„Americký tím bol najsilnejší na majstrovstvách sveta.“ Lance Armstrong hovorí, čo sa v Montreale zmenilo bez Pogačara
Fotogaléria (25) Majstrovstvá sveta v cestnej cyklistike, Montreal 2026 - muži elite. Foto: UCI / SWpix
Lance Armstrong sledoval nedeľné majstrovstvá sveta v Montreale s osobitným záujmom. Posledným Američanom, ktorý pred Brandonom McNultym vyhral cestné preteky mužov elite, bol totiž on sám.
Medzi Armstrongovým triumfom v Osle v roku 1993 a McNultyho víťazstvom uplynulo 33 rokov. V podcaste The Move však nehovoril len o historickom význame výsledku a nadchol ho samotný priebeh pretekov.
„Dnes sme videli najvzrušujúcejšie cyklistické preteky za posledných päť rokov. Takto vyzerajú profesionálne preteky na tejto úrovni bez Tadeja Pogačara. Netvrdím, že som si jeho absenciu želal, ale práve to výrazne ovplyvnilo, čo sme dnes videli,“ povedal Armstrong.
Pogačar nemohol v Montreale obhajovať titul po zranení na Vuelte. Na náročnej trati sa tak otvoril priestor viacerým favoritom a útoky prichádzali dlho pred cieľom.
Mathieu van der Poel sa dostal do čelnej skupiny, ktorú opakovane stíhali Isaac del Toro a Paul Seixas. S Van der Poelom sa udržal aj Američan Quinn Simmons. Jeho kolegovia McNulty a Matteo Jorgenson zatiaľ zostávali v skupine prenasledovateľov.
Prečítajte si tiež
Podľa Armstronga absencia obhajcu titulu zmenila rozhodovanie jazdcov, ktorí sú zvyknutí reagovať na Pogačarove útoky alebo na tempo jeho tímu.
„Keď som to sledoval, mal som pocit, akoby táto skupina, najmä favoriti, nevedela, ako má pretekať bez neho [Pogačara]. Spomeňte si na prvé zrýchlenie Mathieu van der Poela. Hovoril som si, že teraz uvidíme podobnú dominanciu, akú predvádza Tadej. Nestalo sa to,“ povedal Armstrong.
„Keď som sa potom pozrel na päť, šesť či sedem najväčších favoritov, zdalo sa mi, že ich jeho neprítomnosť zaskočila. To je vlastne najväčší kompliment, aký mu možno dať.“
Američania podľa neho dokázali otvorený priebeh využiť najlepšie. Keď sa skupiny približne 35 kilometrov pred cieľom spojili, mali vpredu troch jazdcov.
Najprv zaútočil Jorgenson a krátko po dostihnutí jeho pokusu odišiel McNulty. Za ním potom Jorgenson reagoval na takmer všetky nástupy a prenasledovatelia nedokázali udržať súvislé tempo.
„Ak sa pozriete na posledných 150 kilometrov, americký tím bol najsilnejší v pretekoch. Simmons dokázal reagovať na Van der Poelove zrýchlenia a útoky. Jorgenson si za svoj výkon zaslúži hodnotenie A++. A McNulty mal výborný taktický cit, keď rozpoznal správny okamih na útok,“ hodnotil Armstrong.
Prečítajte si tiež
McNulty si po nástupe vypracoval náskok väčší ako minútu, no na poslednom výstupe na Camillien-Houde mu zostalo približne desať sekúnd. Skupina ho už nedostihla a v cieli mal pred Matthewsom a Van der Poelom 13 sekúnd.
Simmons obsadil štvrté a Jorgenson ôsme miesto a Američania mali tak až troch jazdcov v najlepšej desiatke, čo je najviac zo všetkých krajín.
Armstrong videl v McNultyho víťazstve viac ako dobre načasovaný útok. Pripomenul jeho štvrté miesto v montrealskej časovke aj spôsob, akým dokázal svoj náskok udržať.
„Štvrté miesto v časovke na majstrovstvách sveta vám povie, že má obrovský výkon. Dnes však ukázal aj pretekársky inštinkt. Všimol si, že v skupine nastala chvíľa zaváhania, rozhodol sa to skúsiť a získal náskok. Potom využil svoj výkon, aby zostal vpredu. Bol zaslúženým víťazom. Nemyslím si, že by dnes niekto mohol tvrdiť, že si víťazstvo zaslúžil viac než on,“ povedal.
Pre Armstronga mal výsledok aj osobnú historickú rovinu: „Američan vyhral prvýkrát po 33 rokoch. Pred 33 rokmi som tým jazdcom v Osle bol ja. Neviem, či mi to pripadá ako včera, alebo ako veľmi dávno, ale pre krajinu je to dlhý čas bez titulu majstra sveta.“
