Vilma Gombalová a jej prvé preteky medzi ženskou elitou na Európskom pohári v Lošinji

Mladá slovenská zjazdárka Vilma Gombalová (KRAPS Racing Team) napísala o jej prvých pretekoch medzi ženskou elitou. Na pretekoch Európskeho pohára v chorvátskom Lošinji sa jej podarilo umiestniť na treťom mieste.
Konečne sa nám roztočil kolotoč závodov a s príchodom apríla sme sa vybrali na 1. kolo Európskeho pohára v lokalite Lošinj, ostrov cca polhodinu plavby trajektom od Krku.
Celá cesta tam nám trvala okolo 11 hodín, čo nie je až tak strašné ak si do krabičky natlačíte dostatok rezňov a stiahnete zopár filmov z Netflixu. Do cieľa sme prišli štvrtok večer a trackwalk sa nám podarilo stihnúť ešte pre úplnou tmou.
V piatok ráno prebieha registrácia, kde dostanete 2 čísla – tenšie sa prispinkuje zozadu na dres, aby vás počas meraných jázd rýchlejšie a lepšie identifikovali. Trať je vďaka obrovským špicatým kameňom, ktorých tu je na 1 m2 viacej než hliny, veľmi technická a obsahuje aj skoky s nie moc príjemnými dopadmi.

Napriek miernemu strachu z nepoznaného sa ma chuť jazdiť stále držala a hneď po skončení oficiálneho trackwalku som vtrhla „medzi pásky“. Na štart sa vyváža za pomoci mikrobusov a valníkov – bicykle sú chránené z obi dvoch strán kartónmi a upevnené upínacím popruhom o zadnú aj prednú časť nákladného auta. Zhruba celý tréning pršalo a na trati sa všetkým strašne šmýkalo.
V zime a blate nám stačilo 5 jázd a premočení sme zdrhli na ubytko. Večer som v kúpeľni prala blatové rukavice a asi hodinu fénovala prilbu a topánky nech sú ready na nastávajúci deň.
Sobotu dážď ustál a bicykle začali byť znovu celkom ovládateľné. Európsky pohár a asi každý väčší pretek v zahraničí sa od nášho Slovenského poháru líši hlavne v organizácií.
Keďže sa týchto závodov zúčastňuje viac ľudí, je potrebné kvalifikáciu (semi-finále) uskutočniť už v sobotu na obed a na to aby vás na ňu pustili musíte ráno absolvovať minimálne 2 tréningové jazdy. Moja meraná jazda bola pohodová a dostala ma na 4. miesto.
Už v skoré nedeľné ráno som vedela, že to bude super deň lebo namiesto šera a chladu som sa zobudila do krásneho východu slnka. Trať bola už od rána vyschnutá a omnoho viacej nás všetkých bavila. Napätú atmosféru spríjemňovala kopa fanúšikov popri trati.
Do obeda som stihla najazdiť nové stopy a nabrala odvahu aj do skokov, ktoré mi dopomohli skončiť na 3. mieste v mojom prvom elitnom závode. Som vďačná za nové skúsenosti a snáď sa mi ich všetky podarí dobre zužitkovať v najbližšom súboji s časomierou!









