Keď sa profesionálne cyklistky a cyklisti porovnávajú na základe výkonu, pozornosť sa zvyčajne sústredí na watty. V šprinte rozhoduje maximálny výkon, na dlhom stúpaní watty na kilogram a v časovke schopnosť udržať vysoké tempo pri čo najnižšom aerodynamickom odpore.

Čísla skutočne ukazujú, že muži dosahujú vyšší absolútny výkon aj vyššie hodnoty wattov na kilogram. Z toho však nemožno vyvodiť, že ženský organizmus je iba menej výkonnou verziou mužského.

Pri vytrvalostnej záťaži pracuje ženské telo do istej miery odlišne. Rozdiely sa týkajú spôsobu využívania tukov a sacharidov, svalovej únavy, termoregulácie aj reakcie na nedostatočný príjem energie.

Výskumy potvrdzujú, že ženy spaľujú tuky lepšie ako muži. Závisí to však od intenzity výkonu, trénovanosti, veku, telesného zloženia aj stravy.

Prečo muži vytvárajú vyšší výkon

Najväčší rozdiel vzniká po puberte. Vyššia hladina testosterónu podporuje tvorbu svalovej hmoty, zväčšovanie svalových vlákien a rozvoj sily. Muži majú v priemere viac beztukovej telesnej hmoty a väčší podiel svalov, najmä v hornej časti tela. Rozdiel v dolných končatinách býva menší, no stále je významný.

Pri šprinte sa táto výhoda prejavuje veľmi výrazne. Šprintér musí v priebehu niekoľkých sekúnd vyvinúť čo najväčšiu silu a preniesť ju cez pedále. Dôležitá je veľkosť svalov, zastúpenie rýchlych svalových vlákien, schopnosť nervového systému zapojiť veľké množstvo svalových jednotiek aj zásoba energie dostupnej bezprostredne vo svaloch.

Výskum šprintérov na dráhe potvrdil, že muži dosahujú vyšší maximálny výkon aj po jeho prepočítaní na telesnú hmotnosť. Rozdiel pritom nevzniká iba z väčšej postavy. Súvisí aj s množstvom svalovej hmoty a vlastnosťami svalových vlákien, ktoré dokážu rýchlo vytvoriť veľkú silu.

Pri dlhšom výkone vstupuje do hry aj schopnosť dopraviť kyslík do pracujúcich svalov. Muži mávajú väčšie srdce, väčší objem krvi a vyššie množstvo hemoglobínu. Hemoglobín je bielkovina v červených krvinkách, ktorá prenáša kyslík. Ak ho má športovec viac, môže za určitých okolností zásobovať svaly väčším množstvom kyslíka.

Výsledkom býva vyššia hodnota maximálnej spotreby kyslíka, známa ako VO₂ max. Tá vyjadruje najvyššie množstvo kyslíka, ktoré telo dokáže počas intenzívneho výkonu prijať, dopraviť do svalov a využiť. Nie je jediným ukazovateľom vytrvalosti, no určuje jej dôležitý fyziologický strop.

Aj pri porovnaní športovcov s podobnou aeróbnou kapacitou vzhľadom na množstvo svalovej hmoty zostávajú medzi mužmi a ženami rozdiely v telesnom zložení a centrálnych faktoroch, ako je činnosť srdca a krvného obehu.

Watty na kilogram nie sú iba otázkou nízkej hmotnosti

Na rovine potrebuje cyklista predovšetkým prekonávať odpor vzduchu a valivý odpor. Pri stúpaní sa pridáva gravitácia, a preto sa výkon prepočítava na kilogram telesnej hmotnosti.

Pretekár s výkonom 400 wattov a hmotnosťou 80 kilogramov dosahuje 5 W/kg. Pretekárka s výkonom 300 wattov a hmotnosťou 60 kilogramov dosahuje rovnakých 5 W/kg. Obaja teda vytvárajú rovnaký relatívny výkon, hoci ich absolútne hodnoty sa líšia o 100 wattov.

Muži však majú aj pri tomto prepočte spravidla výhodu. Vyššiu časť ich hmotnosti môže tvoriť aktívna svalová hmota, ktorá výkon vytvára. Zároveň dokážu fungovať s nižším podielom telesného tuku.

Ženský organizmus potrebuje vyšší podiel esenciálneho tuku. Tukové tkanivo nie je iba pasívna zásoba energie. Podieľa sa na hormonálnej regulácii, reprodukčnom zdraví, vstrebávaní vitamínov, ochrane orgánov a fungovaní ďalších telesných systémov.

Snaha priblížiť sa za každú cenu k mužským hodnotám telesného tuku môže viesť k opačnému výsledku. S klesajúcou hmotnosťou nemusí rásť výkon na kilogram, pretože telo môže stratiť schopnosť kvalitne trénovať a regenerovať. Klesá výkon, zhoršuje sa imunita, rastie riziko zranenia a môžu sa objaviť poruchy menštruačného cyklu.

Nižšia hmotnosť preto automaticky neznamená rýchlejšiu cyklistku. Rozhodujúci je pomer medzi hmotnosťou, výkonom a dlhodobo udržateľným zdravím.

Tuky a sacharidy plnia odlišné úlohy

Ľudský organizmus pri vytrvalostnom výkone využíva najmä tuky a sacharidy. Ich pomer sa neustále mení podľa intenzity, dĺžky jazdy, trénovanosti, stravy a množstva dostupného kyslíka.

Tuky predstavujú obrovskú zásobu energie. Aj veľmi štíhly športovec má v tukovom tkanive uložené desiatky tisíc kilokalórií. Ich nevýhodou je pomalšie spracovanie. Na získanie energie z tukov telo potrebuje dostatok kyslíka a nedokáže z nich uvoľňovať energiu tak rýchlo ako zo sacharidov.

Sacharidy sú uložené najmä vo forme glykogénu vo svaloch a pečeni. Svalový glykogén slúži priamo pracujúcim svalom, pečeňový pomáha udržiavať stabilnú hladinu glukózy v krvi. Celkové zásoby sú však obmedzené.

Pri pokojnej jazde môže veľká časť energie pochádzať z tukov. S rastúcou intenzitou sa telo viac spolieha na sacharidy. Pri šprinte, prudkom nástupe alebo jazde vysoko nad prahom tuky nedokážu dodávať energiu dostatočne rýchlo. Bez sacharidov preto nemožno podať špičkový výkon, aj keby mal športovec mimoriadne rozvinutú schopnosť spaľovať tuky.

V čom sa metabolizmus žien odlišuje

Pri vytrvalostnom výkone rovnakej relatívnej intenzity mávajú ženy nižší respiračný výmenný pomer. Ide o údaj vypočítaný z množstva vydýchnutého oxidu uhličitého a spotrebovaného kyslíka. Nižšia hodnota zvyčajne naznačuje väčšie využívanie tukov, vyššia väčšie využívanie sacharidov.

Viaceré výskumy ukázali, že ženy pri miernej až strednej intenzite získavajú z tukov väčší podiel energie a menej sa spoliehajú na sacharidy. Rozdiel sa pozoroval aj pri porovnaní mužov a žien s výkonom na rovnakom percente vlastného aeróbneho maxima.

Neznamená to nevyhnutne, že žena spáli za hodinu viac gramov tuku. Muž môže mať vyšší celkový energetický výdaj, pretože je väčší a vytvára vyšší výkon. Rozdiel sa často týka predovšetkým pomeru využitých zdrojov energie.

Príkladom môže byť jazda, pri ktorej muž spotrebuje 800 kilokalórií za hodinu a polovicu získa z tukov. Žena môže spotrebovať 600 kilokalórií, pričom tuky pokryjú 60 percent. Žena v tomto príklade využíva tuky vo väčšom pomere, ale muž ich môže v absolútnom množstve spáliť viac.

Dôležitú úlohu zohráva estrogén

Jedným z možných vysvetlení je pôsobenie estrogénu. Tento hormón môže podporovať uvoľňovanie mastných kyselín z tukového tkaniva, ich prenos do svalov a následné využitie v mitochondriách. Zároveň môže do istej miery obmedzovať spotrebu sacharidov a pomáhať šetriť glykogén.

Mitochondrie možno zjednodušene označiť za energetické centrá buniek. Práve v nich sa za prítomnosti kyslíka premieňajú mastné kyseliny a sacharidy na energiu využiteľnú svalom.

Ženy môžu mať aj odlišné zastúpenie svalových vlákien. Analýza údajov zo svalových biopsií poukázala na rozdiely v podiele a veľkosti jednotlivých typov vlákien.

Ženy mávajú viac pomalých oxidatívnych vlákien, ktoré sú dobre zásobené mitochondriami, odolávajú únave a dokážu účinne využívať kyslík. Muži mávajú viac plochu rýchlych vlákien, ktoré vytvárajú vyššiu silu a výkon.

Ani tu však nejde o pevné pravidlo. Svalové vlastnosti výrazne ovplyvňuje tréning, genetika a športová špecializácia. Rozdiel medzi šprintérkou a vrchárkou môže byť v niektorých ukazovateľoch väčší ako priemerný rozdiel medzi ženou a mužom.

Sú teda ženy v spaľovaní tukov skutočne lepšie?

Najpresnejšia odpoveď znie, že za určitých okolností využívajú pri vytrvalostnom výkone tuky vo väčšom pomere. Nemožno však tvrdiť, že každá žena spaľuje tuky efektívnejšie ako každý muž alebo že táto výhoda platí pri akejkoľvek intenzite.

Analýza z roku 2025 spochybnila príliš všeobecné tvrdenie, že ženy majú za všetkých okolností vyššiu oxidáciu tukov. Výsledky ovplyvňoval vek, index telesnej hmotnosti, kondícia aj metodika jednotlivých štúdií. Autori preto označili rozdiel medzi pohlaviami za závislý od kontextu.

Rozdiely sa navyše môžu zmenšovať pri veľmi vysokej intenzite. Keď pretekárka útočí, šprintuje alebo ide naplno v strmom stúpaní, jej svaly potrebujú energiu rýchlo. Vtedy sa rovnako ako mužský organizmus výrazne spolieha na sacharidy.

Vyššia schopnosť využívať tuky teda neodstraňuje výkonnostnú výhodu mužov a nerobí zo žien automaticky lepšie vytrvalostné športovkyne. Predstavuje však zaujímavú metabolickú vlastnosť, ktorá môže pomáhať pri dlhotrvajúcom výkone v nižšej alebo strednej intenzite.

Prečo vyššia oxidácia tukov nenahrádza príjem sacharidov

Z poznatku o využívaní tukov môže vzniknúť nebezpečný záver, že cyklistky potrebujú počas pretekov menej sacharidov. Pri profesionálnej cyklistike to neplatí.

Preteky sa nejazdia celé hodiny v rovnomernom, pohodlnom tempe. Obsahujú opakované zrýchlenia, súboje o pozíciu, nástupy, krátke stúpania, jazdu nad prahom aj záverečné šprinty. Všetky tieto situácie zvyšujú spotrebu sacharidov.

Sacharidy zároveň nepokrývajú iba energetické nároky svalov. Glukózu potrebuje aj mozog a centrálny nervový systém. Pokles jej hladiny v krvi môže zhoršiť koncentráciu, koordináciu, taktické rozhodovanie aj vnímanie námahy. V cyklistike, kde sa rozhoduje vo vysokej rýchlosti a často v tesnom kontakte, ide tiež o otázku bezpečnosti.

Príjem sacharidov počas dlhého výkonu pomáha udržiavať hladinu glukózy v krvi, zvyšuje množstvo energie dostupnej svalom a odďaľuje únavu. Moderné stratégie využívajú kombináciu glukózy a fruktózy, pretože črevo ich vstrebáva rozdielnymi cestami. Organizmus tak môže prijať a spracovať väčšie množstvo energie.

Ani najnovšie poznatky však nepodporujú slepé kopírovanie extrémnych dávok. Odborný prehľad z roku 2026 upozorňuje, že príjem nad 90 gramov sacharidov za hodinu sa medzi elitnými vytrvalcami rozšíril rýchlejšie, ako pribúdali jednoznačné vedecké dôkazy o jeho prínose pre každého športovca.

Potrebné množstvo závisí od dĺžky a intenzity etapy, hmotnosti, tolerancie tráviaceho systému aj predchádzajúceho stravovania. Tráviaci systém sa navyše dá trénovať podobne ako svaly. Vysoký príjem sacharidov by si preto športovec nemal prvýkrát skúšať priamo v pretekoch.

Ženská výživa nie je iba zmenšenou mužskou výživou

Dlhé roky vznikala veľká časť tréningových a výživových odporúčaní na základe výskumov, v ktorých dominovali muži. Ženy bývali z experimentov vylučované pre údajné komplikácie spojené s menštruačným cyklom. Výsledkom je menšie množstvo kvalitných údajov o elitných športovkyniach.

Audit výskumov, na ktorých stoja odporúčania týkajúce sa športových doplnkov, potvrdil nedostatočné zastúpenie žien. Problém nie je iba v ich počte. Štúdie často neuvádzajú fázu cyklu, používanie hormonálnej antikoncepcie ani ďalšie faktory, ktoré môžu ovplyvniť výsledky.

To neznamená, že pre každú ženu treba vytvoriť úplne odlišné pravidlá. Základné princípy fyziológie zostávajú rovnaké. Sacharidy podporujú intenzívny výkon, bielkoviny obnovu svalov, tuky tvorbu hormónov a celkový energetický príjem musí zodpovedať zaťaženiu.

Rozdiel je v potrebe väčšej individualizácie. Výživový plán by mal zohľadňovať nielen telesnú hmotnosť, ale aj cyklus, zdravotný stav, krvné výsledky, tréningové obdobie, tráviacu toleranciu a čas potrebný na regeneráciu.

Menštruačný cyklus nemožno zmeniť na jednoduchý kalendár

Hladiny estrogénu a progesterónu sa počas prirodzeného menštruačného cyklu menia. Teoreticky by preto mohli ovplyvňovať metabolizmus, termoreguláciu, vnímanie námahy a schopnosť podať výkon.

Výsledky štúdií však nie sú jednotné. Systematické prehľady nachádzajú veľké rozdiely medzi jednotlivými ženami a väčšinou iba malé priemerné zmeny výkonu. Časť výskumov navyše určovala fázu cyklu iba podľa kalendára, čo nemusí zodpovedať skutočným hormonálnym hladinám.

Dostupné dôkazy preto nepodporujú univerzálne tvrdenia typu, že v jednej fáze cyklu má každá športovkyňa trénovať tvrdo a v inej oddychovať. Oveľa užitočnejšie je individuálne sledovanie symptómov, kvality spánku, únavy, krvácania a reakcie na tréning.

Hormonálna antikoncepcia navyše vytvára odlišné hormonálne prostredie a jednotlivé prípravky nemožno považovať za rovnaké. Aj preto by tréningové a výživové rozhodnutia nemali vychádzať iba z aplikácie v telefóne.

Najväčším rizikom môže byť nedostatok energie

V cyklistike sa nízka hmotnosť často spája s lepším výkonom v stúpaniach. Ak však pretekárka dlhodobo prijíma menej energie, ako potrebuje na tréning a základné telesné funkcie, môže sa dostať do stavu nízkej energetickej dostupnosti.

Energetická dostupnosť neznamená iba rozdiel medzi prijatými a spálenými kalóriami. Vyjadruje množstvo energie, ktoré telu zostane po odpočítaní výdaja na pohyb. Z tejto energie musí organizmus zabezpečiť tvorbu hormónov, obnovu kostí, imunitu, trávenie, termoreguláciu aj regeneráciu.

Dlhodobý nedostatok môže viesť k syndrómu relatívneho nedostatku energie v športe, známemu ako REDs. Prejavuje sa poruchami menštruačného cyklu, zhoršením zdravia kostí, častejšími zraneniami, oslabenou imunitou, únavou, horšou náladou, problémami so spánkom a poklesom výkonu. Týka sa žien aj mužov, no niektoré signály sú u žien viditeľnejšie.

Vynechanie menštruácie preto nemožno považovať za bežný dôsledok tvrdého tréningu alebo dôkaz dokonalej kondície. Môže ísť o varovný signál, že organizmus nemá dostatok energie.

Sú ženy stavané na dlhšie preteky?

Schopnosť využívať väčší podiel tukov zvádza k predstave, že ženy by mohli pri extrémne dlhom výkone postupne zmazať výkonnostný rozdiel. Niektoré vlastnosti tomu skutočne môžu pomáhať. Okrem metabolizmu tukov sa skúma pomalší nástup svalovej únavy pri určitých druhoch kontrakcie, odlišné tempo poškodenia svalov a rovnomernejšie rozloženie výkonu.

Analýza ultravytrvalostných disciplín ukazuje, že rozdiel medzi najlepšími mužmi a ženami sa môže s rastúcou vzdialenosťou zmenšovať. Zároveň však neplatí, že ženy mužov pri dostatočne dlhej trati nevyhnutne prekonajú. Analýzy ultramaratónov od 50 do 1 000 kilometrov takýto univerzálny zlom nepotvrdili.

Cyklistika je navyše špecifická. O výsledku etapových pretekov nerozhoduje iba hospodárenie s energiou. Význam má absolútny výkon, aerodynamika, taktika, technika, regenerácia, schopnosť opakovane zrýchľovať a kvalita tímovej podpory.

Dlhšie ženské etapy preto nemožno obhajovať iba tvrdením, že ženy spaľujú viac tukov. Existujú však fyziologické dôvody domnievať sa, že elitné cyklistky dokážu zvládnuť náročnejší a dlhší program, ak je sprevádzaný kvalitnou výživou, regeneráciou a postupným budovaním pretekového kalendára.

Rozdiel neznamená nedostatok

Muži majú v priemere viac svalovej hmoty, vyššie množstvo hemoglobínu, väčšiu aeróbnu kapacitu a vyšší absolútny aj relatívny výkon. V cyklistike sa táto výhoda prejavuje najmä v šprintoch, časovkách a prudkých stúpaniach.

Ženy pri miernej a strednej vytrvalostnej intenzite často získavajú väčší podiel energie z tukov, môžu lepšie šetriť zásoby glykogénu a pri niektorých druhoch svalovej práce odolávať únave dlhšie. Veľkosť týchto rozdielov však ovplyvňuje intenzita, trénovanosť, strava, vek, telesné zloženie aj individuálna hormonálna situácia.

Najdôležitejšie preto nie je rozhodnúť, ktorý organizmus je „lepší“. Mužská a ženská fyziológia ponúkajú rozdielne predpoklady. Športová veda ich musí skúmať samostatne a bez zjednodušovania.

Pre ženskú cyklistiku z toho vyplýva najmä potreba individuálnej výživy, dostatočného príjmu energie a opatrnosti pri znižovaní hmotnosti. Schopnosť využívať tuky je užitočná, ale sacharidy zostávajú nenahraditeľným palivom pre vysokú intenzitu. A žiadna hodnota wattov na kilogram nestojí za cenu dlhodobo poškodeného zdravia.