Mikrodávky EPO môžu zvýšiť výkon a rýchlo zmiznúť. Ako ich odhaľujú dopingové kontroly?
Ilustr. foto: A.S.O. / Ashley & Jered Gruber
Nočné dopingové kontroly Tadeja Pogačara (UAE Emirates-XRG) a Jonasa Vingegaarda (Visma-Lease a Bike) na Tour de France otvorili diskusiu o hranici medzi účinným bojom proti podvodom a právom jazdcov na odpočinok.
Jedným z ľudí, ktorí sa postavili na stranu prísnych kontrol, bol Jonathan Vaughters. Šéf tímu EF Education-EasyPost a bývalý profesionálny cyklista upozornil, že nepredvídateľný čas odberu môže byť dôležitý pri odhaľovaní mikrodávok zakázaných látok.
„Testovanie o druhej hodine ráno patrí medzi veľmi účinné spôsoby, ako zabrániť mikrodávkovaniu peptidov, ako sú EPO či ľudský rastový hormón, ale aj testosterónu. Ak by nás UCI v roku 2001 testovala o druhej ráno, všetci by sme dostali zákaz činnosti, vrátane mňa, a šport by si ušetril 25 rokov drámy,“ uviedol Vaughters.
Jeho tvrdenie nie je iba odkazom na dopingovú minulosť cyklistiky. Otázkou malých dávok erytropoetínu sa už roky zaoberajú antidopingové organizácie aj vedci. Výskumy potvrdili, že mikrodávkovanie môže priniesť merateľný výkonnostný účinok a zároveň skomplikovať priamu detekciu zakázanej látky.
Čo je mikrodávkovanie EPO?
Erytropoetín, známy najmä pod skratkou EPO, je hormón prirodzene produkovaný predovšetkým obličkami. Jeho úlohou je stimulovať kostnú dreň k tvorbe červených krviniek, ktoré prenášajú kyslík do svalov a ďalších tkanív.
V medicíne sa syntetické formy EPO používajú napríklad pri niektorých druhoch anémie. V športe sú však rekombinantný erytropoetín a ďalšie látky ovplyvňujúce tvorbu červených krviniek zakázané počas súťaže aj mimo nej. Nachádzajú sa v kategórii S2 na zozname zakázaných látok WADA pre rok 2026.
Mikrodávkovanie nemá jednu univerzálnu definíciu založenú na presnom množstve. Vo všeobecnosti označuje opakované podávanie malých dávok, ktorými sa športovec snaží zachovať biologický účinok látky a súčasne znížiť pravdepodobnosť pozitívneho výsledku pri priamej analýze.
Namiesto jednorazového podania väčšieho množstva ide o menšie dávky rozdelené do dlhšieho obdobia. Takýto režim môže stimulovať tvorbu červených krviniek, pričom koncentrácia syntetického EPO vo vzorke môže klesnúť rýchlejšie pod hranicu, pri ktorej ju dokáže laboratórium spoľahlivo potvrdiť.
Samotná látka preto môže byť priamo zachytiteľná kratší čas ako zmeny, ktoré v organizme vyvolala.
Prečítajte si tiež
Štúdia odhalila veľmi krátke detekčné okno
Jednu zo zásadných prác o mikrodávkovaní publikoval už v roku 2006 vedecký časopis Haematologica. Autori štúdie o účinkoch režimov s mikrodávkami rekombinantného ľudského EPO skúmali, či môžu športovci malými dávkami sťažiť prácu antidopingovým laboratóriám.
Výsledky potvrdili, že pri skúmanom režime sa mohlo detekčné okno skrátiť približne na 12 až 18 hodín po podaní. Vedci už vtedy upozornili, že antidopingové orgány musia tejto taktike prispôsobiť spôsob a načasovanie kontrol.
Tento výsledok však neznamená, že každú formu EPO možno dnes zachytiť iba počas 12 až 18 hodín.
Štúdia bola publikovaná pred dvadsiatimi rokmi a laboratórne metódy sa odvtedy zlepšili. Výsledok pri konkrétnej vzorke ovplyvňuje použitý preparát, podané množstvo, spôsob aplikácie, metabolizmus športovca, čas odberu aj analytická metóda.
Výskum napriek tomu ukázal základnú slabinu priameho testovania. Ak kontrola príde v nesprávnom čase, samotná zakázaná látka už nemusí byť vo vzorke dostatočne rozpoznateľná.
Prečítajte si tiež
Aj malé dávky môžu zlepšiť výkon
Dlho sa diskutovalo o tom, či mikrodávky skutočne prinášajú významnú výhodu, alebo športovci iba riskujú zákaz činnosti bez výraznejšieho účinku. Odpoveď priniesol novší kontrolovaný výskum.
V roku 2023 bola v odbornom časopise Medicine & Science in Sports & Exercise publikovaná štúdia o vplyve mikrodávok EPO na výkon.
Zapojilo sa do nej 48 zdravých mužov a žien s výkonnosťou od rekreačnej po trénovanú úroveň. Vedci skúmali, ako časté podávanie malých množstiev epoetínu beta ovplyvní maximálnu spotrebu kyslíka, celkové množstvo hemoglobínu a výsledok vytrvalostnej časovky.
Mikrodávky zvýšili celkové množstvo hemoglobínu aj maximálnu spotrebu kyslíka a priniesli zlepšenie výkonu v časovke. Výskumníci zároveň zaznamenali výrazný nárast času pred vyčerpaním.
Výsledky sú pre cyklistiku mimoriadne dôležité. Nešlo totiž iba o zmenu laboratórnych hodnôt, ale aj o merateľný vplyv na vytrvalostný výkon.
Štúdia má však svoje hranice. Účastníkmi neboli profesionálni jazdci z najvyššej úrovne a jej výsledky nemožno priamo preniesť na cyklistov z WorldTour.
Zároveň nehovorí nič o rozšírení mikrodávkovania v súčasnom pelotóne. Potvrdzuje iba to, že tento spôsob použitia EPO môže mať reálny fyziologický a výkonnostný účinok.
Keď test nenájde látku, biologický pas hľadá jej následky
Problém krátkeho detekčného okna pomáha riešiť biologický pas športovca. Jeho úlohou nie je iba nájsť konkrétnu zakázanú látku, ale dlhodobo sledovať, ako sa menia vybrané biologické ukazovatele jednotlivca.
Podľa Svetovej antidopingovej agentúry WADA spočíva základný princíp biologického pasu v monitorovaní premenných, ktoré môžu nepriamo odhaliť účinky dopingu. Namiesto porovnávania jazdca s jednou všeobecnou populačnou hranicou sa vytvára jeho osobný profil.
Biologický pas sleduje najmä koncentráciu hemoglobínu a podiel retikulocytov, teda mladých červených krviniek. Z týchto hodnôt sa vypočítava takzvané OFF-score, ktoré pomáha zachytiť nezvyčajné zmeny v krvnom obraze.
Po použití EPO sa môže zvýšiť tvorba mladých červených krviniek, zatiaľ čo po jeho vysadení môže počet retikulocytov neštandardne klesnúť.
Zvýšené množstvo hemoglobínu a výhoda pri prenose kyslíka však môžu ešte určitý čas pretrvávať. Práve kombinácia vysokého hemoglobínu a nízkeho podielu retikulocytov preto môže upozorniť na možnú manipuláciu s krvou.
Biologický pas teda dokáže upozorniť na možné zakázané konanie aj vtedy, keď sa syntetické EPO v konkrétnej vzorke priamo nenájde.
Cyklistika patrila medzi prvé športy, ktoré tento nástroj zaviedli. UCI používa biologický pas od januára 2008 a výsledky krvných aj močových testov zhromažďuje v dlhodobom individuálnom profile každého sledovaného jazdca.
Ani biologický pas nemusí zachytiť každého
Vedci skúmali aj to, ako sa v biologickom pase prejavia vyššie dávky EPO a následné mikrodávkovanie. V jednej placebom kontrolovanej štúdii absolvovali účastníci úvodnú fázu s vyššími dávkami epoetínu alfa a neskôr sériu menších intravenóznych dávok.
Výsledky štúdie EPO a biologického pasu ukázali, že krvné parametre sa v reakcii na látku menili, no medzi jednotlivými ľuďmi existovali rozdiely. Nie každý profil reagoval rovnako výrazne a nie každá odchýlka automaticky viedla k prekročeniu individuálnych hraníc pasu.
To je podstatné pri interpretácii celého systému. Biologický pas je silný nástroj, ale nie je neomylný alarm, ktorý sa spustí po každej malej dávke. Jeho účinnosť závisí od počtu vzoriek, ich načasovania, prirodzenej variability organizmu a kvality odborného vyhodnotenia.
Podozrivý vývoj hodnôt môže byť dôvodom na ďalšie cielené kontroly. V niektorých prípadoch môže byť biologický pas použitý aj ako dôkaz porušenia antidopingových pravidiel bez priameho nálezu konkrétnej látky. Každý takýto prípad však musí prejsť stanoveným odborným a právnym procesom.
WADA hľadá nové stopy mikrodávkovania
Súčasný výskum sa snaží nájsť biomarkery, ktoré by po použití mikrodávok zostali zmenené dlhšie alebo by na ne reagovali citlivejšie ako tradičné ukazovatele.
WADA financovala projekt zameraný na nové možnosti odhaľovania mikrodávok rekombinantného EPO. Jeho východiskom bolo, že malé dávky môžu mať významný výkonnostný prínos, zatiaľ čo možnosti ich priameho zachytenia zostávajú obmedzené krátkym časovým oknom.
Ďalší medzinárodný projekt podporený WADA sa zaoberal mikrodávkami EPO aj transfúziami malého množstva vlastnej krvi. Cieľom bolo rozšíriť biologický pas a preskúmať nové ukazovatele manipulácie s krvou.
Medzi skúmané možnosti patria hormóny regulujúce hospodárenie so železom, proteíny nezrelých červených krviniek, zmeny génovej aktivity a RNA biomarkery.
Sľubné výsledky priniesol výskum biomarkera ALAS2 mRNA. Vedci dospeli k záveru, že jeho sledovanie môže pomôcť pri odhaľovaní mikrodávok rekombinantného EPO. Metóda je navyše kompatibilná s analýzou suchej kvapky krvi, ktorá môže zjednodušiť odber a umožniť častejšie testovanie.
Prečo môžu byť dôležité nečakané nočné kontroly?
Vaughtersovo tvrdenie o význame kontroly o druhej hodine ráno vychádza z jednoduchej logiky. Ak by športovec poznal obdobie, počas ktorého mu odber nehrozí, mohol by sa pokúsiť načasovať použitie látky tak, aby sa do nasledujúcej kontroly znížila pravdepodobnosť jej priameho zachytenia.
Nepredvídateľnosť je preto jednou zo základných vlastností účinného antidopingového systému. Presne cielená kontrola môže prísť v čase, keď športovec očakáva, že už testovaný nebude.
To však neznamená, že každá večerná alebo nočná návšteva komisárov je zameraná na EPO. Dôvody výberu konkrétneho jazdca a času odberu antidopingové orgány spravidla nezverejňujú. Testovanie môže vychádzať z údajov biologického pasu, predchádzajúcich výsledkov, výkonového profilu, informácií z vyšetrovania alebo širšej analýzy rizík.
Rovnako neexistuje dôkaz, že kontroly Pogačara a Vingegaarda súviseli s podozrením na mikrodávkovanie. Vaughters svojím vyjadrením vysvetľoval všeobecný význam nepredvídateľných odberov a vychádzal pritom aj z vlastnej skúsenosti s dopingom na prelome tisícročí.
Negatívny test nie je absolútnym dôkazom
Mikrodávkovanie EPO odhaľuje jednu zo základných slabín antidopingového systému.
Negatívny výsledok dopingového testu dokazuje, že laboratórium v konkrétnej vzorke nepotvrdilo zakázanú látku alebo jej marker. Nemôže však so stopercentnou istotou dokázať, že športovec nikdy nič zakázané nepoužil.
Preto moderný boj proti dopingu nestojí na jedinom odbere. Spája priame analýzy krvi a moču, biologický pas, neohlásené kontroly, dlhodobé skladovanie vzoriek, nové laboratórne metódy a informácie získané vyšetrovaním.
Mikrodávky EPO sa odhaľujú ťažšie, no ich použitie môže v tele zanechať rozpoznateľné stopy.
Časté a neohlásené odbery znižujú možnosť načasovať užitie látky tak, aby sa športovec vyhol pozitívnemu testu. Nové metódy navyše dokážu dlhšie sledovať zmeny v organizme, ktoré môže EPO spôsobiť, aj keď samotná látka už nie je vo vzorke priamo zachytiteľná.
