Foto: Unipublic / Cxcling / Naike Ereñozaga

Bruno Armirail uviedol po časovke na majstrovstvách sveta v Montreale dve čísla, ktoré podľa neho nezodpovedali jedno druhému.

Počas 47 minút dosahoval priemerný výkon 436 wattov, no v konečnom poradí mu patrilo až 26. miesto.

„Z hľadiska pocitov aj výkonu, ktorý som dokázal podávať, som bol vo výbornej forme. Počas 47 minút som mal priemer 436 wattov, čo je podľa mňa prakticky moje osobné maximum,“ povedal trojnásobný francúzsky majster.

Na víťazného Remca Evenepoela napriek tomu stratil dve minúty a 45 sekúnd. Za reprezentačným kolegom Paulom Seixasom, ktorý získal bronz, zaostal o minútu a 32 sekúnd.

Dôvody očakávať lepšie umiestnenie pritom mal aj bez údajov z merača výkonu. Na vlaňajšom svetovom šampionáte v Kigali skončil ôsmy a o týždeň neskôr obsadil deviatu priečku na majstrovstvách Európy. Pred cestou do Montrealu absolvoval Vueltu, kde v časovke v Jereze de la Frontera v záverečnom týždni obsadil siedme miesto.

Výkon nestačil, príčinu nepozná

Armirail po dojazde nehovoril o zlom dni ani o nedostatku síl. Práve naopak, pre Eurosport opisoval jazdu, počas ktorej sa cítil pripravený bojovať s najlepšími.

„Úprimne, cítil som sa naozaj výborne a mal som k dispozícii ešte viac výkonu, ako som potreboval. Nerozumiem tomu a neviem, čo sa deje. Na bicykli som mal svoju obvyklú pozíciu, v ktorej bývam veľmi aerodynamický.“

Pri hľadaní vysvetlenia preto obrátil pozornosť aj na výstroj. Na majstrovstvách sveta nepoužíval tímovú kombinézu Visma-Lease a Bike, ale oblečenie francúzskej reprezentácie. Zároveň si uvedomoval, že Seixas dosiahol v reprezentačných farbách medailový výsledok.

„Z aerodynamického hľadiska tam možno nejaký problém je. Je pravda, že tu jazdíme v reprezentačných kombinézach, nie v tímových, ale Paul dosiahol veľmi dobrý výsledok, takže…“ uviedol podľa denníka L’Équipe.

Seixas sa stal iba tretím Francúzom, ktorý získal medailu v elitnej mužskej časovke na majstrovstvách sveta. Laurent Jalabert vybojoval titul v San Sebastiáne v roku 1997 a Jérôme Coppel skončil tretí v Richmonde v roku 2015.

Jeho úspech však podľa Armiraila ešte nevylučuje, že rovnaká výstroj môže jednotlivým jazdcom vyhovovať odlišne. Odpoveď chce hľadať aj porovnaním ich výkonov.

„Porozprávam sa s ním o jeho výkonových údajoch aj o tom, ako časovku zvládol. Vieme tiež, že niektoré kombinézy sú pre určitých jazdcov rýchlejšie ako pre iných. Všetko si to zanalyzujem.“

Na medzičase očakával prvú trojku

Rozdiel medzi vlastným odhadom a skutočným poradím zaskočil Armiraila už počas pretekov. Na úvodnom medzičase očakával výrazne lepšiu pozíciu.

„Keď som videl svoje umiestnenie na prvom medzičase, myslím, že som bol dvadsiaty šiesty. Podľa toho, ako som sa cítil, som pritom očakával prvú trojku. Hneď mi napadlo, že tu niečo nesedí, pretože to predsa nie je možné. Neviem si to vysvetliť.“

V prvom momente zapochyboval dokonca aj o správnosti merania času. Po dojazde však žiadnu konkrétnu príčinu svojho umiestnenia nepotvrdil a odkázal aj na verejne dostupné údaje z jazdy.

„Mal som naozaj výborný deň, a tak vôbec netuším, ako si to vysvetliť. Na prvom medzičase som sa videl niekde v prvej trojke či päťke, ale potom som zistil, že som dvadsiaty šiesty. Napadlo mi dokonca, či nezlyhala časomiera. Nerozumiem tomu, no všetky údaje zverejňujem na Strave, takže ich možno niekto dokáže zanalyzovať.“

Pre 32-ročného Francúza, ktorý v prvej sezóne vo Visme absolvoval Tour de France aj Vueltu, sa šampionát individuálnou časovkou nekončí. Nastúpi ešte v zmiešanej štafete, v ktorej získal striebro v rokoch 2023 a 2025. V nedeľných cestných pretekoch bude pomáhať Seixasovi, svojmu bývalému tímovému kolegovi z Decathlonu.