Rabac, to sú kamenné traily pri mori
No tak poďme hľadať… SKAUTing prebiehal v domácich podmienkach, lokalít na výber bolo viac. Chorvátsko by malo poskytnúť všetko, čo potrebujeme – výhľady z terénu priamo na more, legálne a upravené traily a nepohrdli by sme ani teplejším počasím.
Ňúrame teda lokality na vrchu Chorvátska a narážame na bikepark Rabac. O bikeparku sme už počuli chýry a slychy, no nikto nemal reálnu skúsenosť.
Pozisťovali sme teda dodatkové informácie od známych, ktorí už na mieste boli, napozerali POV jazdy z tejto lokality, prebrázdili Google maps, všetko naplánovali a vlastne na pevno sa rozhodli, že to skúsime práve tam.
Ten správny moment pre medzisezónnu siestu
Pôvodne sme chceli vyraziť hneď na začiatku marca, no počasie si, ako sa hovorí, išlo svoje, čiže neostávalo nič iné ako vyčkať na správny moment.
Prišiel na konci marca, keď meteogramy dodali potrebnú istotu. Napráskali sme teda auto bicyklami, doplnkami a vybrali sa na vandrovku.
Trasu sme naplánovali cez Rakúsko a Slovinsko, po prekročení chorvátskych hraníc vás už nečaká žiadna mýtna brána, takže všetko je, ako má byť. Cesta mimo sezóny prebehla veľmi hladko a stáli sme prakticky iba raz.
Rabac je malá rybárska dedinka neďaleko historickej Puly a na skok je aj známa destinácia Rijeka. Keďže sme prišli v marci, panovala tam mimosezónna siesta. To znamená, že cez týždeň sme o ôsmej večer nenašli jedinú otvorenú reštauráciu, kde by sa dalo navečerať.
Nakoniec však stačilo prejsť do desať minút vzdialeného historického centra mesta Labin, kde sme zaparkovali v reštaurácii Velo. Odporučili by sme ale skôr taliansku reštauráciu Napoli, ktorá sa nachádza hneď oproti. Tú sme navštívili v deň odchodu a vychutnali si naloženú neapolskú pizzu.
Ak sa do Rabacu chystáte v marcovom termíne, treba sa pripraviť na podobný scenár a na to, že ak si nebudete variť na ubytku, za kvalitnejším stravovaním bude treba trochu cestovať.
Rabac s výhľadmi
Veľkým plus ubytovania v Rabaci je fakt, že vďaka strmým kaskádovým uliciam budete mať s veľkou pravdepodobnosťou parádny výhľad na miestny záliv.
Rovnako sme to mali aj my, ubytovanie sme našli cez Airbnb a malo mega terasku, kde ranná mokka naberala úplne nový rozmer, haha.
Nevýhodou tejto strmej kaskádovej zástavby je, že keď pôjdete večer na kávu alebo drink do centra, tak sa cestou domov pekne zapotíte. S parkovaním väčších vanov to môže byť tiež občas problém, no to je všeobecne známe pravidlo.
Bikepark
Ešte v prvý deň po príchode a večeri sme boli omrknúť základňu bikeparku, pri ktorej si našiel miesto aj malý pumptrack so šotolinovým povrchom. Neďaleko je aj ďalší, menší, ktorý ale v našich očiach pripomínal skôr minigolfové ihrisko, na čom sme sa celkom pobavili.
V základni bikeparku sa nachádza požičovňa bicyklov a elektrobicyklov, bežných crossových, aj trailových. Rovnako je tam počas sezóny k dispozícii vývoz dodávkou a môžete využiť komentované cyklotúry okolím.
V parku je namotaných osemnásť vyznačených trailov. Väčšina má prírodný (čítaj: poriadne kamenný) podklad a je určená skúseným cyklistom, no na svoje si prídu aj rodiny s deťmi alebo rekreační cyklisti.
Pre nich sú pripravené dva 3-kilometrové family a adventure traily, ktoré tvoria príjemný okruh a majú upravený šotolinový povrch. Lemujú ich informačné tabule, podľa ktorých sa viete orientovať a prípadne z nich aj získať zaujímavosti o regionálnej faune a flóre.
Poctivo vyšliapané výškové metre sa odvďačia parádnymi výhľadmi na more a neďaleké ostrovy Cres a Krk. Výšľap na úplný vrchol Standar by sme tipovali pri priemerných cyklistoch približne na hodinu a pol.
Čo sa týka náročnejších trailov, tých je tu vyznačených viac ako desať, no rôzne sa prepájajú a kombinujú. Najviac jazdené sú Espresso a Babewatch, ale na tie už treba viac skúseností a celoodpružený bicykel.
Jedna jazda = tri prerazenia
Pre fotografovanie sme prvý deň zvolili spomínaný trail Babewatch. Tieto náročnejšie modré a červené traily v bikeparku sú si vizážou do značnej miery podobné. Kamene, rovinka, zákruta, kamene, prudká zákruta, kamene…
Nenájdete tam žiadne vybudované drevené prekážky. Umelo upravený povrch a klopené zákruty sú najmä na trailoch Breezer a The Zone. Pozor však na šotolinový povrch, vie byť extrémne šmykľavý.
Ak nemáte kvalitné bezdušáky a inserty, odporúčame pribaliť na traily pár náhradných duší naviac a bez kvalitných hrubostenných enduro plášťov by sme tam druhýkrát ani nepáchli. Naša bilancia bola 1 jazda = 3 prerazenia.
Vrchná časť trailov poteší super výhľadmi na more. V druhej časti sa už ponárate do typických borovicových lesov a na výhľad môžete zabudnúť.
Na vrchol trailov vás mimo sezóny dostanú iba vaše stehná, keďže vývoz dodávkami funguje iba počas nej. Dá sa využiť žltý výšľapový trail, prípadne ak máte ubytovanie vo vrchnej časti Rabacu, tak na trail Espresso sa dá dostať aj priamo po mestskej komunikácii Gornji Rabac s jednoduchým napojením v prvej štvrtine trailu. V spodnej polovici trailu sa viete odpojiť na rôzne iné.
Cvakáme to tam jedna radosť, hľadáme miesta, chalani tlačia jednu jazdu za druhou. Končíme až so západom slnka v spodnej časti.
Po fotení treba ešte doplniť energiu. Minicentrum pri prístave nás privítalo ležérnou atmosférou, nechali sme sa zlákať kaviarňou Riva, kde majú chutnú kávu a skvelé palacinky. Na terase sme nacvakali zopár ďalších fotiek a pobrali sa na ubytko.
Nový deň, nové biky
Druhý deň sme vstali trochu uťahaní. Každý, kto už absolvoval celodenné fotenie, vie, o čom hovoríme. Natlačili sme sa ale výdatnými raňajkami, nahodili nové oblečenie, skontrolovali a nastavili bicykle a vydali sa smerom k bikeparku. Tentoraz sme presedlali na XC športové bicykle Rascal.
Vydali sme sa výšľapovým trailom na vrchol a ak nás niečo zaujalo, cvakali sme fotografie. Na Rascaloch išiel výšľap oproti trailovým bicyklom ako po masle, ani sme sa nenazdali a ocitli sme sa na vrchole šotolinového family trailu.
Cestou nadol sme fotili ďalšie zábery zo zjazdu a, samozrejme, pózy, haha. Z trailov nás vypľulo až na miestnej pláži. Tam sme cvakli lifestyle a dali opäť rýchly sladký obed v podniku Riva. Cappuccino a palacinky, to je základ.
Fotenie sme chceli okoreniť aj niečím trochu iným, preto sme nahodili bicykle na nosič a vybehli ešte do historického centra banského mesta Labin. Na kopci vo výške približne 300 m n. m. sa pýši stredoveké centrum, ktorého korene siahajú až do roku 285. Milovníci dejín a románskeho slohu si prídu na svoje.
Celý fotovýlet sme zakončili chutným obedom v reštaurácii Napoli a napráskaní sa vydali naspäť domov. Ak sa chystáte do Rabacu a pôvodne ste nemali v pláne brať aj bicykle, odporúčame to prehodnotiť.
Na svoje si prídu naozaj všetky kategórie cyklistov a miesto spoznáte aj z trochu iného uhla. Nezabudnite však na hrubostenné plášte, alebo aspoň odolnejšie duše.
