Demi Vollering. Foto: LaPresse

Keď Demi Vollering (FDJ-SUEZ) vyhrala predposlednú etapu na legendárnom stúpaní Colle delle Finestre, namiesto radosti bolo na jej tvári vidieť skôr sklamanie.

Hoci získala etapový triumf, jej hlavná súperka Anna van der Breggen (SD Worx-Protime) sa jej stále držala a zdalo sa, že boj o ružový dres sa pomaly uzatvára.

Pred záverečnou etapou Giro d’Italia totiž Vollering strácala na svoju bývalú tímovú kolegyňu a mentorku cenné sekundy.

Profil poslednej etapy navyše nevyzeral ako ideálne miesto na veľký zvrat. Najnáročnejšie stúpanie prišlo už v úvode 145 kilometrov dlhej trasy a Van der Breggen dovtedy dokázala odpovedať na všetky útoky svojej krajanky.

Napokon sa však ukázalo, že práve vytrvalosť a ochota riskovať rozhodli o konečnom výsledku.

Po príchode do Saluzza už mala ružový dres na pleciach Vollering.

Musela som byť pripravená všetko stratiť. Musela som riskovať

„Je to šialené. Ešte stále nedokážem opísať, čo cítim. Pripadá mi to úplne neskutočné. Včera večer pri večeri za nami prišli športový riaditeľ Lars Boom a Lieselot Decroix. Trochu žartovali, že sa máme pripraviť na veľmi dlhý a náročný deň. Dievčatá okamžite reagovali, že do toho ideme naplno. A presne tak to aj vyzeralo od prvých kilometrov. Všetky boli neuveriteľne motivované,“ povedala Vollering po etape.

Jej tím začal útočiť oveľa skôr, ako býva pri boji o celkové poradie zvykom. Na stúpaní Montoso, keď zostávalo do cieľa ešte takmer 100 kilometrov, rozbehli pretekárky FDJ-SUEZ vysoké tempo. Veľkú úlohu zohrala najmä Britka Lauren Dickson, ktorá odviedla obrovské množstvo práce na čele skupiny favoritiek.

Rozhodujúci moment prišiel v situácii, keď sa dopredu vydala Antonia Niedermaier (Canyon-SRAM zondacrypto) spolu s Elisou Longo Borghini (UAE Team ADQ) a Niamh Fisher-Black (Lidl-Trek). Vollering vedome riskovala vlastné druhé miesto v celkovej klasifikácii a odmietla ich prenasledovať.

„Moje tímové kolegyne nasadili na prvom dlhom stúpaní veľmi vysoké tempo. Lauren bola dnes fantastická, odviedla obrovský kus práce a cez vrchol sme sa dostali v malej skupine. Dnes to bolo o tom, že som musela byť pripravená všetko stratiť. Musela som riskovať. Preto som nechala Antoniu odísť a Anne som povedala, že mi nezáleží na tom, či skončím druhá alebo tretia. V tej chvíli bolo na nej, aby prevzala zodpovednosť a začala pracovať ona,“ vysvetlila Vollering.

Mala som pocit, akoby som absolvovala časovku svojho života. Musela som tam nechať všetko

Van der Breggen sa nakoniec musela zapojiť do stíhania, pretože Niedermaier sa počas etapy virtuálne dostala na čelo celkového poradia. Situácia však zostávala dlho otvorená.

Vollering si uvedomovala, že ak chce získať ružový dres, potrebuje niečo výnimočné.

Približne 39 kilometrov pred cieľom preto zaútočila na stúpaní Colletta di Brondello. Niekoľkými prudkými zrýchleniami definitívne odtrhla Van der Breggen a vydala sa sama za trojicou pretekárok pred sebou.

VIDEO: Rozhodujúci útok Demi Vollering v stúpaní Colletta di Brondello

„Vedela som, že ju musím niekde striasť. Na poslednom stúpaní som išla úplne naplno. Mala som pocit, akoby som absolvovala časovku svojho života. Musela som tam nechať všetko. Potom nás ešte čakal dlhý úsek do cieľa, ale zvládla som to. Zvládli sme to. Stále tomu nedokážem uveriť,“ hovorila Vollering so slzami v očiach.

Mala som chvíľu, keď som sa takmer nedokázala hýbať

Po dojazde čakala pri cieli na svoju tímovú kolegyňu, partnera aj psa. Emócie sa postupne naplno prejavili.

„Dovolila som si o tom iba snívať. Keď som sa dostala dopredu, mala som chvíľu, keď som sa takmer nedokázala hýbať. Nohy mi chytali kŕče a ešte dvadsať kilometrov pred cieľom som si hovorila, že dúfam, že vôbec prídem co cieľa. Skupina však spolupracovala výborne a trať bola veľmi rýchla. Keď som získala náskok pred Annou, povedala som si, že teraz už musím odovzdať úplne všetko, čo vo mne zostalo,“ opisovala rozhodujúce okamihy.

V závere spolupracovala s Niedermaier, Fisher-Black a Longo Borghini. Namiesto boja o etapové víťazstvo sa sústredila na celkový triumf. Cieľovú čiaru prešla na štvrtom mieste, no v tej chvíli už vedela, že ružový dres jej neunikne.

Týmto víťazstvom sa zaradila medzi elitnú skupinu pretekárok. Spolu s Annemiek van Vleuten je len druhou ženou v histórii, ktorá dokázala vyhrať všetky tri ženské Grand Tours.

Ďalšou veľkou métou zostáva Tour de France. Vollering ju už v minulosti vyhrala, no v posledných dvoch ročníkoch musela uznať kvality Kasie Niewiadomej a Pauline Ferrand-Prévot. Giro d’Italia jej však opäť pripomenulo, aké výnimočné je uspieť na najväčšej scéne.

„Samozrejme, že snívam o Tour de France. Teraz si však musím najprv vychutnať toto víťazstvo, pretože veľmi dobre viem, ako ľahko sa dá Grand Tour prehrať. Niekedy má človek pocit, že vyhrávať je normálne, ale v skutočnosti to normálne vôbec nie je,“ uzavrela nová víťazka Giro d’Italia.

Chladoňová skončila tretia v súťaži do 23 rokov

Ženské Giro d’Italia absolvovala aj slovenská majsterka Viktória Chladoňová (Visma-Lease a Bike), ktorá prevažne pomáhala tímovej líderke Femke de Vries, ktorá napokon skončila v celkovom hodnotení šiesta s mankom 5:07 min na Vollering.

Chladoňová dosiahla najlepší výsledok v horskej piatej etape, v ktorej bola v úniku a nakoniec skončila na 22. mieste.

V súťaži pretekárok do 23 rokov skončila Chladoňová na treťom mieste so stratou 27:24 min na víťazku bieleho dresu, Kanaďanku Isabellu Holmgren (Lidl-Trek).