100 namiesto 60 gramov sacharidov za hodinu. Cyklisti stratili menej výkonu po štyroch hodinách jazdy
A.S.O./Thomas Maheux
Sacharidy patria medzi hlavné zdroje energie pri intenzívnej jazde na bicykli. Telo ich využíva z prijatého jedla a nápojov aj zo zásob glykogénu, ktorý si ukladá vo svaloch a pečeni. Pri dlhšej záťaži preto záleží aj na priebežnom dopĺňaní energie.
Otázkou však zostáva, koľko sacharidov dokáže cyklista účelne využiť a či vyšší príjem prinesie aj merateľný rozdiel vo výkone.
Nová štúdia publikovaná 7. októbra 2026 porovnala dve rozdielne dávky počas štvorhodinovej jazdy. Skúmala pritom schopnosť podať vysoký výkon v únave.
Prečítajte si tiež
Vyšší príjem sacharidov zmiernil pokles výkonu
Výskum zahŕňal 15 trénovaných mužov, cyklistov a triatlonistov. Každý absolvoval oba výživové režimy, pri ktorých počas jazdy prijímal v nápojoch a géloch buď 60, alebo 100 gramov sacharidov za hodinu. Použitá bola zmes glukózy a fruktózy v pomere 1:0,8.
Štvorhodinovú jazdu prerušovali intenzívne intervaly a nasledovala 15 minútová časovka. Jej výsledok vedci porovnávali aj s výkonom za čerstva.
Únava znížila výkon pri oboch režimoch. Pri príjme 60 gramov za hodinu však klesol približne o 9,3 percenta, pri 100 gramoch o 6,4 percenta. Vyššia dávka znamenala v záverečnej časovke priemerne deväť wattov navyše.
„Príjem 100 oproti 60 gramom sacharidov za hodinu počas dlhotrvajúcej prerušovanej cyklistickej záťaže zlepšil odolnosť voči únave bez zmeny využívania svalového glykogénu,“ konštatujú autori štúdie.
Práve posledná časť záveru je zaujímavá. Vyšetrenie vzoriek svalového tkaniva ukázalo, že pri oboch dávkach sa spotrebovalo podobné množstvo zásobného cukru, teda glykogénu. Lepší výkon pri vyššom príjme sacharidov sa preto nedal vysvetliť tým, že si cyklisti ušetrili viac týchto zásob na záver jazdy.
Sto gramov za hodinu nie je cieľ pre každého
Pri vysokom príjme záleží aj na zložení sacharidov. Glukóza a fruktóza využívajú v čreve odlišné transportné mechanizmy, takže ich kombinácia umožňuje telu spracovať väčšie množstvo prijatej energie ako samotná glukóza.
Aj preto sa pri dlhých a náročných výkonoch používajú ich zmesi. Odborný prehľad o sacharidoch vo vytrvalostnom športe však upozorňuje, že schopnosť vysoký príjem tolerovať treba odlišovať od dôkazu, že každé ďalšie zvýšenie dávky zlepší výkon.
Výsledok novej štúdie sa týka malej skupiny trénovaných mužov a konkrétnej náročnej záťaže. Neurčuje optimálnu dávku pre kratší alebo pokojnejší výjazd.
Dôležitá je navyše tráviaca tolerancia. Pravidelné skúšanie výživovej stratégie v tréningu môže pomôcť zlepšiť znášanie sacharidov a obmedziť tráviace ťažkosti, ako vysvetľuje štúdia o tréningu tráviaceho systému. Vyšší plánovaný príjem tak musí zodpovedať nielen náročnosti jazdy, ale aj tomu, čo cyklista dokáže pohodlne prijať.
