Musíte vidieť: Brook Macdonald v dokumente o ceste po hrozivom páde a úraze chrbtice
„Jazdil som na bicykli väčšinu života. Keď som mal 11 alebo 12 rokov, mal som kamaráta, s ktorým sme hrali rugby a on mi v jeden deň predstavil svet horskej cyklistiky a odvtedy sme jazdili na bicykloch každý deň,“ hovorí jeden z najlepších zjazdárov na svete, 29-ročný Brook Macdonald.
Brook Macdonald sa začal venovať cyklistike aktívnejšie a musel si vybrať medzi bicyklom a novozélandským národným športom, rugby. Našťastie si vybral bicykel.
Na jeho prvých veľkých pretekoch v roku 2009 sa stal v austrálskej Canberre juniorským majstrom sveta v zjazde. Napredoval skutočne veľmi rýchlo a postupne sa dostal na pódia aj medzi mužskou elitou. V roku 2012 si pripísal svoje prvé víťazstvo na svetovom pohári v zjazde po dokonalej jazde na trati vo francúzskom Val d’Isere.
Úraz, ktorý mu zmenil život
Kariéra talentovaného Novozélanďana pokračovala vo vysokom tempe aj napriek menším zraneniam až do leta v roku 2019. Na sveťáku v kanadskom Mont-Sainte-Anne prišiel zlomový moment, ktorý mu zmenil život.
Počas prvej jazdy, v spodnej časti trati trafil vytŕčajúci koreň, preletel cez riadidlá a tvrdo dopadol na zem. Utrpel pritom vážne zranenia a zlomil si stavce T12 a L1. Nasledovalo päť hodín čakania v obrovských bolestiach, kým ho odviezla záchranárska helikoptéra.
Brook Macdonald musel podstúpiť náročný zákrok a doktorovi sa našťastie podarilo počas šesťhodinovej operácie napraviť a spojiť zlomené kosti dvomi tyčkami a ôsmimi šróbmi.
Operujúci doktor síce dokázal spojiť zlomeniny, avšak jeho cesta späť na vrchol zjazdovej cyklistiky sa ešte len začala. V tom momente nebolo garantované nič. Ani to, či bude schopný opäť chodiť po vlastných nohách.
Nikdy mu nepovedali, že možno nebude môcť chodiť
„Našťastie mi nikdy nepovedali, že možno nebudem môcť chodiť, pretože mentálne by to bolo omnoho ťažšie. Ale doktor to povedal mojej partnerke a ani ona mi to nepovedala,“ opisuje Brook Macdonald.
Namiesto obáv z toho, ako by mohla byť týmto úrazom ovplyvnená jeho kariéra, Macdonald stanovil cieľ, že bude v nasledujúcom roku opäť jazdiť na bicykli. O dva dni neskôr bol dokázal pohnúť prstami na nohách a do piatich týždňov už sedel opäť na bicykli.
Tým, že bol celý život zjazdár, nebol zvyknutý brať veci pomaly a po malých krokoch. To, že bol nútený spomaliť na tempo svojho zotavujúceho sa tela, bolo preňho cennou lekciou.
„Zmenilo to môj pohľad na život. Mnohí považujú život za samozrejmosť a až keď som ležal na nemocničnej posteli, uvedomil som si, aké dôležité je vôbec vedieť chodiť. Už len toto ma vrátilo do reality. Obrovskou pomocou bola aj podpora ostatných pretekárov. Je skvelé, že môžem zdieľať moju cestu a to, že by ste sa nikdy nemali vzdávať nádeje, že sa vrátite tam, kde ste skončili,“ dodáva Brook Macdonald.
V dokumente Red Bullu The Road Back opisuje Brook Macdonald jeho cestu od zranenia až po úplné zotavenie a návrat na pretekárske trate.
Vaše komentáre