Dôvod, prečo ste o Karpathose asi ešte nepočuli, je, že sa nachádza v tieni väčších, vybudovanejších, pre turistov „predžutých“ ostrovov ako Kréta či Rodos. Karpathos je malý, drsný a divoký kus zeme, kam s obľubou zavítajú adrenalínoví junkies a tí, ktorí na Kréte zabudli vystúpiť z trajektu.

Hornatý Karpathos je dlhý 50 km, široký len 11 km v najširšom bode a najvyšším bodom je 1 215 m n. m. týčiaca sa hora Kali Limni. A prečo ideme bikovať až do Grécka?

No lebo kým u nás človek ešte drkoce zubami a nosí termobielizeň, v krajine Poseiódna sú už ideálne podmienky na dupanie do pedálov. My sme si to poslali krížom cez celý ostrov, z južných piesočných pláží a surfovej oázy až na sever, do bájneho horského mestečka Olympos.

Afiartis, raj surferov

Začíname na južnom konci ostrova, kde sa nachádza aj naša základňa ION CLUB Anemos. ION CLUB je len pár sto metrov od letiska, takže presuny a cestovanie sú ultra simple. Juh ostrova je skalnatý, suchý a veterný a práve vďaka neutíchajúcemu vetru meltemi sa tu už viac ako 20 rokov nachádza windsurfingová stanica ION CLUB.

Od roku 2015 ponúka aj biky a komplet servis okolo toho (guidované túry, bike campy, servis bicyklov). Keďže začíname na úrovni mora, prvá časť tripu znamená hlavne šliapanie do kopca. Odbočujeme od tyrkysového mora a prašnými cestami postupne stúpame nad celú južnú časť ostrova nazývanú Afiartis. Na prvý pohľad môže táto časť vyzerať trochu nehostinne, akonáhle sa ale dostávame hlbšie do vnútrozemia, scenéria sa mení od skalnatých útesov po skryté kaňony či olivové háje.

Vo výhľade máme trojicu zátok vyhľadávaných windsurfistami, celé letisko a aj vojenskú základňu, kde práve štartuje štvorvrtuľové vojenské lietadlo. Prichádzame k šestici mierne hrdzavých a občas sa točiacich veterných mlynov. Manolis, lokál a spolumajiteľ ION CLUBu, nás ubezpečuje, že už dávno nie sú napojené na sieť a točia sa naprázdno. Jednoducho Greek style.

Všade naokolo vidíme množstvo zrúcanín domov a zanedbaných terasových políčok. Dozvedáme sa, že pred druhou svetovou vojnou mal Karpathos niekoľkonásobne viac obyvateľov (až 50 000, dnes sa pohybuje počet do 6 000) a nazývali ho Golden Island.

Vďaka pestovaniu obilia sa celý ostrov z diaľky leskol zlatou farbou. Všetko naokolo boli kedysi malé políčka oddelené kamennými terasami. Preskúmali sme zopár zrúcanín a stretli sme aj somárov!

Arkasa

Stúpame ďalej po prašnej ceste okolo malého kameňolomu, až kým sa neprehupneme cez kopec, kde sa nám otvorí výhľad na západnú stranu ostrova. Za 10 km sme spravili prevýšenie 360 metrov. Čaká nás zábavný zjazdík do mestečka Arkasa, kde sa nachádzalo osídlenie už v antike.

Púšťame si to na plné pecky po prašnej ceste a po chvíli sa nám otvoria také výhľady, že nevieme, či máme zoskakovať z biku a rýchlo postovať na Instagram alebo si ten zjazd užiť celý v kuse. Arkasa má bohatú históriu, od antiky cez pirátov až po surferov, ale hlavne úžasnú vychillovanú atmosféru.

Po preskúmaní mestečka a pár vtipných zjazdíkoch po úzkych bielo-modrých uličkách a schodoch opäť stúpame a presúvame sa ďalej na sever, smerom na hlavné mesto. 

DH trail od pilotov stíhačiek

Hlavné mesto Pigádia sa môže popýšiť tým, že má viac ako jednu hlavnú ulicu, ale stále je príliš malá na to, aby sa tu nachádzal semafor (pozn. na celom ostrove nie je jediný semafor ani kruhový objazd a vodičské preukazy si ľudia musia robiť na Rodose). Dôvod, prečo sa štveráme na kopec nad hlavným mestom, je jasný. Pred pár rokmi boli na karpathoskej vojenskej základni letci gréckej air force.

Ako správni adrenalin junkies potrebovali aj po celodennom niekoľkonásobnom g preťažení v stíhačke ešte doplniť adrenalín na zjazde na bikoch. Tak sa rozhodli vlastnými silami postaviť downhillový trailík.

Ďalší z našich sprievodcov je Rasty z Českej republiky, bývalý zjazdár, ktorému tento ostrov učaroval, a tak robí bike servis a guidované túry. Ten je teraz šťastím bez seba, že zase raz môže stráviť viac času na biku vo vzduchu ako na zemi. Ocitáme sa v klasickom mediteránskom borovicovom lese, kde mäkké voňavé ihličie na zemi je celkom dobrá vychytávka pri nepodarených dopadoch.

Zopár dropíkov zo skál, niekoľko jumpíkov na kľukatom single traile, rampa, klopenky a skalnaté technické úseky sú príjemnou zmenou po prašných cestách. Určite sa sem vrátime aj zajtra s pick-upom a budeme len točiť DH trail. Krátka pauza na gyros pitu v meste s výhľadom na prístav a odtiaľ začíname stúpať na najťažšiu časť nášho tripu, do horského mestečka Olympos.

Tam, kde sa zastavil čas

Horské dedinky na severe Karpathosu sú úplne odlišné od tých rybárskych pri mori. V minulosti bol Karpathos pre jeho strategickú polohu obľúbenou zastávkou pre pirátov. Časté pirátske nájazdy vyhnali ľudí vysoko do hôr, aby boli viac chránení a mali výhľad na more.

Z Pigádie do Olymposu nás čaká celkom slušný 50 km výšľap s prevýšením 1 200 m. Výhľady ale stoja za to. Sme vyššie, cesta sa kľukatí niekoľko sto metrov nad morom a je tu oveľa viac zelene, zväčša borovice. Cestou stretávame miestnych pastierov kôz. V minulosti neboli juh a sever ostrova prepojené, jediná možnosť spojenia bola loďou po mori. Cesta medzi Olymposom a Pigádiou existuje len pár desiatok rokov.

Po pocitových asi tisíc kilometroch sme sa konečne dokľukatili do Olymposu. Horské mestečko s výhľadom na more, modrobiele domčeky, veterné mlyny, babky v tradičných krojoch, jednoducho všetko ako z gréckej pohľadnice.

Zničení sadáme do malej miestnej taverny, na stôl prichádzajú domáce šmaky ako feta, halumni, tzatziki či musaka a naša veľká tučná grécka túra sa síce končí, ale tento ostrov v nás zanechal silný pocit, že sa sem ešte vrátime. Yamas!

Text: Vanda Maňková

Foto: Michal Galbavý, Simon Židar, ION Club