Európske značky nie sú práve najznámejšie dobrými trailovými hardtailmi. Rakúska KTM však vyrába predovšetkým motorky, a tak by mohli o bombovaní dolu kopcom vo vysokej rýchlosti čo-to vedieť.

Rám

KTM Ultra Evo je v tomto teste tak trochu unikát. Kým ostatné biky majú 29-palcové kolesá, Rakúšania sa rozhodli dozadu osadiť menšie. To by malo – tak ako pri iných mullet bikoch (ako sa táto kombinácia zvykne prezývať) – kombinovať zotrvačnosť a priechodnosť terénom veľkých kolies s obratnosťou tých menších.

Hranatý rám je vyrobený z hliníka triedy 6061 a dostupný iba v troch veľkostiach. Reach je vo všetkých z nich skôr z konzervatívnejších – naše L-ko malo len 452 mm. Vyšší jazdci sa teda možno na bike až tak dobre neposkladajú.

+ 4

Naopak, sedlové trubky patria k tým dlhším (460 mm v L-ku). Nižší jazdci tak zase možno nebudú môcť siahnuť po väčšom ráme s vidinou dlhšieho reachu. Na druhej strane, je tu naozaj položený 65-stupňový hlavový uhol, ktorý zdanlivo len pred niekoľkými rokmi patril na zjazďáky. Sedlový uhol má zase moderne strmých 74 stupňov.

S dobou kráčajú aj Boost rozchod zadnej stavby, sčasti vnútorne vedená kabeláž a držiaky na nosiče či blatníky. Miesta na plášte však nie je veľa a limitom je 2,6-palcový zadný plášť. Na plusky tak môžete zabudnúť. Z výroby tu chýba chránič zadnej stavby, a tak je Ultra pri jazde celkom hlučný.

Komponenty

Výbava nie je zlá, zvlášť vzhľadom k cene, no nič konkrétne vás tu asi nenadchne. Vidlica RockShox Recon Silver RL je vzduchová, so 130 mm zdvihom a externým nastavením tlmenia odskoku a kompresie. Má však tenké, 32 mm vnútorné nohy.

Pohon je zostavený z najlacnejšej 12-rýchlostnej súpravy SRAM SX Eagle s 11 – 50-zubovou kazetou, nie 10 – 52-zubovou, aké nájdete v tých drahších. Dvojpiestové brzdy Shimano MT410 sú čo do výkonu podobné ako na ostatných bikoch v teste.

Ráfiky sú relatívne široké (30 mm vnútorná šírka) a obuté do lacných verzií plášťov Schwalbe Nobby Nic – vpredu 2,6-palcové, vzadu len 2,35-palcové. Potešili nás moderne krátky 50 mm predstavec a moderne dlhá 150 mm teleskopka. Aj fakt, že tu nejaká vôbec je.

Jazda

Benefity menšieho zadného kolesa sú citeľné od prvých metrov na traile. Ovládanie je zábavné a obratné. Cez zatvorené zákruty sa dokáže prepletať so živosťou, aká ostatným bikom v teste chýba. Zadná stavba so 440 mm síce nie je najkratšia, no predné koleso sa dá ľahko odlepiť od zeme a zdvihnúť ponad prekážku.

Do kopca stúpa rovnako ochotne vďaka strmému sedlovému uhlu, ktorý vás posadí do efektívnej pozície na pedálovanie. Reach je síce na papieri krátky, no v kombinácii s dĺžkou zadnej stavby umiestňuje ťažisko jazdca do pekne centrálnej pozície medzi kolesami – minimálne vo výšľapoch, kde sme nemali problém so zdvíhaním predného kolesa, ani s trakciou toho zadného.

S ochotou naberať výškové metre pomáhajú aj osadené plášte. Dolu z kopca sú však najslabšie z celého testu a jednoducho sme tvrdej zmesi gumy neverili, že podrží. Nedovolili nám tak vyžmýkať z hravého potenciálu biku maximum. Plášte nedokážu ani až tak dobre tlmiť nerovnosti, čo je na hardtaile obzvlášť dôležité.

Vidlica pritom chodí celkom citlivo a dostatočne progresívne. Rozbitejšie sekcie však odhalia menšiu tuhosť tenkých nôh, aj nižší zdvih ako na ostatných bikoch. V náročnejšom teréne vypláva na povrch aj nižšia súprava pohonu. Hoci radí spoľahlivo, reťaz predsa len poskakuje trochu viac, ako v o niečo lepších pohonoch Shimano.

Náš testovací jazdec má 173 cm a preňho bolo L-ko tak akurát. Ak ste však narástli viac, alebo jednoducho preferujete dlhšie a stabilnejšie biky, zrejme si z tejto ponuky nevyberiete. Tak či onak však musíme povedať, že na biku sme sa naozaj zabavili. A ak vám sadne, stojí za to si na ňom postupne vymeniť tých pár slabších komponentov za lepšie.