Tour de France: Ako sa z reklamnej akcie bez pravidiel stala jedna z najpopulárnejších športových udalostí na svete
Ak by niečo malo byť synonymom úspechu, prestíže a súťaživosti v cyklistickom svete, určite je to Tour de France. Na tejto trojtýždňovej udalosti sa každoročne stretávajú tí najlepší z najlepších, aby pokorili náročný terén plný zákrut a stúpaní a získali honor majstra. Jej minulosť však nie je až taká prestížna, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Prvý ročník bol reklamou
História Tour de France sa datuje až do roku 1903, keď sa vedenie francúzskeho športového denníka L’Auto rozhodlo zorganizovať cyklistické preteky, aby zvýšilo svoj predaj.
Prvý ročník mal iba 6 etáp, celková dĺžka pretekov však bola celých 2 428 km. Na štart sa vtedy postavilo 60 cyklistov. Viac než polovica jazdcov preteky nedokončila – pre porovnanie, v roku 2021 akciu dokončilo 78 % zúčastnených.
Na tom však nie je nič prekvapivé, keďže to bola súťaž len pre tých najodolnejších. Bicykle boli vtedy bez prehadzovačov a na ceste nebola povolená žiadna technická pomoc.
Kampaň denníka L’Auto však zafungovala – čitateľom sa zapáčili denné správy o pretekoch a jeho popularita dramaticky stúpla.
Neslávne začiatky bez pravidiel
Hoci dnes už je to pre nás nepredstaviteľné, počas prvých ročníkov ste mohli vidieť cyklistov piť alkohol, fajčiť či brať iné substancie. Neboli vtedy ešte zakázané, jazdci si nimi teda radi vylepšovali výkon.
Francúz Henri Pélissier, ktorý vyhral Tour de France v roku 1923, podobné pomôcky nazýval dynamitmi. V interview opisoval novinárom, že je z látok taký nabudený, až namiesto spánku v noci tancuje.
Otvorené užívanie týchto praktík ustalo v druhej polovici 20. storočia, keď Francúzi prijali zákon, ktorý zakázal stimulanty v športe.
Začiatky sprevádzali aj podvádzanie či zneškodňovanie konkurencie. Jazdci, ktorí museli jeden z úsekov prejsť v noci, dostali pokuty za to, že si skrátili cestu, prípadne časť trate prešli vlakom.
Priaznivci súperov hádzali favoritom pod kolesá klince alebo črepiny skla.
Neslávne známym ročníkom sa stal aj ten v roku 1975, keď človek z davu napadol Eddyho Merckxa, jedného z najuznávanejších cyklistov v histórii. Ten tým stratil šancu stať sa šesťnásobným víťazom pretekov.
Jeho zloženie je 100 % prírodné, neobsahuje konzervanty a umelé farbivá. Je úplne bez alkoholu, takže je to nápoj vhodný pre ktorúkoľvek časť dňa. Ideálny partner na športové aktivity či na bežné vychutnávanie bez výčitiek. Svieža chuť grapefruitu vás nabudí a pomôže vám načerpať sily na ďalšie cesty.
Ako sa zmenila?
Tour de France sa koná každoročne už 119 rokov, s prestávkami počas pandémie španielskej chrípky a oboch svetových vojen.
Počas svojej histórie sa vyvíjala a zahŕňala rôzne ozvláštnenia, ako sú časovky a horské stúpania. Aby sa obmedzilo podvádzanie a chránili jazdci, podujatie nastavili tak, že sa jazdí len za denného svetla.
Z prašných ciest sa medzitým prešlo na hladké a spevnené a jazdcom pribudli ochranné prilby a technická podpora.
Ani s upravenými pravidlami sa však podujatie neobišlo bez kontroverzií. Hoci boli dopingové testy zavedené už v polovici 60. rokov, boje s podvodmi trvajú dodnes.
Nedávne dopingové škandály zahŕňali napríklad prípady jazdcov, ktorí užívali testosterón. Túto fintu využil aj taliansky cyklista Mario Cipollini, ale po svojom – na zvýšenie zásob mužského hormónu si na riadidlá prilepil obrázok Pamely Andersonovej.
Za vyše sto rokov sa tiež Tour de France nepodarilo vytvoriť pravidelnú ženskú obdobu podujatia, hlavne pre nedostatok financií. Ďalší pokus pod menom Tour de France Femmes však odštartoval celkom nedávno, v roku 2022.
Aj po rokoch je tak Tour de France stále všeobecne oslavovaná ako jedna z najväčších športových výziev na svete a nejeden amatérsky cyklista sníva o tom, že by sa jej mohol jedného dňa zúčastniť.
