Tadej Pogačar o kolapse Primoža Rogliča na Tour de France 2020: Keď som ho videl v cieli, zlomilo mi to srdce
Fotogaléria (9) Tadej Pogačar a Primož Roglič na Tour de France 2020. Foto: A.S.O. / Pauline Ballet /Alex Broadway
Na Tour de France 2020 všetko nasvedčovalo tomu, že sa celkovým víťazom stane Primož Roglič. Pred záverečným víkendom viedol celkové hodnotenie a pred rozhodujúcou časovkou mal náskok 57 sekúnd pred Tadejom Pogačarom.
Slovinsko sa pripravovalo na historické víťazstvo svojho dovtedajšieho cyklistického hrdinu. Roglič počas posledného týždňa pôsobil presvedčivo, jeho tím mal preteky pod kontrolou a nič nenasvedčovalo tomu, že by mohol o žltý dres prísť.
Pogačar však v časovke na La Planche des Belles Filles predviedol výkon, ktorý zásadne zmenil kariéry oboch Slovincov. Rogliča zdolal o necelé dve minúty, vymazal svoju stratu a pred poslednou etapou sa dostal do vedenia o 59 sekúnd.
O takmer šesť rokov neskôr sa vrátil k jednému z najdramatickejších dní v histórii Tour v podcaste Tour 202.
Celé Slovinsko čakalo víťazstvo Rogliča
Pogačar nastupoval na svoju prvú Tour de France ako 21-ročný debutant. Už druhé miesto by preto považoval za mimoriadny výsledok a v závere pretekov bol zmierený s tým, že Rogličov náskok už zrejme nedokáže zmazať.
„Celá situácia bola zvláštna. Primož bol už dlhší čas slovinskou cyklistickou jednotkou, vyhrával takmer všetko a už vtedy bol legendou,“ povedal Pogačar.
Rogličovi dovtedy všetko vychádzalo. Jazdil sebavedomo, mal podporu silného tímu a do žltého dresu sa obliekol po deviatej etape, aj keď v šprinte ho vtedy Pogačar porazil.
„Až do posledného dňa mu všetko vychádzalo. Celá krajina aj všetci fanúšikovia sa pripravovali na to, že konečne vyhrá Tour,“ pokračoval Pogačar.
Ani on sám pred štartom časovky nepočítal s tým, že by sa poradie mohlo ešte obrátiť.
„S druhým miestom by som bol úplne spokojný. Počas predchádzajúcich dní som sa už vnútorne pripravil na to, že takto sa preteky skončia.“
Prečítajte si tiež
Časovka, ktorá zmenila všetko
Rozhodovalo sa na 36,2 kilometra dlhej trase z Lure na La Planche des Belles Filles. Záverečných 5,9 kilometra viedlo do prudkého stúpania, kde sa rozdiely medzi oboma Slovincami začali meniť oveľa rýchlejšie.
Roglič strácal v úvodnej časti približne 13 až 14 sekúnd, no stále mal dostatočnú rezervu. Výrazný zlom prišiel až pri výmene časovkárskych špeciálov za ľahšie cestné bicykle pred záverečným stúpaním.
Pogačar zvládol výmenu bez komplikácií a následne pokračoval v plynulom tempe. Roglič pri nej stratil ďalšie sekundy a na svahu už nepôsobil tak presvedčivo. Opakovane sa dvíhal zo sedla, čo pri jeho typickom štýle nebývalo bežné. Jeho náskok sa začal rýchlo rozplývať.
Pogačar tvrdí, že počas jazdy neriešil súperove medzičasy ani možné dôsledky svojho výkonu. Sústredil sa iba na vlastné maximum.
„V časovke som zo seba vydal všetko a viac som už urobiť nemohol. To, ako pôjde Primož, som nijako nedokázal ovplyvniť.“
V cieli mal najlepší čas zo všetkých pretekárov. Roglič prichádzal na vrchol s rastúcou stratou a už pred jeho prejazdom cieľovou čiarou bolo zrejmé, že o žltý dres prišiel.
Prečítajte si tiež
„Keď som videl, ako prišiel do cieľa, aj mne sa zlomilo srdce“
Pogačar sa v priebehu niekoľkých minút stal takmer istým víťazom Tour de France. Namiesto bezprostrednej radosti však sledoval sklamaného krajana, ktorý práve prišiel o najväčší úspech svojej kariéry.
„Keď som videl, ako prišiel do cieľa, aj mne sa zlomilo srdce. Nedokázal som sa tešiť tak, ako by som sa za iných okolností tešil.“
Výsledok zaskočil celé Slovinsko. Krajina očakávala historické víťazstvo, no väčšina pozornosti sa sústredila na Rogliča. Pogačar síce Slovinsku prvý titul z Tour priniesol, ale spôsob, akým sa o ňom rozhodlo, vyvolal protichodné emócie.
„Keď Primož prešiel cieľom s takou veľkou stratou, jednoducho som tomu nedokázal uveriť. Myslím si, že rovnako reagovalo celé Slovinsko aj všetci fanúšikovia.“
Tieto pocity v ňom zostali aj po návrate domov, no o rok neskôr už svoj druhý triumf na Tour prežíval úplne inak.
„Po pretekoch som bol týždeň doma, ale víťazstvo som neoslavoval tak ako v nasledujúcom roku. Aj pre mňa to bolo veľmi náročné.“
Prečítajte si tiež
Hrdina, legenda a idol každého mladého cyklistu
S odstupom času pripúšťa, že si mal historický úspech užiť viac. Vtedy však nedokázal oddeliť vlastné víťazstvo od Rogličovej prehry.
„Odvtedy som si viackrát povedal, že som mal v tej chvíli oslavovať viac. Namiesto toho som sa však cítil veľmi skľúčene.“
Dramatický záver Tour rozdelil aj časť slovinských priaznivcov. Z Rogliča a Pogačara sa stali súperi nielen na ceste, ale aj v debatách medzi fanúšikmi. Pogačar však zdôraznil, že jeho úcta k staršiemu krajanovi sa nezmenila.
„Primož dokázal, že patrí medzi najlepších cyklistov a je legendou tohto športu. Pre cyklistiku aj slovinský šport urobil veľmi veľa.“
Rogliča vnímal ako vzor ešte predtým, ako sa s ním stretol v priamom súboji o žltý dres.
„Je to človek, ktorého možno označiť za hrdinu, legendu a idol každého mladého cyklistu. Práve preto som ho vždy obdivoval.“
Pogačar sa vo veku 21 rokov stal druhým najmladším víťazom Tour de France v histórii pretekov. Podobne dramatický obrat sa dovtedy naposledy odohral v roku 1989. Greg LeMond v záverečnej časovke zmazal 50 sekundovú stratu na Laurenta Fignona a celkové hodnotenie vyhral s náskokom iba ôsmich sekúnd.
Prečítajte si tiež
Najmladší víťaz Tour de France od roku 1904. Pogačar vyhral žltý, biely aj bodkovaný dres
Pogačar mal v deň záverečnej etapy 21 rokov a 364 dní. Stal sa najmladším víťazom Tour de France od roku 1904, keď preteky ovládol iba 19 ročný Henri Cornet. V celej histórii Tour zostáva Pogačar druhým najmladším šampiónom. Zároveň sa stal prvým Slovincom, ktorý vyhral najslávnejšie cyklistické preteky sveta.
Jeho úspech bol výnimočný aj tým, že Tour absolvoval prvýkrát. Napriek chýbajúcim skúsenostiam dokázal počas troch týždňov držať krok s Rogličom a silným tímom Jumbo-Visma, ktorý mal preteky počas väčšiny rozhodujúcich dní pod kontrolou.
Pogačar pritom nemal k dispozícii rovnako dominantnú tímovú podporu a v kľúčových momentoch sa často spoliehal najmä na vlastné schopnosti.
Už v 9. etape ukázal, že patrí medzi hlavných kandidátov na celkové víťazstvo. V záverečnom šprinte malej skupiny zdolal Rogliča, Marca Hirschiho, Mikela Landu aj Egana Bernala a pripísal si prvé etapové víťazstvo na Tour. Ďalší triumf dosiahol v horskom dojazde 15. etapy na Grand Colombier, kde opäť porazil Rogliča.
Rozhodujúce tretie víťazstvo pridal v časovke na La Planche des Belles Filles. Pogačar bol najrýchlejší zo všetkých pretekárov, vymazal 57 sekundovú stratu a pred záverečnou etapou sa dostal do čela celkového hodnotenia s náskokom 59 sekúnd. Jediným výkonom tak rozhodol nielen o žltom drese, ale aj o ďalších dvoch klasifikáciách.
Do Paríža prišiel ako držiteľ žltého dresu pre celkového víťaza, bieleho dresu pre najlepšieho mladého pretekára a bodkovaného dresu pre najlepšieho vrchára.
Všetky tri súťaže dokázal vyhrať pri svojom debute. Tour 2020 preto nebola iba začiatkom jeho série úspechov, ale aj jedným z najvýraznejších debutov v dejinách pretekov.
Prečítajte si tiež
O pár dní sa stretnú na Vuelte
Ďalší súboj Pogačara s Rogličom prinesie už Vuelta a España, ktorá sa začne 22. augusta časovkou v Monaku.
Tadej Pogačar sa na španielsku Grand Tour vráti po siedmich rokoch, zatiaľ čo Primož Roglič môže zaútočiť na historické piate celkové víťazstvo.
Práve na Vuelte absolvoval Pogačar v roku 2019 svoju premiéru na trojtýždňových pretekoch. Už ako 20-ročný ukázal, že patrí medzi najväčšie talenty svojej generácie. Vyhral tri horské etapy, získal biely dres pre najlepšieho mladého pretekára a v celkovom hodnotení obsadil tretie miesto. Pred ním skončili iba Alejandro Valverde (Movistar Team) a víťazný Roglič.
Roglič vtedy získal svoje prvé víťazstvo na trojtýždňových pretekoch a začal obdobie výraznej slovinskej dominancie. Vueltu následne vládol aj v rokoch 2020 a 2021. Štvrtý titul pridal v roku 2024, čím vyrovnal historický rekord Roberta Herasa. V prípade ďalšieho triumfu by sa s piatimi prvenstvami osamostatnil na čele historického poradia.
Na ročník 2026 sa Roglič cielene pripravoval ako na svoj hlavný cieľ sezóny. Cestu za rekordom mu však výrazne skomplikovalo Pogačarovo rozhodnutie vrátiť sa na Vueltu. Úradujúci víťaz Tour de France má možnosť doplniť posledný chýbajúci titul z Grand Tour, keďže Giro d’Italia aj Tour už vo svojej kariére vyhral.
Vuelta tak po siedmich rokoch opäť spojí dvoch najúspešnejších slovinských cyklistov. V roku 2019 bol Roglič už etablovaným lídrom a Pogačar mladým objavom. Tentoraz sa ich pozície výrazne zmenili. Roglič bude útočiť na absolútny rekord pretekov, no proti Pogačarovi ho čaká podstatne náročnejšia cesta k červenému dresu. Ročník 2026 sa skončí 13. septembra v Granade.
