Skvelý príbeh posledného jazdca Paríž-Roubaix: Je to ako Hunger games. Chcú nás vidieť, ako trpíme
Austrálsky profesionálny cyklista Cyrus Monk mal pri premiére na Paríž-Roubaix na mysli len jednu vec: „Pokračuj v jazde!“
A pokračoval až do konca. Šesť hodín, 14 minút a 16 sekúnd, z toho väčšinu išiel sám, 27-ročný Austrálčan bojoval s trestajúcimi dláždenými sektormi a pálčivou bolesťou v nohách.
Do cieľa vo velodróme v Roubaix prišiel Monk ako posledný, necelú hodinu po víťazovi Mathieu van der Poelovi, na 128. mieste, ale dobojoval to až do konca, aj keď bol už mimo časového limitu.
Spadol už pri tréningu
Austrálsky pretekár tímu Q36.5 Pro Cycling štartoval na monumente Paríž-Roubaix po prvýkrát v kariére.
Cyrus Monk zistil, aká obrovská výzva ho čaká, keď 48 hodín pred štartom okúsil pri tréningu dlažobné kocky. Pri tréningu dokonca spadol a do zbierky početných jaziev si pridal ďalšie.
Ani to ho však nezastavilo a postavil sa na štart v Compiègne, keďže príležitosť pretekať na „Pekle severu“ sa pre cyklistov Pro Teamov nenasktne veľmi často.
Pozrite si tiež
- Hľadajú ženu, ktorá hodila čiapku do kolesa Mathieu van der Poela na Paríž-Roubaix
- Mads Pedersen po Paríž-Roubaix: Mathieu van der Poel bol o ligu lepší ako všetci ostatní
„Najlepšia rada, akú som kedy dostal o Paríž-Roubaix, je pokračovať v jazde! Bola to rada, ktorú využil Matt Hayman, keď vyhral Roubaix, a myslím, že to tak mal každý, kto kedy vyhral tieto preteky,“ povedal Cyrus Monk.
„Vždy sa niečo pokazí, stane sa vám nejaký incident a myslím si, že nikto neprejde bez ujmy, ale jednoducho musíš pokračovať v jazde,“ povedal Cyrus stojaci pred tímovým autobusom.
Tieto slová pred štartom sa ukázali ako kľúčové o niekoľko hodín neskôr, keď sa veci skutočne pokazili.
„Je to drsnejšie ako čokoľvek, čo som videl kdekoľvek inde na svete“
Po tom, ako sa mu podarilo dostať sa do úniku v úvodných kilometroch dostal, hneď v prvom dláždenom sektore dostal defekt.
„Je to ako jazdiť s najhoršími turbulenciami v lietadle, aké ste kedy mali! Veľa toho nevidíte, pretože vám neustále klepú oči. Sprevádzajú to zvuky, ako keby sa vám mal bicykel rozpadnúť v každom sektore, ale potom sa cez to nejako dostanete.“
„Je to drsnejšie ako čokoľvek, čo som videl kdekoľvek inde na svete!“
Po prejdení celého prvého sektora s defektom si Cyrus nechal vymeniť koleso od tímového mechanika a prenasledoval skupinu tak tvrdo a rýchlo, ako len mohol.
Vedel, že toto jedno nešťastie pravdepodobne spečatilo jeho osud v pretekoch a bolo nepravdepodobné, že by sa vrátil späť do hlavnej skupiny, keďže leteli rýchlosťou cez 45 km/h.
Odstúpiť z pretekov ho ani nenapadlo
„V hlave som mal stále len jednu vec: ‚len pokračuj v jazde‘. Pokazilo sa mi toho veľa, čo sa, predpokladám, stáva mnohým ľuďom, ale nedotiahol som to tak ďaleko, že by som sa vzdal, keď veci nešli podľa mojich predstáv.“
„Vedel som, že budem ďaleko pozadu, keď som tak dlho išiel na prázdnych pneumatikách, ale bolo fajn urobiť si prieskum na budúci rok.“
Cyrus neustále tlačil do pedálov s húževnatosťou, ktorá ho preniesla cez mnohé trýznivé preteky.
Odstúpiť z pretekov nie je súčasťou jeho DNA a Austrálčan bojoval so zranením z tréningu, mechanickými problémami aj mentálnym tlakom, no všetky problémy tvrdohlavo prekonal a nevzdal sa.
Situácia sa zlepšila v polovici pretekov, avšak dlho to netrvalo a dostal dvojitý defekt v legendárnom sektore Trouée d’Arenberg, ktorý musel prejsť na ráfikoch.
„Každý sa chce len pozerať na to, ako trpíme“
„Úprimne povedané, psychicky to nebolo také ťažké. Myslel som len na to, že musím ‚jazdiť ďalej‘, ale bolo sklamaním, že som po defektoch nemohol v pretekoch už nič urobiť, ale také je Roubaix!“
Honba za výsledkom tak bola stratená, ale odhodlanie dokončiť preteky nestratil. Jeho vôľa pokračovať, napriek tomu, že bol posledným jazdcom na ceste, podnietila jeho odhodlanie nevstúpiť do auta, ktoré zbieralo „najpomalších“ jazdcov.
Presne 48 minút a 18 sekúnd po tom, čo Mathieu van der Poel získal svoju druhú trofej z Paríž-Roubaix, preťal cieľovú pásku Austrálčan Cyrus Monk.
S vyčerpaním vrytým do každého záhybu tváre a vrstvou prachu a blata pokrývajúcim jeho vyčerpané telo, bojovník z Warragulu prestal šliapať po prejazde cieľom vo velodróme v Roubaix.
„Myslím si, že Roubaix je ako Hunger Games. Myslím si, že každý doma sa chce len pozerať na to, ako trpíme, a každý sektor je ako keď [vo filme Hunger Games] vystrelilo delo, keď niekoho zabili. Pre mňa to bol prvý sektor a potom to bolo ďalších 28 sektorov pekla,“ spomínal Cyrus na svoju jazdu.
Rozhovor s Cyrusom Monkom po dojazde do cieľa v Roubaix:
“I think @parisroubaix is The Hunger Games. Everyone at home just wants to watch us suffer. Every sector is like a cannon going off & someone gets killed. For me that was then first sector and then there were 29 sectors of hell after that” – @Cyrus_Monk last man pic.twitter.com/yAK1gHmieU
— Q36.5 Pro Cycling Team (@Q36_5ProCycling) April 7, 2024
Zdroj: Q36.5 Pro Cycling
Paríž-Roubaix
Jarná klasika Paríž-Roubaix, často označovaná ako Peklo Severu, patrí k najstarším a najprestížnejším jednodňovým cyklistickým pretekom na svete. Každoročne sa koná v severnom Francúzsku a je známa náročnými úsekmi s dlažobnými kockami, ktoré sú skutočnou skúškou odolnosti a zručností pretekárov.
Trasa vedie z mesta Compiègne, prechádza cez Paríž do Roubaix a zahŕňa až 29 sektorov s pavé (dlažobné kocky), ktoré sú rozhodujúcim faktorom v pretekoch, pričom pridávajú technickú náročnosť a nevyspytateľnosť.
