Keď sa dnes hovorí o dopingu v športe, cyklistika je stále často prvým športom, ktorý mnohým napadne. Historické škandály z prelomu tisícročí zanechali silnú stopu a reputácia pelotónu sa mení oveľa pomalšie ako samotná realita.

Najnovšia správa organizácie MPCC spolu s detailnými štatistikami za rok 2025 však ponúka oveľa komplexnejší obraz. A ten je výrazne odlišný od predstáv verejnosti.

Dáta totiž ukazujú, že profesionálna cyklistika dnes nepatrí ani zďaleka medzi športy s najvyšším počtom dopingových prípadov a elitná úroveň WorldTour sa pohybuje na historickom minime pozitívnych nálezov.

Za poslednú dekádu počet prípadov dlhodobo klesá a stabilizoval sa približne na úrovni dvadsiatich ročne, pričom v roku 2025 pochádzal z najvyššej kategórie cyklistiky iba jediný prípad.

V globálnom porovnaní navyše cyklistika zaostáva za atletikou, silovými aj viacerými bojovými športmi, ktoré evidujú násobne vyššie čísla.

Práve detailnejší pohľad na dopingové štatistiky však odhaľuje nový a menej viditeľný problém.

Doping sa postupne presúva mimo absolútnu špičku športu, najmä na úroveň tímov Continental a amatérskych štruktúr, kde jazdci často bojujú skôr o samotnú profesionálnu budúcnosť než o víťazstvá na najväčších pretekoch.

Zároveň sa mení aj jeho podoba. Namiesto klasických zakázaných látok sa čoraz viac diskutuje o takzvaných šedých zónach výkonu, teda legálnych medicínskych a technologických postupoch pohybujúcich sa na hrane pravidiel, ktoré tradičné antidopingové štatistiky zachytávajú len čiastočne.

Čísla tak paradoxne ukazujú dve reality naraz. Moderný elitný pelotón je pravdepodobne čistejší ako kedykoľvek predtým, no boj proti dopingu sa presúva na nové fronty, mimo reflektorov najväčších pretekov a často aj mimo krajín, ktoré boli s problémom cyklistiky historicky spájané.

Prečítajte si tiež

• Cigarety, alkohol, kokaín aj nebezpečné stimulanty. Príbeh vzniku Tour de France v roku 1903

Kto je MPCC a prečo sú jeho dáta dôležité?

MPCC, teda Mouvement pour un Cyclisme Crédible, je dobrovoľné združenie tímov, jazdcov, organizátorov a ďalších aktérov profesionálnej cyklistiky, ktoré vzniklo po dopingových aférach s cieľom posilniť dôveryhodnosť športu.

Organizácia presadzuje prísnejšie pravidlá, než vyžadujú samotné antidopingové autority, a dlhodobo tlačí na transparentnosť, zdravotnú ochranu jazdcov a prevenciu rizikových praktík.

Každoročne zverejňuje takzvané Credibility Figures, teda globálny prehľad dopingových prípadov naprieč športom aj samotnou cyklistikou.

Najnovšie čísla za rok 2025 prinášajú zaujímavý paradox. Cyklistika už dávno nepatrí medzi športy s najväčším dopingovým problémom, no zároveň upozorňujú na nové riziká, ktoré sa presúvajú mimo elitného pelotónu.

Prečítajte si tiež

• Čo je to EPO, najznámejšia dopingová látka v cyklistike? Aký má vplyv na výkon a nebezpečné vedľajšie účinky

Cyklistika už nie je medzi najproblematickejšími športmi

V roku 2025 bolo v profesionálnej cyklistike zaznamenaných 20 dopingových prípadov. Ide o pokračovanie klesajúceho trendu, keďže ešte v roku 2022 bolo verejne oznámených 29 prípadov.

V globálnom porovnaní športov sa cyklistika nachádza až v druhej polovici rebríčka. Pre porovnanie:

• Atletika: 133 prípadov dopingu
• Vzpieranie: 53 prípadov dopingu
• Kulturistika: 40 prípadov dopingu
• MMA: 40 prípadov dopingu
• Box: 34 prípadov dopingu
• Wrestling: 33 prípadov dopingu
• Silový trojboj: 30 prípadov dopingu
• Rugby: 21 prípadov dopingu
• Cyklistika: 20 prípadov dopingu
• Tenis: 19 prípadov dopingu

Cyklistika s dvadsiatimi prípadmi skončila približne na úrovni športov ako judo, triatlon alebo plávanie.

Čísla tak podporujú tvrdenie MPCC, že šport, ktorý bol kedysi považovaný za slabý článok svetového antidopingu, dnes patrí medzi relatívne kontrolované disciplíny.

Najčistejšia éra WorldTour

Ešte výraznejší obraz ponúka pohľad dovnútra samotnej cyklistiky. Zo všetkých zaznamenaných prípadov v roku 2025 pochádzal iba jeden z najvyššej úrovne WorldTour.

Jeden prípad evidovali aj tímy kategórie ProTeam, zatiaľ čo až deväť prípadov sa objavilo na úrovni Continental tímov, teda tretej ligy profesionálnej cyklistiky.

Zvyšok tvorili jazdci mimo hlavných profesionálnych štruktúr.

Trend potvrdzuje aj vývoj za posledných dvanásť rokov. Po vrchole v roku 2019, keď počet prípadov presiahol hranicu tridsiatich, nasledoval výrazný pokles.

Posledné sezóny sa cyklistika stabilizovala približne na úrovni dvadsiatich prípadov ročne, pričom WorldTour sa pohybuje na historickom minime jedného až troch prípadov za sezónu.

Antidopingový systém založený na biologickom pase, častejších kontrolách a prísnejšom internom dohľade tímov tak podľa všetkého funguje práve tam, kde je šport najviac pod drobnohľadom.

Prečítajte si tiež

• Lance Armstrong opísal, ako je možné, že sa vyhol pozitívnym výsledkom na doping

Dopingový problém sa presúva nižšie

MPCC však zároveň upozorňuje na zásadnú zmenu charakteru dopingu. Najväčšie riziko dnes neleží medzi hviezdami Grand Tour, ale medzi jazdcami bojujúcimi o profesionálnu kariéru.

Takmer polovica prípadov pochádza z úrovne Continental. Ide o prostredie s menšími rozpočtami, slabším medicínskym zázemím a často aj výrazne vyšším existenčným tlakom na výsledok.

Organizácia zároveň upozorňuje na desiatky prípadov v amatérskej cyklistike, ktoré predstavujú základ budúcich profesionálnych štruktúr.

Príkladom je Kolumbia, kde koncom roka 2025 evidovala národná antidopingová agentúra 25 suspendovaných alebo vyšetrovaných jazdcov, pričom väčšina pôsobila mimo najvyššej profesionálnej úrovne.

Prečítajte si tiež

• Lance Armstrong verí, že mu raz vrátia tituly z Tour de France: Pravda raz vyjde najavo

Dopingový problém už nie je európsky

Zaujímavý pohľad ponúkajú aj globálne dáta podľa krajín. Najviac prípadov zaznamenala India so 127 dopingovými nálezmi, respektíve 136 vrátane ďalších disciplinárnych porušení. Nasledujú Rusko, Francúzsko, Keňa a Spojené štáty.

Tradičné cyklistické krajiny ako Belgicko, Taliansko či Španielsko sa nachádzajú výrazne nižšie. Slovensko eviduje jeden prípad.

Dáta naznačujú širší trend svetového športu. Doping sa čoraz viac objavuje v krajinách s rýchlo rastúcimi športovými systémami, kde kontrolné mechanizmy často nestíhajú tempo profesionalizácie.

Nový problém: šedé zóny výkonu

Napriek pozitívnym číslam MPCC upozorňuje, že nízky počet pozitívnych testov automaticky neznamená úplne čistý šport. Organizácia dlhodobo kritizuje rastúcu silu medicíny v cyklistiky a využívanie takzvaných šedých zón.

Príkladom bol kedysi tramadol, ktorý sa používal ako legálny prostriedok na tlmenie bolesti, kým nebol napokon zakázaný.

Podobné diskusie dnes sprevádzajú ketóny alebo praktiky ako opakovaná inhalácia oxidu uhoľnatého, ktorú UCI zakázala v roku 2025 a Svetová antidopingová agentúra následne rozšírila zákaz na všetky športy od roku 2026.

Podľa MPCC sa boj proti dopingu postupne mení z hľadania zakázaných látok na kontrolu hranice medzi legálnou vedou a neetickou optimalizáciou výkonu.

Prečítajte si tiež

• 90 percent pelotónu bralo EPO, hovorí bývalý šéf US Postal o Tour de France, ktoré vyhral Lance Armstrong

Mení sa aj obraz samotnej cyklistiky

Štatistiky zároveň ukazujú rozdiel medzi disciplínami. Z dvadsiatich prípadov pripadlo trinásť na cestnú cyklistiku, päť na dráhovú cyklistiku a iba po jednom prípade na horskú cyklistiku a BMX.

V porovnaní pohlaví malo dopingové nálezy 16 mužov a 4 ženy.

Ak sa všetky dostupné dáta spoja do jedného obrazu, vzniká pomerne jasný záver. Moderná profesionálna cyklistika prešla za poslednú dekádu výraznou transformáciou. Elitný pelotón je dnes pravdepodobne najkontrolovanejším prostredím v histórii tohto športu.

Doping úlpne nezmizol. Zmenil však podobu aj miesto výskytu.

Namiesto dominantného problému na úrovni Tour de France sa čoraz viac objavuje na okraji systému, medzi jazdcami, ktorý sa doňho snažia preniknúť alebo v športových štruktúrach mimo hlavného centra profesionálnej cyklistiky.

A práve tam sa podľa MPCC bude rozhodovať o dôveryhodnosti cyklistiky v nasledujúcich rokoch.