Najnapínavejšie majstrovstvá sveta za posledné roky? Pogačar chýba a preteky nemajú jasného favorita
Wout van Aert. Foto: Kristof Ramon / Red Bull Content Pool
Ak by Tadej Pogačar v nedeľu stál na štarte majstrovstiev sveta v cestnej cyklistike, predpovede by zneli povedome. Kto s ním vydrží najdlhšie? Kde zaútočí? A koľko kilometrov pôjde sám, kým dorazí do cieľa a získa tretí dúhový dres po sebe?
Aj keď nie je isté, že by vyhral aj v Montreale, po jeho výkonoch z posledných dvoch rokov by väčšina súperov musela postaviť celý plán na jedinej otázke: ako zastaviť Tadeja Pogačara. Jeho pád na Vuelte túto otázku z pretekov odstránil.
Zrazu sa nedá určiť jeden jazdec, ktorého treba za každú cenu nasledovať, ani jeden tím, od ktorého sa očakáva kontrola celého dňa, čo môže zmeniť preteky oveľa viac ako samotný zoznam favoritov.
Bez Pogačara sa súperi nemusia celý deň obzerať po jednom jazdcovi a čakať, kedy zaútočí. Favoriti môžu skúšať vlastné plány, no zároveň budú musieť rozhodovať, na koho nástup zareagovať.
Ak odíde silná skupina, nebude samozrejmé, kto ju má stíhať. Práve v tom môže byť Montreal iný ako preteky, v ktorých všetci vopred vedia, koho treba zastaviť.
Prečítajte si tiež
Favoritov je veľa, odpoveď dá až záver pretekov
Remco Evenepoel má za sebou štvrtý titul majstra sveta v časovke za sebou a už vie, ako vyhrať aj cestné preteky šampionátu. Netreba tiež zabúdať, že Belgicko má na súpiske aj ďalšie veľké meno Wouta van Aerta.
Isaac del Toro a Paul Seixas ukázali svoju silu na montrealskej trati, keď si nedávno rozdelili prvé dve miesta pri teste na kanadskej klasike. Mathieu van der Poel zasa pripomenul výnimočnú formu dlhým sólom na Okolo Luxemburska. Tom Pidcock je ďalším jazdcom, ktorému by náročný a útočný priebeh mohol vyhovovať.
Pri každom z nich sa dá predstaviť víťazný scenár. Evenepoel môže rozhodnúť útokom z väčšej vzdialenosti. Del Toro alebo Seixas môžu odísť na niektorom z posledných stúpaní.
Van der Poel môže prežiť selekciu a potom využiť svoju výbušnosť. Van Aertovi či Pidcockovi môže vyhovovať deň, v ktorom sa preteky rozpadnú na malé skupiny a nikto už nebude mať dosť síl na organizované stíhanie.
Ak sa Mads Pedersen udrží s najlepšími aj po posledných stúpaniach, v šprinte z menšej skupiny bude patriť medzi najnebezpečnejších súperov.
Lenže medzi predstavou a tým, čo sa stane po šiestich hodinách v sedle, je veľký rozdiel.
Jazdec, ktorý dokáže uspieť na kratších pretekoch, nemusí po dlhom dni zvládnuť rozhodujúci útok. Niekto iný sa môže celé hodiny nenápadne držať v skupine a na poslednom okruhu mať viac síl. Rozhodnúť môže aj to, kto si lepšie rozloží tempo a dokáže počas pretekov dosť jesť a piť.
Prečítajte si tiež
Bez vysielačiek rozhodujú aj chvíle neistoty
Majstrovstvá sveta sa navyše nejazdia v zostavách, ktoré spolu pretekajú od jari. Jazdci reprezentujú svoje krajiny, často po boku súperov zo svojich profesionálnych tímov.
V cestných pretekoch nemajú vysielačky, cez ktoré by im športový riaditeľ priebežne oznamoval, kto zaútočil, aký je odstup a kedy treba začať stíhať. Viac záleží na tom, čo sami vidia, ako sa dohodnú s kolegami a či v správnej chvíli uveria vlastnému úsudku.
Práve tu môže Pogačarova absencia zvýšiť neistotu. Keď je na štarte jasný favorit, ostatní vedia, koho pohyb nesmú prehliadnuť.
V Montreale môže byť nebezpečný útok na prvý pohľad menej zrejmý. Kým sa prenasledovatelia rozhodnú, kto má pracovať a koho šance tým zlepšia, náskok môže narásť.
Presne toto sa stalo minulý rok na ženských majstrovstvách, keď Kanaďanka Magdeleine Vallieres využila taktizovanie súperiek a celý cyklistický svet prekvapila víťazstvom.
Možno aj tento rok vyhrá najsilnejší jazdec dlhým sólom. Po dvoch rokoch dominancie Tadeja Pogačara je však dnes rozdiel v tom, že preteky nemajú jedného suverénneho favorita.
Montreal ponúka priestor pre útok z diaľky, rozhodnutie na poslednom stúpaní aj pre súboj malej skupiny v cieli.
Nech to dopadne akokoľvek, máme sa na čo tešiť.
