Príbeh Pauline Ferrand-Prévot: Ako olympijská víťazka a majsterka sveta v horskej cyklistike vyhrala žltý dres na Tour de France
Fotogaléria (38) Pauline Ferrand-Prévot v cieli poslednej etapy Tour de France Femmes 2025. Foto: A.S.O./Pauline Ballet
Pauline Ferrand-Prévot patrí nielen medzi najlepšie cyklistky všetkých čias, ale aj celkovo medzi najlepšie športovkyne v histórii.
Francúzska cyklistka totiž dokázala počas svojej kariéry zozbierať obrovské množstvo víťazstiev, od cyklokrosu cez horskú a cestnú cyklistiku až po gravel.
Medzi jej najväčšie úspechy patrí 12 titulov majsterky sveta v šiestich rôznych disciplínach cyklistiky, olympijské zlato v horskej cyklistike XCO a teraz pridala do svojej bohatej zbierky aj žltý dres z Tour de France.
Ferrand-Prévot si víťazstvom Tour de France splnila svoj najväčší cieľ, ktorý si dala pred rokom, keď po zisku olympijského zlata v horskej cyklistike presedlala z horského bicykla na cestný a podpísala zmluvu s tímom Visma.
33-ročná Ferrand-Prévot si vybudovala rozhodujúci náskok v celkovej klasifikácii v kráľovskej ôsmej etape, ktorú vyhrala na vrchole Col de la Madeleine s viac ako trojminútovým náskokom pred najväčšími favoritkami Demi Vollering a Katarzynou Niewiadomou.
Svoju dominanciu potvrdila aj v poslednej etape, ktorú vyhrala po viac ako 6-kilometrovom sóle v záverečnom kopci a v žltom drese napokon oslavovala víťazstvo v etape aj celkový triumf na Tour.
„Stále je veľa pretekov, ktoré som ešte nevyhrala“
Pauline Ferrand-Prévot síce počas svojej kariéry dosiahla obrovské množstvo triumfov a úspechov, o ktorých môže väčšina cyklistiek iba snívať, avšak stále túži vyhrávať.
„Stále je veľa pretekov, ktoré som ešte nevyhrala,“ povedala Ferrand-Prévot v rozhovore po víťazstve Tour. „Chcela by som vyhrať Okolo Flámska, chcela by som vyhrať aj Liège-Bastogne-Liège. Takéto typy klasík.“
„Ale teraz, keď bola príprava na Tour de France taká náročná, si neviem predstaviť, že by som to absolvovala znova.“
„Možno je to len preto, že som unavená a potrebujem si na chvíľu oddýchnuť, ale stále mám dva roky zmluvu a stále milujem to, čo robím. Chcem pokračovať, pretože je to môj život, rozumiete?“
„Naozaj ma baví to, čo robím s týmto tímom. Takže určite si nájdeme veľa ďalších cieľov a pokúsim sa vyhrať čo najviac pretekov.“
Jej kariéra je príbehom mimoriadneho talentu, tvrdej práce, návratov po zraneniach aj historických triumfov.
Vyhrávala už ako juniorka
Pauline Ferrand-Prévot ukázala svoj výnimočný talent už ako juniorka.
V sedemnástich rokoch vyhrala európsky šampionát v časovke, získala bronz v pretekoch s hromadným štartom a o niekoľko dní neskôr aj titul majsterky Európy v cross-country.
Na svetovom šampionáte pridala striebro v časovke a zlato v horskej cyklistike. V priebehu pár týždňov ovládla kontinentálne aj svetové podujatia v rôznych odvetviach cyklistiky.
O rok neskôr sa stala opäť juniorskou majsterkou sveta v cross-country a ako druhá cyklistka v histórii po Nicole Cooke držala súčasne juniorský titul z cestnej aj horskej cyklistiky.
Už ako devätnásťročná sa presadila medzi profesionálkami.
V rokoch 2011 až 2013 dosahovala výsledky v top 10 na pretekoch Svetového pohára v cyklokrose, darilo sa jej aj na ceste, vyhrávala v kategórii do 23 rokov v horskej cyklistike a v roku 2012 reprezentovala Francúzsko na olympiáde v Londýne, kde v cestných pretekoch skončila ôsma ako najmladšia účastníčka.
Získala prvý národný titul v časovke, triumfovala v ďalších podujatiach na horskom bicykli a na jeseň 2013 podpísala zmluvu s elitným tímom Rabo-Liv.
Sezóna 2014 ju definitívne katapultovala medzi najväčšie cyklistické hviezdy. Vyhrala Valónsky šíp, bola druhá na Giro Rosa a ovládla etapové preteky Emakumeen Bira.
V tom istom roku získala štyri francúzske tituly – na ceste, v časovke, cyklokrose a cross-country.
Vrcholom však bolo víťazstvo na majstrovstvách sveta v cestnej cyklistike v španielskej Ponferrade.
Po devätnástich rokoch sa tak francúzska cyklistka opäť obliekla do dúhového dresu. Na konci sezóny ju vyhlásili za medzinárodnú cyklistku roka.
Ďalší historický zápis a nepríjemné zranenie
V roku 2015 sa stala prvou pretekárkou v histórii, ktorá v jednej sezóne získala majstrovské tituly v cyklokrose, cestnej cyklistike aj horskej cyklistike.
K titulu z cyklokrosu pridala víťazstvo na Giro Rosa, triumf v pretekoch Svetového pohára v horskej cyklistike aj titul majsterky sveta v cross-country.
Rok zakončila vážnym zranením. Pri tréningu si však zlomila hornú časť holennej kosti, čo ju vyradilo z väčšiny zimnej sezóny.
Po náročnej rehabilitácii sa pokúsila o návrat na olympiáde v Riu v roku 2016, no skončila len dvadsiata šiesta v cestných pretekoch a cross-country musela pre zdravotné problémy vzdať.
Na jeseň ukončila pôsobenie v tíme Rabo-Liv a prestúpila do Canyon-SRAM, kde sa rozhodla zamerať výhradne na horskú cyklistiku.
Dominancia v horskej cyklistike
V rokoch 2017 až 2020 sa z nej stala dominantná postava v cross-country.
Vyhrávala preteky Svetového pohára, zbierala pódiá na majstrovstvách Európy a sveta a potvrdila, že patrí medzi najlepšie cyklistiky na svete.
V roku 2019 si pripísala ďalší titul majsterky sveta, o rok neskôr ho obhájila a k tomu pridala aj titul v maratóne. Stala sa tvárou značky BMC a prehlbovala spoluprácu s odborníkmi na tréning aj techniku.
V roku 2022 rozšírila svoj záber aj na gravel a hneď pri premiére sa stala historicky prvou majsterkou sveta v tejto disciplíne.
V jednej sezóne získala tituly v štyroch odlišných disciplínach – olympijskom cross-country (XCO), na krátku trať (XCC), maratóne (XCM) aj graveli.
Po sezóne opustila tím Ineos Grenadiers a avizovala návrat na cestu.
Olympijské zlato v Paríži a víťazstvo Tour de France
V roku 2024 sa v domácom prostredí predstavila na olympiáde v Paríži. V cross-country predviedla bezchybný výkon a po dlhom čakaní získala zlatú olympijskú medailu.
Pre mnohých tým uzavrela svoju kariéru na horskom bicyklu symbolickým spôsobom, zlatom pred domácimi fanúšikmi.
V roku 2025 sa po siedmich rokoch naplno vrátila k cestnej cyklistike. V drese Visma Lease a Bike vyhrala Paríž Roubaix Femmes, skončila tretia na Strade Bianche a druhá na Okolo Flámska.
Jej hlavný cieľ však prišiel v auguste. V predposlednej etape Tour de France Femmes zaútočila na Col de la Madeleine, získala žltý dres a v nasledujúci deň potvrdila svoju dominanciu víťazstvom poslednej etapy.
Stala sa tak prvou Francúzkou po viac ako troch desaťročiach, ktorá vyhrala Tour de France.
Je prvou francúzskou víťazkou Tour de France od čias Catherine Marsal na Tour de la CEE féminin v roku 1990 a Jeannie Longo na Tour de France féminin v rokoch 1987, 1988 a 1989, a zároveň prvou domácou víťazkou Tour od triumfu Bernarda Hinaulta na Tour de France 1985.
