Merckx bude navždy iba jeden, ale zjavne to tak nie je. Neviem, ako by som proti nemu dokázal pretekať.“

Podobne vysoko nastavil očakávania aj po tohtoročnej Tour. V rozhovore pre L’Équipe vtedy vyslovil presvedčenie, že Pogačar môže na týchto pretekoch získať minimálne sedem celkových víťazstiev. Prekonal by tak hranicu piatich titulov, o ktorú sa dnes delí s ďalšími štyrmi legendami.

Súboj s Hinaultom už ich vzťah nezaťažuje

LeMond pozná náročnosť boja proti výnimočnému súperovi aj z vlastnej kariéry. V roku 1986 musel na ceste za prvým triumfom na Tour čeliť Hinaultovi, hoci obaja jazdili za La Vie Claire a Francúz mu pred pretekmi prisľúbil podporu.

Hinault napriek tomu opakovane útočil. Zo súboja tímových kolegov vznikla dráma, ktorá preverila LeMondovu výkonnosť aj ich vzájomný vzťah. S odstupom štyridsiatich rokov však Američan o tejto skúsenosti hovorí s rešpektom.

„Z fyzického hľadiska to podľa mňa bola moja najlepšia Tour. Zvíťazil som nad veľmi silným Hinaultom. Boli sme ako bratia a je pravda, že sme medzi sebou bojovali, ale dnes to už nič nemení, pretože Hinault bol výnimočný líder.“

Niekdajšiu rivalitu dnes nevníma ako dôvod na osobnú nevraživosť.

„Bolo medzi nami napätie a nebolo to jednoduché. Je to však dobrý človek a stále si ho vážim. Súperili sme na bicykli, ale keď sa preteky skončili, tým sa to pre nás uzavrelo.“

Po diagnóze leukémie sa obával o život

Popri hodnotení cyklistiky sa 65-ročný LeMond otvorene vyjadril aj k svojmu zdraviu. V roku 2022 mu diagnostikovali leukémiu a liečba naďalej ovplyvňuje jeho každodenný život.

„Mám 65 rokov a pred štyrmi rokmi mi diagnostikovali leukémiu. Užívam lieky a výsledky nie sú vždy výborné, ale cítim sa celkom dobre. Už predsa nemám dvadsaťpäť,“ povedal.

Najťažšie obdobie sprevádzalo vyčerpanie aj obavy, či ochorenie prežije.

„Myslel som si, že zomriem. Bol som vyčerpaný a v čase, keď mi stanovili diagnózu, som sa s tým už takmer zmieril.“

LeMond sa domnieva, že jeho ochorenie súvisí s olovenými brokmi, ktoré mu zostali v tele po nehode na poľovačke v roku 1987. Takáto medicínska súvislosť však nebola potvrdená.

Podľa vlastných slov má pred sebou ešte šesť mesiacov liečby, pričom jeho lekár pritom očakáva úplné zotavenie.