„Kašlem na to, končím. Zhasol som ako svieca.“ Peter Sagan o najťažších rokoch kariéry, pretrénovaní a chvíľach, keď chcel skončiť s cyklistikou
Fotogaléria (46) Peter Sagan na Tour de France 2015. Foto: Tinkoff
Peter Sagan patrí medzi najúspešnejších cyklistov modernej éry, no aj on sa musel počas kariéry vysporiadať nielen s tlakom na výsledky, ale aj s pretrénovaním, ktoré ho priviedlo až k myšlienkam na ukončenie kariéry.
Počas rokov 2014 a 2015 zažil najťažšie obdobie vo svojom profesionálnom živote, keď pod vplyvom tréningových experimentov, ktoré ignorovali jeho prirodzený talent a štýl jazdenia, prišiel o radosť z cyklistiky.
„Roky 2014 a 2015 boli moje dva najhoršie v celej kariére. Pred Tour of California v roku 2015 som povedal Lombovi [Giovanni Lombardi – manažér Petra Sagana], že na to kašlem a končím.“
„Nebavilo ma to, stále som bol pretrénovaný,“ spomína Sagan na krízové obdobie v rozhovore pre Biker.
Prečítajte si tiež
Nový tréner „chcel vylepšiť niečo, čo už bolo dobré“
V roku 2014 prijali v Cannondale nového trénera, Nemca Sebastiana Webera: „Chcel vylepšiť niečo, čo už bolo dobré, zahrával sa s mojím organizmom a skončilo sa to tak, že som sa totálne prepálil a vyhorel.“
„Po testoch na začiatku sezóny mi podľa čísel povedal, že som iba obyčajný pretekár s priemerným výkonom a musím trénovať, aby som sa posúval a mal vyššie čísla.“
Weberov tréningový systém bol postavený na dátach a laboratórnych testoch, no nezohľadňoval individuálne potreby jazdca.
Sagan cítil, že sa jeho výkon zhoršuje, no tréner trval na tom, že musí pokračovať v nastavenej príprave.
Prečítajte si tiež
„Ja som sa posúval skúsenosťami a vekom, vedel som, čo mi sedí. Bolo to 50 na 50. Buď mi to zafunguje, alebo nie. Ale ak nie, zoberie si na zodpovednosť, že nebudem mať výsledky a odpáli mi sezónu? Jasné, že nie.“
„Nerobil tréningy len mne, ale desiatim jazdcom. Jednému to isto sadne, takže potom sa tým mohol obhajovať.“
Výsledkom bola sezóna plná frustrácie, keď síce dosiahol niekoľko víťazstiev, ale jazdenie na bicykli ho prestávalo baviť.
„Odkedy ma trénoval Weber, nešlo sa mi dobre. Podarilo sa mi zopárkrát povyhrávať, ale bolo to veľké trápenie. Vtedy som si povedal, že už žiadnemu trénerovi nebudem nikdy veriť.“
Prečítajte si tiež
Zmena trénera nepomohla, pretrénovanie pokračovalo
Po sezóne 2014 prestúpil Sagan do Tinkoffu, ale problémy pokračovali: „Keď som riešil prestup, začal som mať ešte aj problémy s nohou.“
„Ľavá bola v pohode, ale na pravej mi vykrúcalo koleno dovnútra a pätu von. Bolelo to. Preto sa mi aj zopárkrát stalo, že som v šprintoch vykopol kufor z pedálu. Nebolo to prílišnou silou, ale preto, že som krivo šliapal.”
Lenže aj v Tinkoffe prišiel problém aj s ďalším trénerom, tentoraz s Američanom Bobbym Julichom, ktorý Sagana opäť pretrénoval.
„Pritom som mu povedal celý príbeh z minulého roka, aj o tom, ako už nemám dôveru v trénerov. Povedal mi, že on si tú zodpovednosť na seba berie.“
„Chodil so mnou na tréningy na motorke a staral sa o mňa. Liezlo mi to na nervy. Vkuse ma otravoval aj vo voľnom čase, keď som si chcel oddýchnuť od bicykla a prísť na iné myšlienky.“
Saganov tréning pod Julichom bol extrémne kontrolovaný. Tréner sledoval každý detail jeho života, od jedla až po fyziologické procesy.
„Volal mi, ako sa cítim, čo robím, čo budem robiť zajtra, čo som jedol, kedy som jedol, kedy som bol na záchode, akej farby mám moč, akej farby mám hovno… Otravoval ma, keď som si chcel navariť večeru, v pokoji sa najesť a pozrieť si film.“
Prečítajte si tiež
Tréner o Saganovi povedal, že je vyhorený a treba ho vymeniť
Na pretekoch síce podával solídne výkony, ale len do určitého momentu.
„Prešiel som 180-190 kilometrov a zhasol som ako svieca. Nebol som schopný prejsť posledných desať kilometrov do cieľa. Niekde je asi chyba.“
„Bol som starší a mal by som mať predsa lepšiu vytrvalosť. Keď som potom nezajazdil dobré výsledky na klasikách, tréner na seba ani tak nezobral žiadnu zodpovednosť a Olegovi [Tiňkovovi – majiteľovi tímu] hovoril, že som vyhorený pretekár a treba ma vymeniť. A to som mal 25 rokov.“
Vtedy sa Peter Sagan rozhodol, že s Julichom končí.
Tiňkovovi sa zdalo, že Sagan má privysoký plat a nesplnil výsledky na jarných klasikách, ktoré od neho očakávali.
“Vravím mu, že keď budem mať nového trénera, bude to lepšie a môžeme sa baviť o nejakých zmenách na konci roka. Už druhý rok po sebe som bol pretrénovaný a cítil som sa hrozne.“
„Existujú bolesť a trápenie na bicykli, ktoré sú normálnou súčasťou cyklistiky. Keď ideš na hrane a vidíš, že za tebou majú dokrútené tváre, lebo ti nestíhajú a vieš, že trpia rovnako. Ale ja som sa dostal do stavu, keď som už nevládal a ani ma to nebavilo.“
Prečítajte si tiež
Všetko zlé je na niečo dobré
Zlom nastal až s príchodom trénera Patxiho Vilu, ktorý mu umožnil vrátiť sa k viac intuitívnemu tréningu.
„Nechal ma trénovať tak, ako som potreboval a ako som to sám najlepšie cítil. Rešpektoval môj voľný čas a neotravoval ma s hlúposťami, takže som mal oveľa väčšiu voľnosť a hlavne celkovú psychickú pohodu.“
Napriek tomu, že tréneri mu v kariére spôsobili množstvo problémov, priznáva, že všetko zlé je na niečo dobré.
Práve po dlhom období pretrénovania a príchode Patxiho Vilu získal Sagan svoj prvý titul majstra sveta v roku 2015.
„Spomínam konkrétne mená trénerov aj preto, lebo mi síce uškodili, ale možno by sa mi bez nich potom nepodarilo to, čo som dosiahol.“
„Nechcem nadávať na trénerov a hovoriť, že nemajú zmysel. Majú, a každý športovec potrebuje mať nejaký systém. Ale u mňa platilo, že v jednoduchosti je krása. Nemôžeš brať ľudský organizmus ako nejaký stroj a riadiť sa iba podľa čísel.“
Prečítajte si tiež
„Nemôžeš naliať naftu do Ferrari“
Peter Sagan veril vo vlastný tréningový prístup, ktorý bol postavený na inštinktoch a skúsenostiach.
„Keď raz vyrastáš na zemiakoch a mäse, a zrazu to zmeníš na cestoviny a šalát, má to veľký vplyv na fungovanie organizmu. Nemôžeš naliať naftu do Ferrari s benzínovým motorom. Ten nový systém mi jednoducho nesedel. Vedel som, čo robím, a v tréningu som bol vždy zodpovedný.“
Najlepšie sa však vytrénoval priamo na pretekoch. „V zime som si spravil základ, jazdil som šesť-, sedemhodinové tréningy, chodil som do posilky… potom prídu preteky a viem, že s každými sa budem zlepšovať.“
„Môže sa to zdať ako stará škola v porovnaní s tým, na akej vedeckej úrovni sú tréningy dnes, ale fungovalo to.“
Saganov príbeh ukazuje, že tréning nie je len o číslach a vedeckých metódach, ale dôležitý je individuálny prístup, psychická pohoda, poznanie svojho tela a dôvera v seba samého.
