Do Bachledovej doliny a strediska Bachledka sme sa chystali už dlhšie. Chceli sme ho navštíviť v peknom počasí, tak aby nám boli dopriate parádne výhľady a hlavne aby sme celé dni nemokli na bicykloch pod Tatrami, prípadne aby sme sa nemuseli báť búrok.

No poznáte príslovie: „Medardova kvapka 40 dní kvapká?“ Tak v tomto roku začalo kvapkať o čosi skôr a my sme výlet neustále prekladali. Nakoniec sa to podarilo a pod Belianske Tatry prichádzame v skvelom letnom počasí.

+ 15

Na bicykli pod Tatrami

Pri spodnej stanici lanovky sa nachádza infocentrum a hneď vedľa neho požičovňa elektrobicyklov. My sme si tu dva zarezervovali a následne aj vyzdvihli. Stále si hovorím, že na e-bike som ešte mladý, ale vždy, keď mám možnosť si nejaký požičať, prípadne vyskúšať a otestovať, idem do toho.

Dnes sme sa rozhodli absolvovať cyklotrasu s názvom Magura. Má ísť o pekný, stredne náročný okruh. Hore sme sa mohli vyviezť aj lanovkou, ale to už by nám hrdosť nedovolila, volíme teda klasicky mód turbo a šinieme si to po šotolinovej ceste.

Cestou stretávame zahraničných turistov v protismere, ktorí sedia na horských trojkolkách a svištia dole kopcom slušnou rýchlosťou. Vyzerajú tak, že ich to baví a baviť sa je predsa veľmi dôležité.

Len čo vyšliapeme na kopec, odchytí nás Tomáš zo strediska, ktorý sa tu vyzná, a my mu referujeme naše plány. Odporučí nám z trasy v obci Osturňa odbočiť do Poľska, konkrétne do hraničnej dedinky Lapszanka, odkiaľ vraj budeme mať perfektný výhľad na celé poľské Tatry.

Hovorí nám aj o tom, že Osturňa je najdlhšia dedina na Slovensku a spočiatku mu príliš neverím, pretože v každom okrese vám povedia, že najdlhšia dedina je práve tá v ich regióne.

Prechádzame popod stĺpy lyžiarskeho vleku a odbočujme na peknú lesnú cestu. Po niekoľkých kilometroch sa pred nami zjaví zaujímavý úkaz v podobe prístrešku s nabíjacími stanicami na elektrobicykle a so solárnymi panelmi, ktoré mu dodávajú šťavu.

Miestni si tu už stihli vybudovať aj ohnisko a pripraviť ražne na opekanie, takže vidieť, že prístrešok má svoju klientelu a je hojne využívaný. Na chvíľu sa tu zastavíme, posedíme, načerpáme energiu z prírody a pokračujeme v ceste.

Po rýchlom zjazde dorazíme do dediny Osturňa, ktorá, ako vzápätí zisťujem, je naozaj najdlhšou slovenskou dedinu s dĺžkou vyše 9 km. Viac ako jej dĺžka nás však fascinuje všadeprítomná tradičná goralská architektúra a ja sa naozaj nestačím čudovať.

Krásne drevenice, ktoré sú zaujímavo, pritom jednoducho maľované, ma nútia uvažovať o presťahovaní do tohto regiónu.

A tie výhľady

Dáme na Tomášovu radu a vyberieme sa aj k susedom za hranice do poľskej obce Lapszanka. Najprv sme mierne zablúdili a neskôr sme pomerne strmo stúpali na vrch, až pokiaľ sme neprekročili štátnu hranicu.

Nie je to však nič, s čím by mali naše eletrobicykle problém, a veruže sa oplatilo. Milujem Tatry a ich slovenskú panorámu už mám relatívne dobre naštudovanú, ale pohľad z opačnej strany mi vyrazil dych.

Vidíte v podstate celú ich panorámu od Belianskych Tatier až po poľský národný vrch Giewont vrátane najvyššieho poľského vrchola Rysy. Vidíme aj Vysokú a Mengusovské štíty. Naše najvyššie štíty Gerlach s Lomničákom sa však rozhodli nespolupracovať a schovávajú sa v hmle.

Pri ceste späť do strediska je v podstate po celý čas prítomný výhľad na dva najdominantnejšie kopce Belianskych Tatier Havran a Ždiarska Vidla a my sa pomaly približujeme na vrchol strediska v Bachledovej doline.

Zhruba kilometer pred ním sa nám naskytá krásny pohľad na Chodník korunami stromov s dominantnou vežou, ktorý je najväčším lákadlom pre turistov v Bachledovej doline. Každoročne ho navštevujú turisti rôznych národností a veru stojí to za to.

Dnes už je síce zatvorený, ale z terasy reštaurácie Panorama si vychutnávame pohľad na zapadajúce slnko s kulisami tohto chodníka v oblakoch. Nádhera.

Počas čakania na západ sme využili nabíjacie stanice na elektrobicykle, ktoré sú naozaj praktické a keďže sme celú trasu absolvovali v režime turbo, batérie nám už veľa nezostávalo. Na dnes stačilo, fičíme dole po známej šotolinovej ceste a útočisko nachádzame v skvelom a útulnom apartmáne priamo nad infocentrom.

Chodník korunami stromov

Na druhý deň sme si naplánovali navštíviť už spomínaný chodník s vyhliadkovou vežou. A hoci ten je na bicykloch z bezpečnostných dôvodov neprístupný, prechádzka po ňom nás očarila.

Aj keď ako sme zistili, pre ľudí, ktorí majú strach z výšok, ako náš fotograf Max, to nemusí byť úplne pohodlné. Nakoniec však svoj strach pokoril, za čo mu patrí obdiv, a vyšiel so mnou až na vrch.

Osobne sa mi však najviac páčila prechádzka medzi stromami. Pozeráte sa na druhú stranu chodníka a vidíte, po čom kráčate. Ste vysoko vo vzduchu a celý chodník drží len na niekoľkých obrovských drevených stĺpoch. Sem-tam sa zachveje, no ani mne nebolo všetko jedno.

A tie výhľady, opäť sa pozeráme na dominantné vrchy Belianskych Tatier, ale vidíme aj na druhú stranu, kde sa rozprestiera Pieninský národný park so svojou dominantou – vrchom Tri koruny.

Na vrchole vyhliadkovej veže je sieť, po ktorej sa prejdú len tí najodvážnejší. Niekomu to problémy nerobí vôbec, ja som mal pred touto prechádzkou rešpekt, ale tiež som to zvládol. Cítil som sa ako artista na lane, našľapoval som naozaj opatrne a snažil som sa držať balans.

Pri ceste dolu z veže môžete ušetriť pár krokov a spustiť sa dolu toboganom. Myslím si, že všetky deti by rozhodne chceli tento tobogan vyskúšať.

Ozaj, a keď už hovorím o deťoch, tak ďalšou obrovskou atrakciou pre ne je obrovské detské ihrisko Kráľovstvo lesa s rozlohou 5000m2, v ktorom okrem obľúbených atrakcií ako „Pevnosť rytierov Dračieho rádu“ alebo megatrampolíny nájdete množstvo edukačných prvkov.

Celé ihrisko vyzerá naozaj ako kráľovstvo, a ak by som mal tak o 25 rokov menej, bolo by naozaj ťažké dostať ma odtiaľ.

Skvelé rodinné stredisko

Celý rezort Bachledka na mne zanechal naozaj výborný dojem. Je moderné a poskytuje množstvo atrakcií.

Deti sa tu rozhodne nudiť nebudú a rodičia sa pri nich môžu vystriedať a užiť si pokojné chvíle práve na bicykloch alebo aj na turistike v okolí.

Obrovskou devízou je aj blízkosť nášho najvyššieho pohoria, ktoré tomu celému dodáva magickú atmosféru.

Popis trás

Rodinná trasa – ľahká 

Dĺžka/prevýšenie: 20 km, 550 m
Štart/cieľ: Bachledova dolina (vrchná alebo spodná stanica lanovky)

QR kód na stiahnutie gpx trasy:

1. Ak sa na trasu vyberiete zo spodnej stanice lanovky, čaká vás úvodné stúpanie, pri ktorom sa zahrejete a zrejme aj zapotíte. Stúpate po šotolinovej ceste až k vrchnej stanici lanovky alebo k Chodníku v korunách stromov.
2. Odtiaľ pokračujete zvážnicou po hrebeni postupne cez vrchy Malá Poľana, Magurka a Javorinka, až prídete k hornej stanici lanovky zo Ždiaru a následne na križovatku Rázcestie pri Tablici.
3. Odtiaľ sa spustíte dole do obce Ždiar-Strednica a pokračujete až po rázcestie Monkovej doliny.
4. Pokračujte popod les až do obce Ždiar a následne do jej časti Bachledova dolina. Zabočíte vľavo a cestou pokračujete až naspäť na začiatok vašej trasy.

Cyklotrasa Magura – stredne náročná 

Dĺžka/prevýšenie: 30 km, 700 m (variant so zachádzkou na Lapszanku pridáva asi 220 výškových metrov na stúpaní dlhom 3,5 km)
Štart/cieľ: Bachledova dolina

QR kód na stiahnutie gpx trasy:

1. Od spodnej stanice lanovky je potrebné vyšliapať k Chodníku v korunách stromov po šotolinovej ceste.
2. Odtiaľ sa spustíte po zjazdovke k stĺpu číslo 8 a pri ňom odbočíte na lesnú cestu, ktorá vás dovedie až k solárnemu prístrešku s nabíjacou stanicou v Hanušovskom sedle.
3. Pokračujete smerom dole po asfaltovej ceste až do obce Osturňa, ktorá je najdlhšou obcou na Slovensku a vyznačuje sa krásnou architektúrou.
4. Ak sa rozhodnete pokračovať na výhľad v poľskej dedine Lapszanka, pri smerovníku pokračujte ešte kúsok rovno a na prvej odbočke sa dajte vpravo. Stúpať budete po asfaltovej ceste. Tou istou cestou sa vrátite do dediny Osturňa.
5. Z nej pokračujete po zelenej cyklotrase až k Rázcestiu pri Tablici, kde odbočíte prudko doľava.
6. Ocitnete sa na modrej cyklotrase, ktorá vedie hrebeňom a postupne sa ňou dostanete až k vrchnej stanici lanovky v Bachledovej doline. Odtiaľ sa spustíte známou šotolinovou cestou dolu na štart.

Kam ísť a čo vidieť?

Belianska jaskyňa

Belianska jaskyňa je jedinou verejnosti prístupnou jaskyňou vo Vysokých Tatrách a nachádza sa len pár minút cesty autom z Bachledovej doliny. Patrí medzi najviac navštevované sprístupnené jaskyne na Slovensku. Okrem bizarných skalných tvarov je známa bohatým výskytom kalcitovej sintrovej výplne.

Chata Plesnivec

Chata Plesnivec (1 290 m) sa nachádza v Belianskych Tatrách v závere Doliny siedmich prameňov. Je to jediná vysokohorská chata na území Belianskych Tatier. Najjednoduchšíprístup k chate je z obcí Tatranská Kotlina a Kežmarské Žľaby. Náročnejšie trasy vedú zo Ždiaru, z Tatranskej Javoriny alebo z Chaty pri Zelenom plese.

Červený Kláštor

Neďaleko rezortu Bachledka sa nachádza aj známa turistická lokalita Červený Kláštor a Pieninský národný park. Jednou z najvyhľadávanejších atrakcií tu je splavovanie rieky Dunajec na pltiach. Vydať sa však môžete aj na pešiu turistiku na dominantný vrchol Tri koruny.

Cypriánova Záhrada

Pokojné a očarujúce miesto v obci Jezersko čerpá inšpiráciu zo slávneho herbára významného bylinkára mnícha Cypriána. Pri prechádzke týmto rajom liečivých rastlín cítite vzduch nasiaknutý vôňou levandule, rozmarínu a mäty, ale narazíte aj na menej známe bylinky. Záhrada s kamennými chodníčkami je ideálnym miestom na relax a načerpanie novej energie.

Prečítajte si tiež

Nový Trek Top Fuel Gen 4 má aktualizovanú geometriu a vylepšenú kinematiku, navyše z neho môže byť mullet