Ako sa z kvetinárky Demi Vollering stala majsterka sveta a dvojnásobná víťazka Tour de France
Fotogaléria (35) Ešte v roku 2017 pracovala Demi Vollering v kvetinárstve a hľadala spôsob, ako popri práci rozvíjať svoj cyklistický talent. O rok neskôr sa rozhodla naplno venovať bicyklu a od sezóny 2019 začala pretekať medzi profesionálkami.
Odvtedy dvakrát vyhrala Tour de France aj Vueltu, ovládla Giro d’Italia, získala dva tituly majsterky Európy a v roku 2026 sa stala aj majsterkou sveta v cestných pretekoch. K tomu pridala víťazstvá na klasikách ako Okolo Flámska, Liège-Bastogne-Liège či Strade Bianche.
Cyklistika ju pritom očarila už v detstve, no cesta medzi najlepšie pretekárky sveta viedla cez roky hľadania, pochybností aj rozhodnutie vzdať sa práce, aby dala šancu svojmu snu.
Začínala na horskom bicykli
Demi Vollering sa dostala k bicyklom ešte ako dieťa, keď okolo seba videla na ulici staršie dievčatá, ktoré už vedeli bicyklovať, takže prvý cieľ bol jasný: naučiť sa bicyklovať.
„Zamerala som sa na to, aby som sa naučila bicyklovať, a čoskoro som už uháňala po ihrisku vedľa nášho domu, najprv s pomocnými kolieskami, a keď som bola trochu staršia, trvala som na tom, aby mi ich dali preč.“
„Problém bol, že som sa ešte poriadne nezmestila na bicykel. Moji rodičia už bicykel mali, ale stále mi bol veľký. Moja stará mama našla na trhu veľmi malý bicykel, ktorý bol pre mňa ideálny,“ opisuje svoje detstvo Demi Vollering.
Na prvé cyklistické preteky sa dostala, keď mala 9 alebo 10 rokov a pretekala na horskom bicykli: „Milovala som to. Výsledok nebol veľmi dobrý, ale dobre som sa zabavila. Dostala som sa do toho a chcela som odjazdiť viac pretekov na horskom bicykli.“
Demi Vollering sa už ako dieťa dostala viackrát na pódium, a tak jej rodičia dovolili ísť aj na holandské majstrovstvá v horskej cyklistike.
Prečítajte si tiež
Prvý stret s cestným bicyklom
Keďže rodičia videli, že sa jej na bicykli darí, prihlásili ju do lokálneho klubu Tourclub Pijnacker.
„Požičala som si cestný bicykel a každú nedeľu som chodila ako plaché dievča na výlety. Nebolo tam veľa dievčat, tak som chodila jazdiť s chlapcami.“
„Bola som veľmi tichá, ale užívala som si to. Pekná a ľahká cyklistika a občas nejaká súťaž s chlapcami. Myslela som si, že by bolo skvelé, keby som mohla vyhrať šprint,“ povedala Vollering o svojom prvom strete s cestným bicyklom.
„Vždy som veľmi chcela jazdiť skutočné cyklistické preteky. Mala som však mladšieho brata a dve sestry a naši rodičia sa venovali pestovaniu kvetov. Preto bolo náročné chodiť na preteky cez celú krajinu.“
Vo výkone na bicykli jej pomohli tréningy na korčuliach
Popri cyklistike sa Vollering v zime venovala korčuľovaniu: „Môj korčuliarsky tréner urobil niekoľko tréningov, takže sa mi rýchlo začalo jazdiť lepšie. V zime sa mi darilo aj na ľade. Prekonávala som jeden osobný rekord za druhým, v sezónach 2015/16 a 2016/17 som skončila druhá na majstrovstvách Južného Holandska a o rok neskôr som vyhrala.“
Keď mala Demi Vollering 16 rokov, vstúpila do pretekárskeho cyklistického klubu RWC Ahoy.
„Bolo to skvelé a konečne som chodila na cyklistické súťaže s ostatnými cyklistami. Nebola som veľmi dobrá, ale na to, že to bol môj prvý rok, som nebola ani veľmi zlá.“
„Nebála som sa jazdiť v balíku, odvážila som sa predierať zákrutami v plnej rýchlosti.“
V prvej sezóne na cestnom bicykli skončila ako 17-ročná na 29. mieste na majstrovstvách Holandska. „Nasledoval druhý rok s juniorkami a postupne som sa zlepšovala.“
Demi Vollering ako juniorka prestúpila do tímu Restore cycling ladies: „Veľa som vtedy netrénovala, takže keď zrazu prišli preteky nad 100 km, bolo to náročné.“
Prečítajte si tiež
Vyštudovala kvetinový dizajn a pracovala ako kvetinárka
Popri cyklistike a korčuľovaní študovala Demi Vollering kvetinový dizajn a po ukončení štúdia v roku 2017 začala pracovať ako kvetinárka v dvoch kvetinárstvach.
Zvládať prácu kvetinárky a popritom sa venovať cyklistike nebolo jednoduché.
„S kamarátkou sme chodili na víkendy trénovať do Arden, niekedy aj na päť a pol hodiny. Veľmi som to nezvládala a pravdupovediac som bola úplne vyhorená,“ opísala Demi Vollering.
Počas tréningov si Vollering všimla, že sa dokáže aj z veľkej záťaže rýchlo zotaviť a v roku 2018 začala trénovať systematickejšie v tíme SwaboLadies.
„Niekoľkokrát do roka som si robila záťažový test a ten mi opäť ukázal, že stať sa profesionálnou cyklistkou je celkom realizovateľné a niekoľkokrát do roka som si stanovila aj ciele.“
Skončila s prácou, aby sa stala profesionálnou cyklistkou
V roku 2018 sa Demi Vollering rozhodla, že si chce splniť svoj sen stať sa profesionálnou cyklistkou a skončila s prácou kvetinárky.
„Pomaly som prestala pracovať a išla som stále viac za cyklistikou. Považovala som to za ťažké rozhodnutie, ale nakoniec mi s tým pomohol najmä môj priateľ. Vždy veril, že si môžem splniť sen stať sa profesionálnou cyklistkou, hoci počas rokov, keď som pracovala, som v to postupne prestávala veriť.“
„Najprv som pracovala v kvetinárstve len o dva dni menej a neskôr som robila už len dva dni v týždni. Bolo to ťažké, pretože som tiež chcela mať občas voľno na etapové preteky alebo ísť do Švajčiarska, kam sa môj priateľ v tom roku presťahoval.“
„Potom som sa rozhodla úplne skončiť s prácou kvetinárky a prestala som pracovať vo firme môjho otca, ktorý pestuje s mojím strýkom kvety.“
„Na začiatku to bolo trochu zvláštne sedieť doma, oddýchnuť si a zotavovať sa z tréningov a vidieť, ako všetci doma tvrdo pracujú. Pre moju mamu a otca to bolo tiež zvláštne, ale vždy ma na sto percent podporovali, aby som si išla za svojimi snami.“
„Nezarábala som peniaze, ale mohla som bývať doma a mala som auto od rodičov, ktorým som chodila na preteky alebo do Švajčiarska. Bez podpory mojej rodiny by to bolo oveľa ťažšie.“
Prečítajte si tiež
Začali si ju všímať profesionálne tímy
V roku 2018 mala dobrú sezónu, veľa ľudí bolo ohromených jej výkonom a začali si ju všímať profesionálne tímy.
„Keď som niečo robila, chcela som to robiť správne a tvrdo na tom pracovať.“
„Parkhotel Valkenburg bol prvý tím, ktorý ma na konci sezóny kontaktoval. A v novembri som podpísala zmluvu na dva roky.“
Demi Vollering potvrdila svoj potenciál už v prvej profesionálnej sezóne, keď v máji 2019 vyhrala prológ pretekov Festival Elsy Jacobs a v októbri pridala víťazstvo na Giro dell’Emilia.
„Na tím Parkhotel mám skvelé spomienky. Stále sa cítim veľmi požehnaná, že tím a personál vo mňa veľmi verili. Nikdy som necítila tlak. Vždy sme tvrdo pracovali a v tíme verili, že dokážem vyhrávať veľké preteky. Bolo to výnimočné, pretože sme boli mladý tím a bolo vidieť, ako sa všetci postupne zlepšujú.“
V rokoch 2019 a 2020 si Demi Vollering po prvýkrát vyskúšala štartovať na najväčších ženských pretekoch, klasikách i etapákoch. Na Amstel Gold Race skončila siedma a na Liège dokonca tretia.
Prestup do SD Worx
Jej potenciál si všimli aj v tíme Boels-Dolmans, ktorý od sezóny 2021 pokračoval pod názvom SD Worx a s ktorým Vollering podpísala zmluvu už v septembri 2020.
„Bolo vidno, že ma skutočne chceli v tíme a chceli, aby som sa ešte zlepšovala. Necítila som to ako tlak, ale skôr ako obrovský kompliment. Síce som nebola taká dobrá ako Anna [van der Breggen], ale verila som, že jedného dňa to môžem dokázať.“
Sezóna 2021 bola pre Vollering zlomová a všetkým potvrdila, že patrí na vrchol ženskej profesionálnej cyklistiky.
Vtedy 24-ročná cyklistka vyhrala Liège-Bastogne-Liège aj preteky La Course a v celkovom hodnotení Giro d’Italia Femminile a Vuelta a Burgos Feminas skončila tretia.
Prečítajte si tiež
Od prvých veľkých víťazstiev k triumfu na Tour de France
V sezóne 2022 už Demi Vollering pravidelne bojovala o víťazstvá na najväčších pretekoch. Na premiérovom ročníku ženských pretekov Okolo Baskicka vyhrala všetky tri etapy aj celkovú klasifikáciu a na Tour de France Femmes skončila druhá za Annemiek van Vleuten.
O rok neskôr sa z jednej z hlavných favoritiek stala pretekárka, ktorá určovala priebeh celej sezóny. Na jar 2023 vyhrala Strade Bianche a Dwars door Vlaanderen, po ktorých pridala víťazstvá na Amstel Gold Race, Valónskom šípe a Liège-Bastogne-Liège. Stala sa tak po Anne van der Breggen druhou ženou, ktorá v jednej sezóne ovládla všetky tri ardenské klasiky.
Výbornú formu si preniesla aj na etapové preteky. Na Vuelte vyhrala dve etapy a v celkovom poradí ju od víťaznej Annemiek van Vleuten delilo iba deväť sekúnd. Následne ovládla Okolo Burgosu, získala titul majsterky Holandska v cestných pretekoch a v júli dosiahla dovtedy najväčší úspech kariéry.
O jej víťazstve na Tour de France Femmes rozhodla predposledná etapa s cieľom na Col du Tourmalet. V závere legendárneho pyrenejského stúpania sa odpútala od súperiek, vyhrala etapu a prevzala žltý dres. V záverečnej časovke v Pau potom celkový triumf potvrdila druhým miestom. Od chvíle, keď definitívne opustila prácu kvetinárky, uplynulo iba päť rokov.
Jeden z najťažších dní kariéry: Ovládla ma úzkosť
Nasledujúca sezóna jej priniesla ďalšie veľké víťazstvá, ale aj jednu z najbolestivejších prehier. V roku 2024 prvýkrát ovládla Vueltu a vyhrala tiež etapové preteky Okolo Baskicka, Vuelta a Burgos a Okolo Švajčiarska.
Na Tour de France však po páde v piatej etape stratila žltý dres aj dôležité sekundy. Hoci vyhrala záverečnú horskú etapu na Alpe d’Huez, v konečnom poradí zaostala za Katarzynou Niewiadoma o štyri sekundy. O víťazke tak rozhodoval najtesnejší rozdiel v histórii pretekov.
„Toto bol jeden z najťažších dní mojej kariéry. Fyzicky som sa stále zotavovala z pádu, ktorý sa stal pred dvoma dňami. Psychicky som cítila obrovský tlak. Zo strany médií, môjho tímu, blízkych a najviac zo strany samej seba. Každý sa ma pýtal, ako sa cítim, a hoci som sa snažila ostať pozitívna, vo vnútri som bola vystrašená a neistá,“ spomína Vollering na Tour de France Femmes 2024.
„Počas pretekov som dosiahla bod zlomu. Ťažko opísať, ako to presne vyzeralo, no ovládla ma úzkosť a moje myšlienky sa začali vymkýnať kontrole. Nedokázala som sa sústrediť. Mala som pocit, že sklamem všetkých. Po prvýkrát som si uvedomila, že to nedokážem zvládnuť sama.“
„Vtedy som sa otvorila svojej tímovej kolegyni. Aj keď som nedokázala úplne opísať, čo cítim, už len to, že som povedala ‚Nie som v poriadku,‘ mi pomohlo z časti uľaviť od ťažoby, ktorú som niesla.“
„Mischa [Bredewold] sa nesnažila nájsť riešenie alebo situáciu zľahčovať. Jednoducho bola pri mne a pripomínala mi, že je v poriadku cítiť sa zahltená a že nie som sama.“
„Keď sa spätne pozriem, uvedomujem si, že toto bolo jedno z mojich najväčších víťazstiev. Nielen preto, že som skončila tretia, ale preto, že som prekonala jeden z najťažších momentov, aké som zažila.“
„Pre mňa to bolo najvýznamnejšie osobné víťazstvo na Tour de France Femmes.“
Po štyroch sezónach v SD Worx prišla zmena. Od roku 2025 začala jazdiť za francúzsky tím FDJ-SUEZ, v ktorého drese opäť vyhrala Strade Bianche, obhájila celkové prvenstvo na Vuelte a pridala triumfy na etapových pretekoch Okolo Baskicka aj Okolo Katalánska.
Na Tour de France skončila znovu druhá a na jeseň získala svoj prvý titul majsterky Európy v cestných pretekoch. Jej zbierka úspechov sa rozrastala, no na návrat do žltého dresu aj prvý titul majsterky sveta si ešte musela počkať.
Prečítajte si tiež
Výnimočná sezóna 2026 priniesla Giro, Tour aj dúhový dres
V roku 2026 posunula Demi Vollering svoju kariéru opäť ďalej. V drese FDJ United-SUEZ dokázala spojiť víťazstvá na veľkých klasikách s úspechmi na dvoch najvýznamnejších etapových pretekoch a napokon získala aj titul, ktorý jej dovtedy chýbal.
Už na jar prvýkrát vyhrala Okolo Flámska a neskôr pridala ďalšie prvenstvá na Valónskom šípe a Liège-Bastogne-Liège.
Na žensko Giro d’Italia potom prvýkrát získala ružový dres celkovej víťazky. O triumfe rozhodla až v poslednej etape, keď v stúpaní Colletto di Brondello zaútočila a zbavila sa dovtedajšej líderky Anny van der Breggen.
Víťazstvom na Gire zároveň doplnila svoju zbierku o posledné z troch najväčších ženských etapových pretekov. Po Tour de France a Vuelte už mala na konte celkové prvenstvo aj z Talianska, čo pred ňou dokázala iba Annemiek van Vleuten.
V auguste sa po troch rokoch vrátila na najvyšší stupienok Tour de France Femmes. Vyhrala tri etapy vrátane posledných dvoch a druhýkrát v kariére ovládla celkovú klasifikáciu.
Žltý dres si vybojovala v predposledný deň, keď predstihla Katarzynu Niewiadomu, a v záverečnej etape v okolí Nice svoje prvenstvo potvrdila ďalším úspešným útokom. V jednej sezóne tak vyhrala Giro aj Tour.
Na jeseň pridala ešte obhajobu európskeho titulu, no najväčší reprezentačný úspech prišiel krátko predtým v kanadskom Montreale. Na majstrovstvách sveta vyhrala cestné preteky žien elite a prvýkrát si obliekla dúhový dres.
Na 180-kilometrových pretekoch rozhodla v záverečnom šprinte do stúpania, v ktorom zdolala Katarzynu Niewiadomu. Vollering tak k dvom víťazstvám na Tour, dvom na Vuelte a jednému na Gire pridala aj titul majsterky sveta v cestnej cyklistike.
Prečítajte si tiež
Partner Jan a psík Flo jej pomáhajú udržať rovnováhu
Dôležitou oporou Demi Vollering je jej dlhoročný partner a snúbenec Jan de Voogd, ktorý zároveň pôsobí ako jej manažér. Podporoval ju už v období, keď zvažovala odchod z kvetinárstva a ešte nevedela, či sa dokáže presadiť medzi profesionálkami.
„Nie som si istá, či by som dokázala odísť z práce, keby za mnou Jan nestál,“ povedala v rozhovore pre El Sterrato. Jeho podpora sa prejavovala aj v každodenných rozhodnutiach. Keď potrebovala po tréningoch odpočívať, povzbudzoval ju, aby uprednostnila regeneráciu pred cestovaním za ním do Švajčiarska. Ako manažér jej zároveň pomáha s rokovaniami o zmluvách, aby sa mohla sústrediť na tréning a preteky.
Spoločný život vo Švajčiarsku im vypĺňa aj turistika, beh či výlety obytným autom, na ktorých ich sprevádza psík Flo. Oddych pritom niekedy spájajú s prípravou na najväčšie preteky. V roku 2024 takto cestovali po Francúzsku a spoznávali záverečné etapy Tour de France Femmes. Pobyt v prírode a jednoduchší režim mimo hotelov jej umožňujú aspoň na chvíľu vypnúť od pretekárskeho kolotoča.
Počas podobných ciest De Voogd vybavuje pracovné telefonáty a e-maily, nakupuje, pripravuje jedlo počas jej tréningov a chodí behať s Flo. Podpora profesionálnej cyklistky tak zahŕňa aj množstvo nenápadných každodenných povinností, ktoré jej uľahčujú prípravu.
Flo má v jej živote inú, no tiež dôležitú úlohu. Psík plemena stabyhoun sa pravidelne objavuje na jej fotografiách a sprevádza ju aj na bicykli, keď ho vozí v batohu.
„Nezáleží na tom, čo všetko vyhráte, pretože pre psa zostávate stále tým istým človekom,“ vysvetlila Vollering pre In de Leiderstrui. Flo ju po návrate domov víta rovnako bez ohľadu na výsledok. Práve to jej pripomína, že jej hodnota sa neodvíja od počtu víťazstiev či farby dresu.
