Ktoré rady kamošov sa oplatí počúvať?
Skúsený parťák vám ukáže ideálnu stopu, poradí s nastavením bicykla a pomôže vyhnúť sa zbytočným chybám.
Lenže spolu s užitočnými tipmi sa občas objavia aj rady, ktoré sú nepresné, zastarané alebo jednoducho nefungujú pre každého.
Niekto si pletie osobnú skúsenosť s univerzálnou pravdou, iný si len lieči ego alebo vás (nevedomky) tlačí do niečoho, na čo ešte nemáte.
V tomto článku sa pozrieme na najčastejšie rady, ktoré kolujú medzi jazdcami – čo nimi ľudia vlastne myslia, prečo môžu byť mätúce a ako ich podať zrozumiteľnejšie.
DOBRE MIENENÉ TIPY
Nie všetky rady od kamarátov treba brať s rezervou. Sú situácie, keď sú na nezaplatenie – najmä ak ide o praktické veci, ktoré by ste inak zistili až po zbytočných omyloch.
Ak vám niekto odporučí spoľahlivý servis, poradí, ako si vybrať plášte, alebo ukáže trail s prvkami vhodnými na tréning, tak to sú presne prípady, keď sú skúsenosti kamaráta výhodou.
Rovnako to platí pri jazdení – keď vám niekto povie, že máte skok obísť, lebo ho ešte nezvládnete, alebo že treba ísť ľavou stranou, pretože vpravo je diera, je celkom pravdepodobné, že už tam niekedy bol, a vie, kde si dať pozor.
Pomôcť môže aj spätná väzba na techniku jazdy – ale len vtedy, keď je opodstatnená, konkrétna a podaná bez nadradenosti.
Ak vám parťák povie, že ste zdvihli predné koleso príliš neskoro, a zároveň vysvetlí, ako to načasovať lepšie, má to zmysel. Ak len zahlási, že ste to prešli zle a odfrčí ďalej, tak z toho veľa nevyťažíte.
DVADSAŤ ROKOV NA BIKU NESTAČÍ
Dobrá rada často príde vhod, najmä ak ste v tomto športe noví a hľadáte oporu u skúsenejších jazdcov. No nie každému sa dá veriť len preto, že jazdí dlhšie. Skúsení jazdci často radia z vlastného pohľadu, no zabúdajú, že to, čo fungovalo im, nemusí fungovať každému.
Niektoré rady dokonca vychádzajú z dávno prekonaných mýtov, ktoré sa tradujú roky – napríklad že „brzdiť treba hlavne zadnou“, lebo predná je nebezpečná. Alebo že „v zjazdoch treba dávať zadok za sedadlo“, lebo tak sa predíde pádu cez riadidlá.
Takéto rady mohli mať zmysel na starých bikoch s krátkym rámom, so slabými ráfikovými brzdami a bez teleskopickej sedlovky. Moderné celoodpružené biky s progresívnou geometriou umožňujú efektívnejší štýl jazdy.
Preto je dôležité vedieť rozlíšiť, kedy vám niekto naozaj odovzdáva cenné rady a kedy len opisuje, čo robí on, lebo mu to tak vyhovuje. Osobná skúsenosť má svoju hodnotu, ale nemala by sa vydávať za univerzálnu a jedinú pravdu.
RADY VYTRHNUTÉ Z KONTEXTU
Ak kamarátovi poviete, že sa vám šmýka na koreňoch, tak vám hneď poradí: „Hlavne na nich nebrzdi.“ On predsa tiež nebrzdí, keď ide cez korene, no nie? Samotná rada je dobrá, ale problém je v tom, že celá situácia je oveľa zložitejšia.
Aby ste mali korene pod kontrolou, musíte spomaliť ešte pred nimi, pracovať s ťažiskom, zatlačiť do biku tam, kde podklad drží, a naopak – odľahčiť sa na miestach, kde to najviac kĺže… V skutočnosti sa toho deje naraz toľko, že si to nemusíte ani uvedomovať, nieto ešte stíhať všetko robiť.
A práve preto je izolovaná rada „len nebrzdi“ taká zradná. Menej skúsený jazdec často ani netuší, ako pracovať s telom a zároveň čítať trať, aby mal bike pod kontrolou. Ide rýchlosťou, ktorá mu vyhovuje, a myslí na to, že nemá brzdiť, čo ho stresuje. Výsledok?
Na biku stuhne, celé telo pôsobí napäto a neistotu inštinktívne rieši tým jediným, čo mu dodáva pocit bezpečia – stlačí brzdy. Ak vám kamarát naozaj chce pomôcť, oveľa užitočnejšie by bolo, keby povedal niečo ako: „Brzdi tam, kde je to bezpečné.“
Lenže na túto vetu si možno ani nespomenie, pretože rýchlosť v technických úsekoch mu už dávno nerobí problém a reguluje ju automaticky. Najväčší problém väčšiny rád, ktoré medzi jazdcami kolujú, teda nie je v tom, že by boli úplne zlé, sú len vytrhnuté z kontextu.
Treba si uvedomiť, že skúsení jazdci robia veľa vecí podvedome – ako sa nakláňajú, ako rozkladajú váhu, kam smeruje ich pohľad… Ak vám tieto základné zručnosti ešte chýbajú, aj dobre mienená rada vás môže zbytočne rozhodiť.
ZADOK ZA SEDADLO
Jedna z najhorších rád, ktorou sa môžete riadiť, je, že v zjazde a strmších pasážach treba dať zadok čo najviac za sedadlo. Nerobte to! Je prirodzené panvu trochu posunúť nad zadné koleso, ale nepreháňajte to, pretože vás to bude nútiť jazdiť defenzívne a, čo je horšie, bike sa stane neovládateľným.
Prenesenie celej hmotnosti tela nad zadnú časť bicykla spôsobí, že predné koleso stratí grip a bude neovládateľné. Navyše, vystreté ruky výrazne obmedzujú rozsah pohybu, často natoľko, že stratíte schopnosť manévrovať.
Bicykel si s vami začne robiť, čo chce a to sa nemôže skončiť inak ako pádom. Paradoxne, čím viac dávate zadok za sedadlo, tým skôr preletíte cez riadidlá. Namiesto toho, aby ste sa nakláňali dozadu, pokúste sa udržať sa nad stredom biku a smerovať svoju hmotnosť do nôh.
Mali by ste mať dostatok priestoru na pohyb rúk a nôh, aby dokázali reagovať na pohyb bicykla na traile.
V ZÁKRUTÁCH DAJ VONKAJŠIU NOHU NADOL
Dávať vonkajšiu nohu v zákrute nadol, teda ju vystrieť, odporúča takmer každý – a nie náhodou. Ak sledujete najlepších jazdcov sveta, tak ste si isto všimli, že to robia všetci, keď idú naplno.
Bicykel sa tak dá viac nakloniť, pedál na vnútornej strane sa zároveň nedostane do kontaktu s terénom, presunom ťažiska má jazdec lepšiu oporu aj trakciu. Vonkajšiu nohu sa teda oplatí vystierať, ale nie vždy a nie úplne.
Ak ju natiahnete až nadoraz, stratíte možnosť pracovať s tlakom do bicykla a práve ten rozhoduje o tom, či budete mať grip, alebo nie. Lepšie funguje, keď zostane noha mierne pokrčená a päta mierne dole, aby ste počas prejazdu citlivo pracovali s bikom podľa potreby.
Toto platí najmä v odklopených zákrutách a traverzoch, ale iné je to v naklopených – tam nechajte kľuky vo vodorovnej polohe, pretože ak sa do klopky slabo opriete a bike nenakloníte dovnútra, o takto vyvýšenú časť zákruty zavadíte pedálom.
LAKTE VON
Túto radu počúvnite bez toho, aby ste čo i len na sekundu zapochybovali o jej správnosti. Nestačí mať lakte len zohnuté, ale aj vystrčené do strán.
Držať lakte mierne od tela vám pomáha získať väčší rozsah pohybu v rukách, čo sa hodí najmä v technickom teréne.
Lepšie tak absorbujete nerovnosti, dokážete rýchlejšie reagovať na zmeny podkladu a efektívnejšie pracovať s riadidlami.
Správna poloha lakťov zároveň zlepší rozloženie hmotnosti a posun ťažiska smerom dopredu, čo pridáva na kontrole napríklad v zákrutách, kde je prítlak na predné koleso mimoriadne dôležitý.
Ak jazdíte s lakťami príliš pri tele, okrem toho, že vyzeráte ako tyranosaurus, máte menšiu oporu, horšiu stabilitu a každá nečakaná situácia môže mať za následok pád.
Ak po vás teda kamoši kričia, že máte dať lakte von, snažte sa ich počúvať a časom sa táto poloha rúk stane prirodzenou.
NEBUĎ „POSERA“ A CHOĎ! VŠETCI TO PREŠLI
V extrémnych športoch má psychika obrovský vplyv na výkon aj bezpečnosť. Strach je prirodzený a často vás chráni pred zbytočným rizikom. Ak ho však dokážete zvládnuť, otvoria sa vám nové možnosti a zlepšíte sa.
Skúste si na každom výjazde stanoviť malý cieľ, ktorý vás trochu posunie – možno prejazd technickejšej pasáže, rýchlejší vstup do zákruty alebo nový skok. Robte to však postupne a vedome, nie preto, že vás niekto „vyhecoval“.
Rada typu „nebuď posera a skáč“ môže byť motivujúca, no ak ju vezmete doslova a bez rozmyslu, ľahko vás dostane do situácie, na ktorú ešte nie ste pripravení.
Bez rozvahy sa ľahko dostanete za hranicu svojich schopností a tam už nejde o zlepšenie, ale o zbytočné riziko. Skutočný pokrok prichádza z trpezlivého budovania zručností, nie z bezhlavého riskovania.
