Ako zvládol karbónový gravel CTM Koyuk 675-kilometrový bikepacking na Cypre?
Fotogaléria (73) Bikepackingová výprava naprieč Cyprom v podaní Mareka Švančaru a Lucie Turekovej. Foto: Marek Švančara, Lucia Tureková
- Text a foto: Marek Švančara, Lucia Tureková
- Bicykle: CTM Koyuk CR Race – viac info
Bikepackingová výprava naprieč Cyprom v podaní Mareka Švančaru a Lucie Turekovej. Foto: Marek Švančara, Lucia Tureková
Prvotný výber Cypru ako ďalšej cyklodestinácie bol viac-menej spontánny. Kontrast medzi postupne sa ochladzujúcim počasím na Slovensku a stredomorským podnebím, spolu s dostupnými letenkami (jedna dokonca z Bratislavy), rozhodol rýchlo.
Až neskôr nám začalo dochádzať, že tento ostrov v sebe ukrýva omnoho viac – historicky, kultúrne aj reliéfom krajiny.
Doma sme si len nahrubo pozliepali niekoľko bikepackingových trás, pripravili bicykle, tašky, krabice a vyrazili.
Do Paphosu prilietame po jednej hodine v noci. Únava z meškajúceho letu rýchlo ustupuje ďalšiemu dobrodružstvu. Naše bicykle totiž „zabudli“ vyložiť a čakali na nás pred letiskovou halou.
Po nočnom skladaní bajkov, fúkaní kolies a balení všetkého nášho majetku vyrážame o tretej ráno na 15 km presun na ubytovanie. Prvý šok prichádza okamžite. Jazdí sa tu vľavo. Unavené hlavy si zvykajú pomaly, ale bez ujmy dorazíme do postele.
Nasledujúci deň je aklimatizačný. Krátka jazda mestom, more, ruiny, frappé, pita a horúčava, ktorá nás po slovenskom chlade okamžite preverí. Oficiálne však trip začína až ďalší deň.
Hneď od začiatku spoznávame pravú tvár Cypru. Štrkové cesty, prudké nárazové stúpania a nekompromisný výpek. Naložené bicykle dávajú zabrať. Švaco niektoré stojky vyšliape, Lucia tlačí a nechápe.
Ideme vnútrozemím po farmárskych cestách, občas si trháme divé hrozno a večer kotvíme v mestečku Giolou. Ubytovanie vyzerá luxusne, no najrozheganejšia posteľ na svete nás donúti presunúť matrac na zem.
Prečítajte si tiež
Ďalšie dni nás sprevádzajú staré olivovníky, horské dedinky a borovicové lesy, ktoré poskytujú vytúžený tieň. Nad Pomosom spíme na čistinke, noc nám vypĺňa žaba a šuchot lesa.
Ráno kráľovské raňajky, doplnenie vody a presun do národného parku Troodos. Tu nachádzame jedny z najkrajších gravelových úsekov celej výpravy. Jemné stúpania, dlhé zjazdy a ticho hôr. Luxusné stanovanie pri vodárni zakončí deň aj improvizovanou „sprchou“.
Výstup na Olympus, najvyšší bod ostrova, si Švaco dáva sám. Lucia po niekoľkých dňoch v sedle potrebuje oddych.
Cyprus prekvapí aj tu: asfalt kvalitný, výhľady na všetky strany ostrova a vedomie, že pár mesiacov v roku sa tu dokonca lyžuje. Nocujeme v Kakopetrii, horskom mestečku, ktoré ešte žije. Na rozdiel od iných dedín, ktoré dnes pôsobia ako mestá duchov.
Šiesty deň schádzame do Nikózie. Je nedeľa a ostrovom sa nesú výstrely. Miestna lovecká vášeň kontrastuje s tabuľami „wildlife conservation area“. Po prvýkrát sa dostávame aj k OSN nárazníkovej zóne.
Prečítajte si tiež
Nikózia je jediné rozdelené hlavné mesto Európy a prechod medzi gréckou a tureckou časťou cez ulicu Ledra je silným zážitkom. Dve noci oddychujeme, perieme, servisujeme bicykle a naberáme energiu.
Na severnej strane ostrova sa krajina aj atmosféra mení. Približujeme sa k pohoriu Kyrenia a ikonickej obrovskej tureckej vlajke na svahu. Teplo silnie, sily ubúdajú. Zastavujú nás vojaci kvôli cvičeniu, čakáme, no nečakane dostávame vodu. Malé gestá, na ktoré sa nezabúda.
Večer končíme v lese obklopení odpadkami. Cyprus je krásny, ale aj bolestivo zanedbaný.
Prichádza krízový deň. Lucia je vyčerpaná, rozhodujeme sa zísť dole k moru a oddýchnuť si. Na druhý deň ide Švaco naľahko sám dať si “kolečko” po plánovanej trase. Príroda opäť mení tvár. Od borovicových lesov po suchú pustatinu. Návrat však prinesie nečakaný zvrat: kŕmenie túlavých šteniat, malé uhryznutie a návšteva polikliniky. Plány sa menia, tempo sa spomaľuje.
Záver výpravy už nebol o tlačení na výkon ani o dobiehaní pôvodného plánu. Po pauze a zdravotných komplikáciách sme jednoducho zvolili ľahší variant. Viac asfaltu, menej výškových metrov a kratšie presuny.
Išlo nám hlavne o to, aby sme sa hýbali ďalej bez stresu a bez zbytočného trápenia. Tempo sa spomalilo, hlavy sa vyčistili a bolo jasné, že v tomto momente je to najrozumnejšie riešenie.
Cyprus nám dal presne toľko, koľko sme v daný moment dokázali zvládnuť. Nie všetko vyšlo podľa plánu, niektoré úseky sme vynechali a niektoré rozhodnutia vznikli až na mieste.
Aj tak to pre nás malo zmysel. Krajinu sme spoznali zblízka, prešli sme kus ostrova na naložených bicykloch a odniesli si skúsenosti, ktoré by sme doma nezískali.
Cestu sme dokončili unavení, ale s pocitom, že sme urobili maximum v rámci možností, ktoré sme vtedy mali.
- 27. okt – 14. nov 2025
- 675 km
- 10 820 m
VIDEO: Bikepackingová výprava naprieč Cyprom v podaní Mareka Švančaru a Lucie Turekovej
