Ak niekto zomrie pre extrémne podmienky, až potom sa veci zmenia. Profesionálnu cyklistiku čoraz viac ovplyvňuje klimatická kríza
3. etapa Tour de France 2026. Foto: A.S.O/Thomas Maheux
Na Tour de France dosahujú teploty hranicu 40 stupňov Celzia. Organizátori museli upraviť pravidlá, aby mali jazdci k dispozícii dostatok tekutín a pre rozsiahle lesné požiare zakázali fanúšikom vstup na trať v závere tretej etapy.
„Bolo to ako vojnová zóna. Každý sa snažil dostať k fľašiam. Mám pocit, že pelotón dnes minul asi desaťtisíc bidónov. Asi nikdy v živote som nejazdil také náročné preteky v takomto teple. Bolo to šialené,“ povedal Tom Pidcock po tretej etape.
Guillaume Martin (Groupama – FDJ United), ktorý v minulosti skončil v najlepšej desiatke Tour de France, veľmi dobre vie, aké je to pretekať v podmienkach, ktoré čoraz viac ovplyvňuje klimatická kríza.
„Na Vuelte v roku 2024 sme počas prvého týždňa jazdili v teplotách nad 40 stupňov Celzia. Tri alebo štyri dni po sebe skončil niektorý z jazdcov po etape v sanitke. Aj ja som bol blízko zdravotným problémom, ale našťastie som sa nikdy nedostal do stavu, že by som musel do nemocnice,“ spomína.
Podobné zábery sú pre fanúšikov v posledných rokoch čoraz bežnejšie. Teploty stúpajú, jazdci bojujú s vyčerpaním a najväčšie preteky sezóny sa často menia na skúšku fyzických limitov.
Nejde však iba o horúčavy. Kalendár profesionálnej cyklistiky čoraz častejšie narúšajú zosuvy pôdy, nečakané snehové búrky, silný vietor či lesné požiare. Extrémne počasie začína meniť podobu cestnej cyklistiky a vytvára nové výzvy pre jazdcov aj organizátorov.
Prečítajte si tiež
Pelotón v prvej línii
Kalendár WorldTour sa začína v januári pretekmi Tour Down Under a počas nasledujúcich desiatich mesiacov zavedie pelotón na štyri kontinenty. Profesionálni cyklisti počas sezóny precestujú obrovské vzdialenosti na bicykli aj mimo neho.
Takýto globálny kalendár zároveň zvyšuje uhlíkovú stopu celého športu. Nestačí totiž rátať iba samotných jazdcov. Každý deň ich sprevádza kolóna reklamných vozidiel, tímových autobusov a sprievodných áut. Zároveň sú samotní cyklisti vystavení dôsledkom meniacej sa klímy prakticky počas celej sezóny.
„Cyklistika cestuje po celom svete a každé miesto prináša iné environmentálne podmienky. Raz musia športovci zvládnuť extrémne horúčavy a vlhkosť, inokedy zasa chlad, sucho a silný vietor. Ľudský organizmus sa na takéto neustále zmeny adaptuje veľmi ťažko. A keď budú teploty ďalej rásť, pretekanie bude čoraz nebezpečnejšie,“ vysvetľuje športový ekológ Dr. Walker Ross.
Guillaume Martin sa preto počas sezóny pripravuje aj špeciálnym tepelným tréningom na trenažéri, pred štartom používa chladiace vesty a počas etáp prijíma viac tekutín aj slaných jedál, aby zmiernil negatívne dôsledky horúčav. Napriek tomu priznáva, že jeho telo je zakaždým vystavené veľkej záťaži.
„Žijem na severe Francúzska, takže na takéto podmienky nie som zvyknutý. Aj pri dobrej príprave a správnom oblečení je toho niekedy jednoducho priveľa,“ hovorí 33-ročný Francúz.
Pripomína tiež zasneženú edíciu Valónskeho šípu aj preteky Tre Valli Varesine, ktoré organizátori museli počas dňa zrušiť pre prívalové dažde.
„Som presvedčený, že podobné situácie budú prichádzať čoraz častejšie. Organizátori aj UCI musia prevziať zodpovednosť a rozhodnúť, kedy už nie je bezpečné preteky vôbec odštartovať.“
Od roku 2015 platí v profesionálnej cyklistike protokol pre extrémne počasie, ktorý rieši napríklad mrznúci dážď, zlú viditeľnosť či znečistené ovzdušie. Umožňuje odporučiť neutralizáciu, skrátenie alebo zrušenie pretekov, no organizátorov k tomu nenúti. V roku 2023 pribudol aj samostatný protokol pre extrémne vysoké teploty.
Ak nastanú kritické podmienky, zástupcovia tímov, jazdcov a organizátorov sa stretnú a spoločne pripravia plán na minimalizáciu zdravotných rizík. Okrem krajných riešení, akými sú skrátenie alebo zrušenie etapy, môžu presunúť štart do tieňa, zabezpečiť viac ľadu a studených nápojov alebo zvýšiť počet motocyklov s občerstvením.
Guillaume Martin si však myslí, že tieto opatrenia sa v praxi neuplatňujú dostatočne.
„Počas Vuelty sme boli skutočne na hranici možností ľudského tela. Obávam sa, že až keď nastane vážna tragédia alebo niekto zomrie pre extrémne podmienky, veci sa naozaj zmenia. Dúfam však, že riešenie nájdeme skôr,“ upozorňuje.
Prečítajte si tiež
Problémy aj na Tour Down Under
Klimatické problémy sa netýkajú iba Európy. V posledných rokoch sa s nimi opakovane stretávajú aj najvýznamnejšie austrálske preteky.
Tour Down Under otvára každú sezónu WorldTour v januári, teda uprostred austrálskeho leta. Práve termín konania výrazne ovplyvnil viacero posledných ročníkov.
V roku 2019 boli prvé dve etapy mužských pretekov skrátené pre extrémne horúčavy a silný vietor. O rok neskôr pelotón prechádzal oblasťami, ktoré krátko predtým spustošili rozsiahle lesné požiare.
Situácia sa odvtedy ešte zhoršila. V januári 2026 museli organizátori skrátiť a upraviť štvrtú etapu Tour Down Under pre vysoké riziko požiarov a predpoveď teplôt až 43 stupňov Celzia.
V júni zasa Elisa Borghini utrpela na Okolo Švajčiarska úpal a v záverečnej etape stratila viac ako desať minút. Lekár tímu XDS Astana Dr. Emilio Magni po incidente vyhlásil: „Existujú protokoly pre extrémne počasie, ale na niektorých miestach sa extrémne podmienky stávajú novým normálom.“
Vedecké štúdie navyše naznačujú, že aj Tour de France bude v budúcnosti čeliť čoraz vyššiemu riziku extrémnych horúčav.
„Cyklistika je v porovnaní s väčšinou športov oveľa zraniteľnejšia, pretože sa neodohráva na jednom štadióne. Pelotón prejde desiatky či stovky kilometrov a počas celej trasy sa môže stať množstvo nepredvídateľných vecí,“ vysvetľuje Ross.
Hovorca Tour Down Under uviedol, že organizátori úzko spolupracujú s príslušnými úradmi a záchrannými zložkami, aby sa pripravili na riziká spojené s prírodnými katastrofami a extrémnym počasím.
Prečítajte si tiež
Cieľom protestov je hlavný sponzor
Tour Down Under sa v posledných rokoch stal aj dejiskom protestov klimatických aktivistov. Hnutie Extinction Rebellion dlhodobo kritizuje partnerstvo pretekov s austrálskou ropnou a plynárenskou spoločnosťou Santos.
„Naším cieľom je upozorňovať na fosílny priemysel. Samotné preteky považujeme za skvelé podujatie. Mnohí hovoria, že ide o bicykle a tie sú ekologické, ale v skutočnosti je to veľká akcia s množstvom áut, sprievodných vozidiel a ďalších emisií. Napriek tomu tento šport rešpektujeme a myslíme si, že je výbornou propagáciou cyklistiky,“ hovorí Cathy Cox z organizácie Extinction Rebellion South Australia.
Medzi doterajšie protesty patrili ženy protestujúce pri trati s nápisom „Santos sux“ či aktivisti, ktorí zablokovali vstup do sídla spoločnosti Santos v Adelaide tým, že sa prilepili k zemi a vytvorili barikádu zo starých bicyklov.
„Každý rok posielame štátnej turistickej organizácii množstvo listov, slušných aj menej slušných. Dodnes sa nám nepodarilo vybaviť ani jedno stretnutie. Minister životného prostredia sa tejto téme vyhýba a odkazuje nás na cestovný ruch. Tam o tom nechcú diskutovať. Zatiaľ sme sa nikam neposunuli,“ priznáva Cox.
Najväčším úspechom by podľa nej bolo, keby Santos prestal byť hlavným partnerom pretekov. To síce zatiaľ nepovažuje za reálne, no spomína aspoň čiastkový úspech, keď samospráva v adelaidskej štvrti Mitcham zakázala spoločnosti umiestniť pri trati reklamný karavan.
„Jeden z poslancov upozornil, že zastupiteľstvo krátko predtým prijalo uznesenie zakazujúce reklamu fosílnych palív na území mestskej časti a tento karavan bol presne takou reklamou,“ dodáva.
Hovorca Tour Down Under reagoval, že organizátori sú na partnerstvo so spoločnosťou Santos hrdí. Podľa neho by bez jej podpory nebolo možné organizovať podujatie svetovej úrovne a práve tento partner pomohol rozšíriť ženské preteky aj ich televízne vysielanie.
Budúcnosť si vyžiada zmeny
Organizátori Tour Down Under zatiaľ neuvažujú o presunutí pretekov z januárového termínu, hoci v budúcnosti ich k tomu môžu prinútiť samotné klimatické podmienky.
UCI vo svojej správe o udržateľnosti za rok 2023 oznámila, že od roku 2025 začne vytvárať stratégiu adaptácie cyklistiky na klimatickú zmenu. Jej súčasťou bude pravidelné vyhodnocovanie vedeckých poznatkov aj posudzovanie klimatických rizík pre jednotlivé podujatia podľa ich lokality.
Podľa Guillauma Martina by však zmeny mali prísť oveľa skôr.
„Musíme sa prispôsobiť, predovšetkým kalendárom. Mali by sme sa zamyslieť aj nad tým, či by Tour de France nemala prebiehať v inom mesiaci ako v júli. Nemali by existovať žiadne tabu a mali by sme zvážiť všetky možnosti. Celý kalendár by mal byť logickejší.“
„Ak sa jazdí v Portugalsku, malo by po ňom nasledovať podujatie na juhu Španielska, aby tímy nemuseli neustále cestovať cez celú Európu. Dnes autobus odíde z Portugalska, o týždeň je v Belgicku a ďalší týždeň na juhu Talianska. Je to veľký problém, hoci situácia sa postupne zlepšuje.“
Aj keby sa termíny pretekov zásadne nemenili, Ross je presvedčený, že väčšia flexibilita bude nevyhnutná.
„V športe dlho platilo, že keď je veľmi horúco alebo náročné podmienky, práve vtedy sa ukáže, kto je tvrdší. Lenže mali by sme sa začať pýtať, kde je hranica medzi odolnosťou a zbytočným hazardom.“
Ako riešenie navrhuje pružnejšie plánovanie. Štarty by sa podľa potreby mohli posúvať o niekoľko hodín alebo dokonca dní, podobne ako je to bežné v iných športoch.
„Napríklad alpské lyžovanie sa musí neustále prispôsobovať počasiu. Svetové šampionáty majú síce určený termín, ale všetci vedia, že rozhodujú podmienky na svahu v konkrétny deň.“
Práve takýto pragmatický prístup by Guillaume Martin privítal.
Realita však zatiaľ vyzerá inak. O tom, či sa bude pretekať alebo nie, rozhodujú jazdci, tímy aj organizátori, ktorí majú často rozdielne záujmy.
Preto sa zdá, že klimatická kríza bude ešte nejaký čas považovaná iba za ďalšiu z mnohých premenných, s ktorými sa profesionálna cyklistika musí naučiť žiť.
